Preskočiť na obsah

Ľubomír Galko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľubomír Galko
Ľubomír Galko
Súčasný poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. október 2023
V úrade
23. november 2011 – 29. február 2020
Bývalý minister obrany SR
V úrade
9. júla 2010 – 23. novembra 2011
Predchodca Jaroslav Baška Iveta Radičová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie14. február 1968 (56 rokov)
Klieština, ČSSR
Politická stranaSaS (2010 – 2019)
DS (2019 – 2023)
SLOVENSKO (2023 – 2024)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Rodina
Manželka
Dana, rod. Mancalová
DetiSimona, Lucia
Odkazy
Ľubomír Galko na facebook.com
Spolupracuj na CommonsĽubomír Galko
(multimediálne súbory)

Mgr. Ľubomír Galko (* 14. február 1968, Klieština[1] ) je slovenský manažér a politik,. V rokoch 2010 – 2011 bol minister obrany SR, následne bol poslancom Národnej rady SR. Taktiež bol podpredsedom politickej strany Sloboda a Solidarita. Od roku 2020 bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Leteckých opravovní Trenčín až kým ho v roku 2023 nový minister obrany Robert Kaliňák neodvolal.[2] Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 bol zvolený za poslanca NRSR na kandidátke koalície OĽANO a priatelia - Kresťanská únia - Za ľudí. V súčasnosti (2024) pôsobí v NR SR ako nezávislý poslanec, spolupracujúci so stranou Demokrati.

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1982 – 1986 študijný odbor Strojárska technológia, Stredná priemyselná škola strojnícka, Bratislava.
  • 1992 – 1993 študijný odbor Teoretická kybernetika, matematická informatika a teória systémov, Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1991 – 1992 programátor, Podnik výpočtovej techniky, š.p., Bratislava.[3]
  • 1992 – 1993 programátor – analytik, CK Arrangement a Consulting, s.r.o., Bratislava
  • 1993 – 2001 manažér, SZČO, Riadenie vlastnej siete MO a VO prevádzok a tvorba softwarových aplikácií, Bratislava
  • 2001 – 2003 riaditeľ hypermarketu, Kaufland Slovenská republika, v.o.s. Bratislava
  • 2003 – 2004 zástupca manažéra prevádzky, Interfruct Slovakia, s.r.o., Bratislava
  • 2004 – 2007 riaditeľ spoločnosti, DN centrum, a.s. Bratislava
  • 2007 – 2010 riaditeľ spoločnosti, DONA DN, a.s., Bratislava
  • 2010 – 2011 minister obrany, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava
  • 2011 – 2012 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Národná rada Slovenskej republiky
  • 2012 – 2016 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Národná rada Slovenskej republiky
  • 2016 – 2020 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), predseda Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Národná rada Slovenskej republiky
  • 2020 – 2023 predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Letecké opravovne Trenčín, Trenčín.
  • 2023 – súčasnosť – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), Národná rada Slovenskej republiky, člen Zahraničného výboru NR SR a člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

Pôsobenie vo vláde Ivety Radičovej (2010 – 2011)

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v júni 2010 kandidoval Ľubomír Galko z 9. miesta kandidátky strany SaS a bol zvolený za poslanca NR SR. Mandát si od júla 2010 neuplatňoval, keďže bol vo vláde Ivety Radičovej vymenovaný od 9. júla 2010 do funkcie ministra obrany. Od začiatku svojho pôsobenia sa presadzoval ako nepriateľ korupcie a kšeftovania. Koncom roku 2011 bol z postu ministra odvolaný pre podozrenia týkajúce sa odpočúvania novinárov denníka Pravda Vojenským obranným spravodajstvom(VOS), ktoré patrilo pod jeho rezort. Galko sa bránil, že spravodajská služba konala autonómne a na odpočúvanie bolo vydané platné povolenie sudcu a celá kauza je spravodajskou hrou voči jeho osobe za jeho protikorupčnú činnosť na ministerstve. Galko v kauze nikdy nebol obvinený a v roku 2015 prokurátor rozhodol, že odpočúvanie novinárov bolo legálne a zastavil aj trestné stíhanie dôstojníkov VOS.[4]

Ďalšie pôsobenie v parlamente a v politike (2011 – súčasnosť)

[upraviť | upraviť zdroj]

V NR SR pôsobil ako poslanec kontinuálne 9 rokov a popri protikorupčných témach sa venoval prednostne otázkam vonkajšej a vnútornej bezpečnosti. V septembri 2019 bol navrhnutý na post podpredsedu NR SR, ktorý zastávala súčasná europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. 12. septembra 2019 ho však parlament neschválil. Za bolo len 60 (zo 75 potrebných) poslancov.[5]

Na jeseň 2019 nastala v SaS kritická situácia pre nezhody medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a časťou jej vedenia, vrátane Ľubomíra Galka. Zo SaS s Galkom neskôr vystúpilo celkovo sedem členov republikovej rady.[6] V októbri 2019 vstúpili spolu s niekoľkými desiatkami členov SaS do Demokratickej strany. Napriek rozporom s vtedajším predsedom Michalom Kravčíkom v januári 2020 Galko kandidoval za DS v parlamentných voľbách vo februári 2020. DS získala iba 0,14 % hlasov a nezískala žiaden mandát.[7] Na sneme DS v júli 2020 bol Galko zvolený za člena predsedníctva strany.[8] Demokratickú stranu v januári 2023 opustil. Galko sa v júli 2023 stal súčasťou platformy umiernených liberálov Slobodní a zodpovední v rámci strany OĽANO a priatelia, za ktorú ako nečlen hnutia a nestraník kandidoval v parlamentných voľbách v septembri 2023 zo 146. miesta.[9][10] Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky bol zvolený za poslanca NR SR a stal sa členom spoločného poslaneckého klubu OĽaNO - Kresťanská únia - Za ľudí. Začiatkom septembra 2024 po roku pôsobenia opustil poslanecký klub Slovensko (predtým OĽaNO) - Kresťanská únia - Za ľudí a ohlásil ako nečlen strany a nezávislý poslanec NR SR spoluprácu s mimoparlamentnou opozičnou politickou stranou Demokrati,[11] vedenou Jaroslavom Naďom.

Pôsobenie vo verejnej funkcii

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2020 začal pracovať na Ministerstve obrany SR a po získaní bezpečnostnej previerky ho v auguste 2020 minister obrany Jaroslav Naď poveril riadením Leteckých opravovní Trenčín (LOTN). Vo funkcii nahradil od 1. septembra 2020 Vladimíra Šimanského. Galko na základe tohto poverenia podnik viedol do ukončenia výberového konania 16. februára 2021, v ktorom bol úspešný a bol menovaný do funkcie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa LOTN.[12] Spoločnosť viedol do novembra 2023.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti žije v Stupave. Je ženatý od roku 1990, s manželkou Danou Galkovou, rodenou Mancalovou, má dve dcéry, Simonu a Luciu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Minister na pozvanie starostky otvoril nový obecný dom v rodnej Klieštine [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2011-06-12, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  2. ↑ DEBNÁR, Ján. Ľubomír Galko skončil vo funkcii šéfa trenčianskych leteckých opravovní, odvolal ho Robert Kaliňák [online]. 11.11. 2023, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online.
  3. ↑ Ľubomír Galko [online]. demagog.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  4. ↑ Liberálny boh mi je svedkom, že nemám veľké uši [online]. SME, 18.9.2015, rev. 2017-07-19, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
  5. ↑ Poslanci nezvolili Galka za podpredsedu parlