Preskočiť na obsah

Igor Matovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Igor Matovič
slovenský politik
Igor Matovič v roku 2020
Igor Matovič v roku 2020
19. minister financií SR
V úrade
1. apríla 2021 – 23. decembra 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Eduard Heger Eduard Heger
(ad interim) 		Nástupca
9. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
21. marec 2020 – 1. apríl 2021
PrezidentZuzana Čaputová
Predchodca Peter Pellegrini Eduard Heger Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
9. júl 2010 – 21. marec 2020
Biografické údaje
Narodenie11. máj 1973 (51 rokov)
Trnava, Česko-Slovensko
Politická stranaSLOVENSKO
Alma materFakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave
NárodnosťSlovenská
Vierovyznaniekatolík
Rodina
RodičiaMária Matovičová, František Matovič
Manželka
DetiRebeka Matovičová, Klára Matovičová
Odkazy
Igor Matovič na sme.sk
Spolupracuj na CommonsIgor Matovič
(multimediálne súbory)

Mgr.[pozn 1] Igor Matovič (* 11. máj 1973, Trnava)[1][2] je slovenský politik, podnikateľ, podpredseda vlády SR, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky (2020 – 2021) a bývalý minister financií SR (2021 – 2022). Od roku 2010 je poslancom NR SR, najskôr na kandidátnej listine SaS, neskôr ako predseda ním založeného hnutia SLOVENSKO (predtým OĽaNO).[3]

Štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1993 – 1998 absolvoval Fakultu managementu na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor Finančný manažment.[2] Štúdium ukončil záverečnou prácou Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty.[4] Podľa redaktora Hospodárskych novín Tomáša Nejedlého[5] sa až takmer tretina diplomovej práce Igora Matoviča odvoláva na citácie a odkazy autorov Pavol Kárász st., Juraj Renčko a Pavol Kárász ml., ktorí v roku 1997 vydali knihu Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru.[6] V roku 2012 Igor Matovič ako aj jeho školiteľ Jozef Komorník (1950 – 2019)[7] obvinenie z možného plagiátorstva odmietli.[8]

Kauza diplomovej práce

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 16. júla 2020 Denník N zverejnil, že diplomová práca Igora Matoviča obhájená na Univerzite Komenského v roku 1998 obsahuje necitovaný text dvoch cudzích ekonomických publikácií.

Matovič sa v neskôr vyjadril, že „...nenapísal ani písmenko...“ z diplomovej práce. „Celú diplomovú prácu som dal dokopy, pospájal veci a dal som ju do počítača prepísať kamarátke.“[9] Univerzita Komenského vydala vyhlásenie k podozrivým diplomovým prácam Matoviča aj ministra školstva Gröhlinga, v ktorom odsúdila plagiátorstvo a aj vyhlásenia, ktoré „dehonestujú akademickú prácu a úprimnú snahu množstva študentov a akademických pracovníkov študovať čestne.“[10]

28. júla 2020 Univerzita Komenského potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát Juraj Tučný. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená 25. augusta 1998. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu. Akú rolu pri písaní hral Tučný nie je známe, Zuzana Szomolányiová (Tučného sestra) mala prepisovať, čo jej Matovič označil v knihách, ale „Stopercentne mi aj niečo diktoval,“ povedala Tučného sestra.[11]

Po dvoch dňoch od odstúpenia rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch,[12] ktorú odovzdala na Materiálovotechnologickej fakulte na Slovenskej technickej univerzite,[13] pripomenula Igorovi Matovičovi začiatkom roka 2021 Študentská rada vysokých škôl jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu a zároveň mu doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu.[14] K výzve sa v ten istý deň pripojila aj Komunita Zastavme korupciu, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, medzi ktorými vyzvali okrem samotného premiéra aj Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga, Petru Krištúfkovú či Andreja Danka.[15] Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj Branislav Gröhling, ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát.[16] V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém. „Lebo keď ho nezmeníme, budeme mať stále 20-tisíc ľudí s titulom, ktorí majú v hlave s prepáčením nasrané“, doplnil.[17]

Podnikanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1997 mal Igor Matovič živnosť na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič – regionPRESS (do roku 2000 pod názvom: Igor Matovič – TRNAVSKO); táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.[18] Okrem toho v roku 2002 založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku 2010 ich bolo 36).[19] V roku 2007 dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku Pavlínu.[20] Manželka Igora Matoviča je okrem toho od leta 2017 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Hotel Trnavan, s.r.o., vlastniacej budovu bývalého ubytovacieho zariadenia.[21]

Volebné obdobie 2010 – 2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby 2010

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 na kandidátke strany Sloboda a Solidarita spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia (Erika Jurinová, Jozef Viskupič a Martin Fecko). Strana SaS sa dostala do parlamentu so ziskom 12,14% hlasov. Vďaka preferenčným hlasom sa Igor Matovič dostal zo 150. až na 4. miesto kandidátky.[22]

20 miliónov za pád vlády

[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu 23. júna 2010 ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú vládu Ivety Radičovej. „Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“ povedal pre denník SME. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Predseda SaS Richard Sulík to komentoval slovami „Viem o tom a považujem to za isté, keď to tvrdí.“[23]

Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. „Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“ povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo iba o vtip, ako tvrdil Matovičov kamarát, a následne bolo zastavené.[24]

Požiadavky OĽANO

[upraviť | upraviť zdroj]

V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou Ivety Radičovej bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, 28. júla 2010 ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa Richard Sulík zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu. Igor Matovič spolu so zvyšnými troma poslancami Obyčajných ľudí dal v rámci tejto dohody verejný prísľub, že zotrvajú v poslaneckom klube SaS do konca volebného obdobia.[25][26]

Spor s Richardom Sulíkom a odchod zo SaS

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh Smer-SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. „Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze.” napísal Richard Sulík na svojom blogu.[27] „Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie. My máme problém s ním hlasovať a my máme aj problém, aby človek, ktorý nemá takýto problém, medzi nami bol,“ ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda strany SaS.[28]

Pád vlády Ivety Radičovej

[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v Národnej rade odmietli. Predsedníčka vlády ráno 11. októbra 2011 spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Za zvýšenie eurovalu a dôveru vláde nezahlasovali poslanci zo SaS, OKS a traja poslanci okolo Igora Matoviča.[29]

Volebné obdobie 2012 – 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Do volieb do Národnej rady SR sa rozhodol Igor Matovič vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Rozpad kandidátky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred voľbami v roku 2012 zobral na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z OKS, KDS a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky Martina Mojžiša rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj Eugen Korda či Štefan Bučko. „Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“ povedal Mojžiš.[30] Predseda strany KDS Vladimír Palko: „Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v Petržalke, je oplzlosť.“ Predseda OKS Peter Zajac konštatoval, že to, čo Matovič „nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť. Tvrdil, že jeho kandidátka sa nerozpadla, ale očistila a naďalej vyzýval predsedov ostatných politických strán, aby rovnako ako on išli na detektor.[31]

Z kandidačnej listiny odstúpili (zoradení podľa miesta na kandidátnej listine) Martin Mojžiš (1), Štefan Bučko (2), Eugen Korda (6), Dagmar Babčanová (19) a kandidáti OKS a KDS na miestach 127 až 146.

Voľby 2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%.[32][33] Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine. Dostal 150 242 preferenčných hlasov, vďaka čomu sa umiestnil na prvom mieste v rámci kandidačnej listiny hnutia.

Odchody poslancov z klubu OĽANO

[upraviť | upraviť zdroj]

Klub OĽANO počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Ako prvý klub opustil Alojz Hlina, neskôr ho nasledovala Mária Ritomská, Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc[34] a Štefan Kuffa.[35]

Poslanec parlamentu Alojz Hlina z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽANO) vystúpil 26. októbra 2012. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. „Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“ dodal. Pri odchode sa vyjadril na adresu Igora Matoviča a jeho spôsobu fungovania politickej strany nasledovne: „OĽANO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s Kotlebovou stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba.“[36] Podľa neho OĽANO nezvláda náročný proces približovania k demokratickým štandardom.[chýba zdroj]

Spor s Martinom Poliačikom

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2012 v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi SaS Martinovi Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v denníku SME o tom, že čistý heroín je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. „Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“, odkázal. Predseda Národnej rady Pavol Paška (Smer-SD) o Matovičom návrhu hlasovať nenechal.[37]

Martin Poliačik toto konanie komentoval pre televíziu JOJ takto: „Pán Matovič by mal najprv asi vyhľadať odbornú pomoc, lebo jeho závislosť na pútaní pozornosti už prekročila akúkoľvek zdravú medzu a v prípade, že sa opäť prinavráti s dobrým duševným zdravím, tak sa môžeme o tom porozprávať“.[38]

Igor Matovič v jednej z televíznych predvolebných diskusií povedal, že sa za tento čin ospravedlnil.

Živnostenské oprávnenie – peňažný trest

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič si v roku 2010 pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože poslanci Národnej rady SR nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku 2013 obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc eur. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na Ústavnom súde SR. Líder OĽANO žiadal, aby Ústavný súd trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil.[39] Ústavný súd SR rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil. Vo veci rozhodol II. senát ÚS na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v zložení Ladislav Orosz (predseda), Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.[40]

Spor s Danielom Lipšicom

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2013 sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie Daniela Lipšica pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania kauzy Gorila. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý minister vnútra, resp. spravodlivosti počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom KDH. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z KDH. „Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča. Každý si na to môže urobiť názor sám, aby vedel, kto tu hrá divadlo“, poznamenal Daniel Lipšic pre Aktuálne.sk.[41]

Spor s Radoslavom Procházkom

[upraviť | upraviť zdroj]

Novo vzniknutá strana Radoslava Procházku Sieť podľa prieskumov verejnej mienky výrazne ohrozovala opozičné parlamentné strany SDKÚ-DS, Most-Híd či SaS, pretože ich podpora klesla k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti; podobne na tom bolo aj hnutie OĽANO Igora Matoviča.[chýba zdroj]

Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. „Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“, tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 eur vrátane DPH. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať.[42] O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. O niekoľko dní nato sa asi 70-minútová nahrávka skutočne objavila na internete, no Igor Matovič tvrdil, že s jej zverejnením nemá nič spoločné a chcel ju oficiálne zverejniť až po súhlase generálneho prokurátora.

Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. „Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Ja som musel v jednej chvíli spraviť vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami a mám v tom veľa svojich peňazí a aj sa mi ľudia vyzbierali, inak celkom slušne,“ hovorí Procházka.

Matovič odovzdal nahrávku polícii v decembri 2014. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v septembri 2014, neskôr vyšetrovanie zastavila. V novembri obvinil Procházku prokurátor Generálnej prokuratúry SR pre zločin krátenia dane a poistného v štádiu prípravy, ktorý bol rovnako zamietnutý.[43]

Účty Roberta Fica na Belize

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády Robert Fico s manželkou Svetlanou Ficovou majú od roku 2008 na Belize schránkovú firmu s dvoma účtami v Belize Bank Internacional. „Stav účtov k 21. júlu 2015 je 674 546 004,42 dolára,“ napísal Matovič. Následne priznal, že zdrojom bol anonym, ktorý dostal.

Začiatkom septembra odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu verejného obstarávania. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Z machinácie mal byť profit osem miliónov eur a Matovič sa domnieval, že peniaze tiekli aj na belizejské účty premiéra a jeho manželky.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády Roberta Fica a jeho manželky Svetlany v banke na Belize. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že Robert Fico ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na Belize. Zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil uvádzané skutočnosti o účtoch a nezistil žiadnu súvislosť s predloženým písomným materiálom.[44]

Obvinenie Roberta Fica a skartované účtovníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Fico vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na 15. augusta 2008. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič – regionPRESS“ bielemu koňovi Pavlovi Vandákovi za 122 miliónov slovenských korún. „Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“ uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov Sk bola podľa jeho slov zaplatená tak, že 14. augusta, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič – regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. "Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo.” povedal Fico. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, 10. októbra 2008 mal Matovič na daňovom úrade oznámiť, že od zmluvy s Vandákom odstúpil.[45]

Igor Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo.[46]

Kompromitácia zo strany Róberta Fica

[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER František Imrecze, Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred voľbami 2016. Podľa ich výpovede malo pod vedením Róberta Fica dochádzať k tendenčnému stíhaniu Igora Matoviča pre podozrenie z umelého nadhodnotenia nákladov vyniknutých pri používaní služobného auta v jeho firme.[47]

Volebné obdobie 2016 – 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Spor s Bélom Bugárom

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič a Béla Bugár mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť,” povedal pre Denník N predseda Mostu-Híd.[48] V ďalšom článku tvrdil, že líder OĽANO Igor Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vláde, lebo klame a vydiera.[49]

Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu Most-Híd na čele s Bélom Bugárom. Na južnom Slovensku distribuoval 250-tisíc dvojjazyčných letákov s názvom Zoberme spravodlivosť do vlastných rúk, v ktorých voličov vyzýval, aby volili, ak už nie jeho stranu OĽANO, tak aspoň SaS alebo SMK, teda priamu Bugárovu konkurenciu.[50]

Výsledok volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany NOVA pod vedením Daniela Lipšica kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo voľbách do Národnej rady SR získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %.[51] Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta kandidátky a získal najviac preferenčných hlasov, konkrétne 159 874.[52]

Protesty Bonaparte

[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre kauzu Bašternák, v ktorej je údajne zapletený Róbert Kaliňák (minister vnútra) a Robert Fico (predseda vlády SR). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým komplexom Bonaparte v Bratislave, kde mal prenajatý byt predseda vlády Robert Fico, ale aj v iných mestách na Slovensku. Prvý sa uskutočnil 20. júna 2016 a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. Róbert Kaliňák mal však aj ďalej dôveru predsedu vlády, keď podľa jeho slov dokázal, že nebral od Ladislava Bašternáka peniaze.

Robert Fico sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v komplexe Bonaparte. Tvrdil, že tak urobí, ak sa preukáže Bašternákova vina v prípade podozrenia z daňových únikov.[53]

Konflikt s aktivistami z Inštitútu ľudských práv

[upraviť | upraviť zdroj]

Na protest pred bytovým komplexom Bonaparte v Bratislave prišli aj aktivisti z Inštitútu ľudských práv (IĽP) Alena Krempaská a Peter Weisenbacher – ľudskoprávni aktivisti, organizátori protestov Gorila a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov Roberta Fica a Bélu Bugára aj lídrov opozície Igora Matoviča, Daniela Lipšica a Richarda Sulíka. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany SaS a OĽANO, a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby kauza Bašternák skončila ako kauza Gorila. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len Marianovi Kotlebovi a Borisovi Kollárovi. Po verbálnych útokoch a fyzických incidentoch prišli aktivistov chrániť policajti, ktorí ich po niekoľkých minútach vyviedli pre ich vlastnú bezpečnosť z davu.[54]

Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: „Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že to bola práca kaliňákovej mafie. Určite to nebol nikto z protestujúcich.“[55]

Noviny „Kali špeciál“

[upraviť | upraviť zdroj]

Strany SaS a OĽANO si nechali vytlačiť špeciálne noviny pod názvom „Kali špeciál“. V týchto novinách je podľa opozície opísaný celý príbeh Ladislava Bašternáka a samotná „kauza Bašternák”. Slovenská pošta odmietla túto tlačovinu distribuovať do schránok; odvolala sa na stanovisko Ministerstva kultúry SR, podľa ktorého tlačovina nespĺňa zákonom stanovené požiadavky pre periodickú tlač. Podľa právnikov môže obsah letáku „Kali špeciál“ zasahovať do práva na ochranu osobnosti konkrétnej fyzickej osoby či osôb. Tri naložené kamióny s 1,5 miliónmi výtlačkov nakoniec distribuovala súkromná spoločnosť.[56]

Uniknutá komunikácia od Anonymous

[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 2016 sa skupina hakerov pod názvom Anonymous SK priznala k útokom na weby Smer-SD a OĽANO. Okrem napadnutia a dočasného znefunkčnenia webových stránok sa údajne dostali k e-mailovej komunikácii Igora Matoviča. Postupne uverejňovali e-maily, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽANO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez daňového dokladu, či platenie zamestnancov regioPRESS, aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť.

Spoločnosť Websupport, na ktorej serveroch sa nachádzajú e-maily a webstránka OĽANO, vydala stanovisko: „Na základe informácií získaných z našich e-mailových logov vieme potvrdiť, že daná správa nikdy nebola doručená na naše e-mailové servery”. Odborník na kybernetickú bezpečnosť Pavol Lupták sa však vyjadril, že: “Logy z hostingovej spoločnosti sa dajú tiež zmanipulovať. 100-percentne potvrdiť alebo vyvrátiť nejde v tomto prípade nič.“[57]

Živnostenské oprávnenie – možná strata mandátu

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič si v roku 2013 živnostenské oprávnenie opäť iba pozastavil. Po troch rokoch sa živnosť automaticky obnovila, pričom ju Matovič zabudol znova pozastaviť. Upozornili na to aktivisti Alena Krempaská a Peter Weisenbacher. Pri druhom previnení za to isté porušenie zákon hovorí o možnosti straty mandátu. Rozhoduje o tom výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií a toto rozhodnutie musí ústavnou väčšinou schváliť Národná rada SR.[58] Richard Sulík (SaS) to považoval za chybu a „babráctvo“.[59]

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vydal dňa 28. marca 2017 rozhodnutie č. P/32/16/K, ktorým vyslovil stratu mandátu Igorovi Matovičovi. K hlasovaniu o pozbavení mandátu v pléne Národnej rady došlo až 7. februára 2019, po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia výboru. Za hlasovalo len 26 poslancov a Igor Matovič tak o mandát neprišiel.[60][61]

Neúčasť v parlamente

[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2017 sa Igor Matovič nezúčastnil siedmych rokovacích dní parlamentu. Keďže podľa parlamentu svoju neúčasť adekvátne neospravedlnil, strhli mu plat a paušálne náhrady za nasledujúci mesiac (jún 2017). Matovič svoju neúčasť oznámil dopredu. Ako svoj dôvod uviedol „Môj bojkot zasadnutí parlamentu je práve takýmto odporom voči diktátorským a šikanóznym praktikám predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý neváhal klesnúť až k čítaniu a cenzurovaniu listov od mojich voličov.“[62]

Spor s Miroslavom Beblavým

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič na svojom profile na sociálnej sieti kritizoval Miroslava Beblavého za pokrytectvo. Vytkol mu, že miesto v dozornej rade VšZP by prijal, no keď túto ponuku dostali OĽANO a SaS, okamžite ich kritizoval.[63]

Na to zareagoval sám Miroslav Beblavý slovami, že ak by chcel sedieť v dozornej rade, tak si to vybaví inak. Napríklad u ministra zdravotníctva Tomáša Druckera výmenou za to, že nebude odhaľovať jeho kauzy. Matovič to však považoval len za vlastné zviditeľnenie sa a propagáciu.[64]

Spor s Andrejom Dankom

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič v rozprave o zmene rokovacieho poriadku použil prirovnanie: „Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia”. Andrej Danko plánoval začať voči poslancovi disciplinárne konanie za hanobenie rasy a národa. Ústredný zväz židovských a náboženských obcí v SR (ÚZ ŽNO) výrok Igora Matoviča odsúdil ako “hlúpy". Predseda hnutia OĽANO-NOVA ním podľa predsedu zväzu Igora Rintela zľahčil holokaust.[65]

Na adresu predsedu NR SR a strany SNS Igor Matovič použil slová „Danko mi pripadá ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne”.[66] Ďalej umiestnil pred budovu Národnej rady SR v čase konania sa predsedníctva Rady Európskej únie na Slovensku karavan s nápisom “Fico chráni zlodejov”. Kancelár Národnej rady SR na príkaz predsedu parlamentu Andreja Danka vydal rozhodnutie, že pred budovou NR SR nesmú stáť žiadne automobily.[67]

29. januára 2019 na mítingu v Bratislave vyvolal v dave skandovanie vulgarizmov na adresu úradujúceho predsedu parlamentu Andreja Danka, pričom príhovor sám vulgárne ukončil.[68]

Spor s Petrom Pčolinským

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prerokovávania nového rokovacieho poriadku v Národnej rade SR, ktorý mal obmedziť viaceré práva poslancov došlo ku konfliktu Petra Pčolinského (Sme rodina) s Igorom Matovičom. Pčolinský ho označil za klamára a podvodníka a všetci poslanci budú potrestaní za to, že sa „nevie zmestiť do kože“. Matovič počas jeho vystúpenia sálu opustil a pri odchode mu mal nadávať.[69]

Kandidatúra do Europarlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič 26. februára 2019 oznámil, že bude kandidovať vo voľbách do Europarlamentu.[70] Stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale vyhlásil, že v prípade zvolenia si mandát nepreberie a pokiaľ nezíska aspoň 50 000 preferenčných hlasov, odíde z Národnej rady SR a v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta.[71] Pred voľbami sa kandidatúry nakoniec vzdal a vyzval na voľbu Petra Polláka.

Volebné obdobie 2020 –

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred voľbami v roku 2020 vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu premenovaním sa na OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. V parlamentných voľbách zvíťazilo so ziskom 25,02 %. Prezidentka Zuzana Čaputová následne Igora Matoviča poverila zostavením vlády, ktorú utvoril so stranami SME RODINA (predseda Boris Kollár), SaS (predseda Richard Sulík) a ZA ĽUDÍ (predseda Andrej Kiska). Jeho opozíciou v Národnej rade SR sa stali strany SMER – SD a Kotleba – ĽSNS.

Dňa 21. marca 2020 bola jeho vláda vymenovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou.[72]

Kauza internetovej ankety

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič spustil počas februára internetovú anketu v rámci predvolebnej kampane OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, pri ktorej sa hlasujúcich pýtal na 11 otázok, pričom ich riešenie by bolo prioritou vlády podľa výsledkov ankety.[73] Komunálny politik na Matovičovej kandidátke a priateľ Igora Matoviča, Ľubomír Bechný, kritizoval predsedu OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, že hlasovaním podmieňuje vznik koaličnej vlády, pretože ak by politické strany neakceptovali výsledky ankety, Matovič hovoril o predčasných voľbách.[74] Opozičné strany označili počínanie Matoviča za vydieranie,[73] pričom Matovič ich vyzval, aby pridali svoje otázky.[73] Predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban zareagoval a ako jediný politik požiadal o pridanie dvanástej otázky v nasledovnom znení: „Ste za to, aby Igor Matovič vyvolal predčasné voľby, ak nepresadí niektorý z bodov z jeho ankety?“[75] Igor Matovič prisľúbil v televíznej relácii Trubanovi, že zaradí aj jeho otázku,[74] avšak nikdy ju nezaradil do hlasovania aj napriek jeho sľubu.

Internetové hlasovanie Igora Matoviča čelilo viacerým obvineniam z porušovania európskej legislatívy,[76] po zverejnení týchto obvinení boli upravené podmienky spracovania osobných údajov pridaním nového účelu spracovania údajov, rozšíril sa obsah spracovaných údajov a bola doplnená informácia o spôsobe odvolania súhlasu, avšak podľa odborníkov anketa stále nebola v poriadku z hľadiska ochrany osobných údajov.[77] Len štyri dni po spustení internetového hlasovania sa začal podnetom zaoberať Úrad na ochranu osobných údajov,[78][79] pretože hnutie OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA zbieralo od hlasujúcich mená, maily, telefónne čísla aj politické preferencie.[76]

Vláda Igora Matoviča

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021

Pôsobenie v úrade predsedu vlády

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič ako predseda vlády SR nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie smerom na verejnosť. Neustanovil žiadneho hovorcu predsedu vlády alebo Úradu vlády SR, na komunikáciu si ponechal iba svoj súkromný profil na sociálnej sieti Facebook, na ktorom mal v auguste 2020 viac ako 200 tisíc sledovateľov.[80] Matovič bol kritizovaný za spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi a využívajúci nespisovné výrazy či vulgarizmy.[81][82][83]

Vláda počas mimoriadnej situácie súvisiacej s pandémiou koronavírusu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia COVID-19 a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životu-potrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov[84]).

Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch, a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom Richardom Sulíkom, tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou.

Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. Vláda zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády[85], aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, kedže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo, bola označená ako nedostatočná a pomoc bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať.

Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete 2020, na Slovensku veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.[86]

Anketa o očkovaní

[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Matovič sa nemohol zúčastniť očkovania na koronavírus, pretože v tom čase bol pozitívne testovaný, a preto pre podporu očkovania vytvoril na sociálnej sieti Facebook príspevok o prednostnom zaočkovaní jeho mamy a jeho manželky, ak dostane jeho status na Facebook-u desaťtisíc likeov alebo srdiečok,[87], avšak podľa očkovacieho plánu by na žiadne uprednostnenie nemali nárok, pretože medzi prvými mali ísť zdravotníci v prvej línii, zamestnanci domovov sociálnych služieb alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, bez ktorých štát nemôže fungovať.[88] Matovičov nápad mnohí kritizovali a prirovnávali ku spornej predvolebnej internetovej ankete: „On každému dáva návod, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Hovorí sa tomu neustále vynucovanie si pozornosti“.[89]

Minister financií

[upraviť | upraviť zdroj]

Od apríla 2021 pôsobil ako minister financií vo vláde Eduarda Hegera. 15. decembra 2022 prebehol pokus o osobné doručenie demisie, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky.[90] Matovič následne sľúbil, že ak strana SaS podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi.[91] Keďže strana SaS návrh podporila, 23.decembra 2022 Matovič odstúpil.[92]

Kandidatúra na prezidenta

[upraviť | upraviť zdroj]

Matovič kandidoval v prezidentských voľbách v roku 2024 aj keď prezidentom nechcel byť. Poslanecké podpisy vyzbieral v posledný deň.[93]

V prvom kole volieb získal 49 201 (2,18 %) platných hlasov a skončil na 5. mieste.[94]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Je ženatý s Pavlínou Matovičovou, s ktorou má dve dcéry – Kláru a Rebeku.[95]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené a sám Matovič avizoval vzdanie sa titulu, aj keď tak ešte neurobil, pozri časť Kauza diplomovej práce.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Mgr. Igor Matovič [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2020-05-01]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Igor Matovič In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-05-01]. Dostupné online. Archivované 2020-07-31 z originálu.
  3. ↑ S-EPI. Ústava Slovenskej republiky (čl. 77, ods. 2) [online]. [Cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  4. ↑ Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty Igor Matovič ; školiteľ Jozef Komorník [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online. Archivované 2020-07-02 z originálu.
  5. ↑ Tomáš Nejedlý [online]. Bratislava : MAFRA Slovakia, [cit. 2020-06-24]. Dostupné online.
  6. ↑ KÁRÁSZ ST., RENČKO, KÁRÁSZ ML., Pavol, Juraj, Pavol. Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru. Bratislava : Inštitút liberálnych štúdií, 1997. ISBN 80-88874-07-6. S. 67.
  7. ↑ Zomrel bývalý dekan Fakulty managementu UK Jozef Komorník [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 01-07-2019, [cit. 2020-06-24]. Dostupné online.
  8. ↑ NEJEDLÝ, Tomáš. Diplomovka Mgr. Matoviča sa podobá na inú prácu [online]. Bratislava : MAFRA Slovakia, 24-02-2012, [cit. 2020-06-24]. Dostupné online.
  9. ↑ Matovič k svojej diplomovej práci zopakoval. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2020-07-16]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ Vyhlásenie k medializovaným prípadom sporných kvalifikačných prác [online]. uniba.sk, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  11. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Oponentom Matovičovej diplomovky z Chorvátska bol jeho spolužiak a kamarát. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-28. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ TASR. Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo. Pravda (Bratislava), 2021-01-09. Dostupné online [cit. 2021-01-09].
  13. ↑ KRČMÁRIK, Matúš. Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka. SME (Bratislava), 2021-01-09. Dostupné online [cit. 2021-01-09].
  14. ↑ TASR. Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu. Aktuality (Bratislava), 2021-01-11. Dostupné online [cit. 2021-01-11].
  15. ↑ BERNÁTOVÁ, Klára. Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl. Nadácia zastavme korupciu (Bratislava), 2021-01-11. Dostupné online [cit. 2021-01-11].
  16. ↑ TASR. Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling. Pravda (Bratislava), 2021-01-11. Dostupné online [cit. 2021-01-11].
  17. ↑ red, TASR. Matovič reaguje na Kollára: Môžeme dráždiť hada bosou nohou a po lete vláda skončí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2021-02-28]. ISSN 1336-1996.
  18. ↑ Mgr.Igor Matovič – regionPRESS. [1] (prístup 06.06.2020)
  19. ↑ VAGOVIČ, Marek. Matoviča hnevalo kupčenie pravice. SME (Petit Press, a.s.), 2010-06-28. Dostupné online.
  20. ↑ Výpis z obchodného registra SR [online]. orsr.sk, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  21. ↑ Obchodný register SR – Hotel Trnavan, s.r.o. [2] (prístup 6.6.2020)
  22. ↑ HUDCOVIČ, Tomáš. Skokani volieb a volebná noc. PNky.sk (HPA, s.r.o.), 2010-07-13. Dostupné online.
  23. ↑ KERN, Miroslav. Matovič: Za pád vlády núkali 20 miliónov eur. SME (Petit Press, a.s.), 2010-06-24. Dostupné online.
  24. ↑ Úplatok pre Matoviča? Mal to byť len žart. Hospodárske noviny (MAFRA Slovakia, a.s.), 2010-06-25. Dostupné online.
  25. ↑ TEICHMANOVÁ, Ladislava. Obyčajní ľudia ostávajú so Sulíkom. Webnoviny.sk (iSITA s.r.o.), 2010-08-02. Dostupné online.
  26. ↑ Koalícia si udrží väčšinu v parlamente. eTREND.sk (News and Media Holding a.s.), 2011-02-16. Dostupné online.
  27. ↑ SULÍK, Richard. Nahrávka, ktorá usvedčuje Igora Matoviča. Slovenská politika, 2011-02-13. Dostupné online. Archivované 2016-11-07 z originálu.
  28. ↑ KERN, Miroslav. SaS vylúčila Matoviča z klubu, Most zablokoval parlament. SME (Petit Press, a.s.), 2011-02-10. Dostupné online.
  29. ↑ Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval. Pravda.sk (P E R E X, a. s.), 2011-10-11. Dostupné online.
  30. ↑ Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli. Pravda.sk (P E R E X, a. s.), 2012-02-07. Dostupné online.
  31. ↑ Koniec Matovičovej kandidátky! "Matovič zabíja svoje dieťa," tvrdí Zajac. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2012-02-07. Dostupné online.
  32. ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  33. ↑ A.S, Petit Press. Výsledky parlamentných volieb 2012 – Voľby SME [online]. volby.sme.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  34. ↑ Kadúc odišiel z klubu OĽANO, údajne sa chystá do #Siete. TERAZ.sk (TASR), 2015-11-19. Dostupné online.
  35. ↑ OľaNO stráca konzervatívneho poslanca Štefana Kuffu. Odchádza do KDH. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2015-09-11. Dostupné online [cit. 2016-11-07].
  36. ↑ Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával. Webnoviny.sk (iSITA s.r.o.), 2012-10-26. Dostupné online.
  37. ↑ Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. SME (Petit Press, a.s.), 2012-09-11. Dostupné online.
  38. ↑ Záznam. Matovič vysypal na Poliačika striekačky [online]. MAC TV s.r.o., 2012-09-01, [cit. 2016-11-07]. Dostupné online.
  39. ↑ STUPŇAN, Igor. Prvý trest pre Matoviča je na Ústavnom súde. Pravda.sk (P E R E X, a. s.), 2016-10-20. Dostupné online.
  40. ↑ Ústavný súd rozhodol. Matovič musí zaplatiť pokutu a môže prísť o mandát. Hospodárske noviny (MAFRA Slovakia a.s.), 2017-03-06. Dostupné online [cit. 2017-03-06].
  41. ↑ BARIAK, Ladislav. Lipšic natrel Matoviča. Lanáril ho do OĽANO, dnes ho kritizuje. Aktuálne.sk (News and Media Holding a.s.), 2013-02-07. Dostupné online. Archivované 2016-11-07 z originálu.
  42. ↑ Matovič obvinil Procházku za peniaze 'na drevo'. Procházka mieri na detektor. TVnoviny.sk (MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,), 2014-06-02. Dostupné online.
  43. ↑ Nekonečný príbeh! Matovič a Procházka sú pre nahrávku opäť v sebe. TVnoviny.sk (MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,), 2015-05-04. Dostupné online.
  44. ↑ Fico nemá účet na Belize. Krajina kryje zločincov, tvrdí Matovič. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2015-09-01. Dostupné online.
  45. ↑ Fico: Matovič priznal fiktívnu operáciu s cieľom zbaviť sa účtovníctva. TERAZ.sk (TASR), 2016-02-05. Dostupné online.
  46. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. SME (Petit Press, a.s.), 2016-02-10. Dostupné online.
  47. ↑ AKTUALITY.SK. Tajná schôdzka u Kaliňáka: Bödörovo komando riadilo stíhanie Matoviča. Profitoval z toho Fico [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-07-06]. Dostupné online.
  48. ↑ KERN, Miro. Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič. Denník N (N Press s. r. o.), 2015-01-09. Dostupné online.
  49. ↑ Bugár: Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vlády. TERAZ.sk (TASR), 2015-01-11. Dostupné online.
  50. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Matovič odporúča voliť radšej SMK ako Most, na juh poslal 250-tisíc listov. Denník N (N Press s. r. o.), 2016-03-01. Dostupné online.
  51. ↑ Parlamentné voľby 2016 online – kompletné výsledky volieb. Webnoviny.sk (iSITA s.r.o.), 2016-03-06. Dostupné online.
  52. ↑ Parlamentné voľby 2016 – Týchto politikov Slováci krúžkovali. Webnoviny.sk (iSITA s.r.o.), 2016-03-06. Dostupné online.
  53. ↑ televízia TA3 [online]. C.E.N., s.r.o., 2016-09-05, [cit. 2016-11-07]. Dostupné online. Archivované 2016-11-07 z originálu.
  54. ↑ Incident pred Bonaparte: Dav vypískal aktivistku Krempaskú, zasahovala polícia. Pravda.sk (P E R E X, a. s.), 2016-08-22. Dostupné online.
  55. ↑ Aktivistka Krempaská po Bonaparte: Napadli ju dvaja muži | Aktuálne.sk. Aktuálne.sk (News and Media Holding a.s.), 2016-09-06. Dostupné online. Archivované 2016-11-07 z originálu.
  56. ↑ Tlačovinu „Kali špeciál“ doručí do domácností súkromník. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2016-09-09. Dostupné online.
  57. ↑ KOSNO, Lukáš. Kauza Matovič vs. údajní Anonymous pokračuje. Spomína sa aj redaktorka Denníka N. Živé.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s), 2016-09-13. Dostupné online.
  58. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Prípad Matoviča už má Ústavný súd, lídra OĽaNO zosmiešňujú šašovia. Denník N (N Press s. r. o.), 2016-10-20. Dostupné online.
  59. ↑ TÓDOVA, Monika. Sulík: Matovič urobil babráctvo, Lipšic nie je nenahraditeľný. Denník N (N Press s. r. o.), 2016-09-27. Dostupné online.
  60. ↑ HOPKOVÁ, Denisa; SLIZ, Martin. Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-02-07. Dostupné online [cit. 2019-02-08].
  61. ↑ Hlasovanie č. 131, 7. 2. 2019 [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  62. ↑ Matovič príde o plat pre svoje májové absencie na rokovaniach parlamentu [online]. N Press, 2017-06-05, [cit. 2017-06-05]. Dostupné online.
  63. ↑ MATOVIČ, Igor. Facebook.com [online]. www.facebook.com, 2016-05-31, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online.
  64. ↑ BARIAK ML., Ladislav. Opozičná hádka o miesta v dozorných radách. Matovič slovne zaútočil na Beblavého. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2016-06-01. Dostupné online.
  65. ↑ Andrej Danko obvinil Igora Matoviča z hanobenia národa. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2016-10-28. Dostupné online.
  66. ↑ Matovič v parlamente provokoval a urážal Danka: Je to skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne. Hospodárske noviny (MAFRA Slovakia, a.s.), 2016-09-09. Dostupné online.
  67. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Danko vydal zákaz. Karavan „Fico chráni zlodejov“ zmizne. Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.), 2016-10-17. Dostupné online.
  68. ↑ Správy a politika. HN televízia, 2019-01-31, s. 42. minúta. Dostupné online.
  69. ↑ PAVLÍK, Radovan. Matovič je podľa Pčolinského klamár a podvodník. Webnoviny.sk (iSITA s.r.o.), 2016-10-22. Dostupné online.
  70. ↑ DEBNÁR, Ján. Eurovoľby 2019: Igor Matovič kandiduje za europoslanca. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-02-26. Dostupné online [cit. 2019-02-26].
  71. ↑ TASR. OĽaNO povedie do eurovolieb I.Matovič, ak uspeje, mandát si nepreberie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-02-27. Dostupné online [cit. 2019-02-27].
  72. ↑ TERAZ.SK. Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča [online]. TERAZ.sk, 2020-03-21, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  73. ↑ a b c PRAVDA, TASR. Matovič spustil hlasovanie o programe [online]. Bratislava: Pravda, 2020-02-08, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  74. ↑ a b Ľubomír Bechný. Igor Matovič spustil internetové referendum, v čom je problém? [online]. Denník N, 2020-02-10, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.
  75. ↑ TASR. Truban: Nech dá Matovič do ankety otázku o predčasných voľbách kvôli nemu [online]. Bratislava: Denník Postoj, 2020-02-10, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.
  76. ↑ a b VANČO, Martin. Slovenská Cambridge Analytica. Matovič protizákonne zbiera osobné údaje od desiatok tisícov ľudí [online]. Bratislava: .týždeň, 2020-02-11, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  77. ↑ Matovičova anketa naďalej porušuje zákon. Právnička vysvetľuje prečo [online]. Bratislava: Trend, 2020-02-20, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  78. ↑ TV NOVINY. Matovičovu internetovú anketu už rieši Úradu na ochranu osobných údajov [online]. Bratislava: TV Markíza, 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
  79. ↑ TASR. O Matovičovu anketu sa zaujíma už aj štát. Úrad na ochranu osobných údajov začal konanie [online]. Bratislava: Hospodárske noviny, 2020-02-14, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online.
  80. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Šéf tlačového odboru premiéra: Hovorca Igora Matoviča by mal myslieť, cítiť aj dýchať ako on sám. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-22. Dostupné online [cit. 2020-08-19]. ISSN 1339-844X.
  81. ↑ Pravda. Odkaz svetu od premiéra Matoviča: Nasr.. som kopu ľudí. Takéto dni mám rád. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-08-19. Dostupné online [cit. 2020-08-19]. ISSN 1336-197X.
  82. ↑ Igor Matovič žiari šťastím: Nasral som kopu ľudí... Takéto dni ja mám rááád. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS). Dostupné online [cit. 2020-08-19]. ISSN 1336-362X.
  83. ↑ JANŠČOVÁ, Kristína; HLAVATOVIČ, Viktor. Čo Matovič naozaj povedal počas tlačovky o diplomovke. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-07-23. Dostupné online [cit. 2020-08-20]. ISSN 1335-4418.
  84. ↑ Zhrnutie opatrení proti COVID-19 od nástupu novej vlády Igora Matoviča [online]. 2020-04-14, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online. Archivované 2020-05-08 z originálu.
  85. ↑ AKTUALITY.SK. Koronavírus: Prvá pomoc vlády bude stáť miliardu eur mesačne. Má zabrániť prepúšťaniu [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.
  86. ↑ ČERNICKÁ, Lívia; BOŠKOVIČOVÁ, Alexandra. Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS [online]. Pravda, 2020-10-04, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.
  87. ↑ Matovič na facebooku vyhlásil neobvyklú anketu – o prednostné zaočkovanie dvoch žien jeho života [online]. O médiach, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  88. ↑ Matovič predhodil davu svoju rodinu. Keď bude dosť lajkov, pošle ich na očkovanie [online]. Pravda, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  89. ↑ BÁN, Andrej. Desaťtisíc srdiečok pre premiéra [online]. Denník N, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  90. ↑ TAKÁČ, Adam. Hegerova vláda padla : Igor Matovič doniesol prezidentke demisiu, no v paláci si to rozmyslel. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2022-12-15]. ISSN 1336-720X.
  91. ↑ TASR. Matovič ponúkol SaS, že ak schváli rozpočet, odstúpi z postu ministra. Teraz (Bratislava: TASR), 2022-12-20. Dostupné online [cit. 2022-12-23].
  92. ↑ Matovič už nie je ministrom financií. Rezort dočasne povedie Heger. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-12-23. Dostupné online [cit. 2022-12-23]. ISSN 1336-197X.
  93. ↑ TASR. O prezidentský palác zabojuje aj I. Matovič, kandiduje i P. Dubovský. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-01-31. Dostupné online [cit. 2024-01-31].
  94. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  95. ↑ TASR. Školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry, opäť zatvorili. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2020-12-07. Dostupné online [cit. 2020-12-08].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Igor_Matovič&oldid=7951598“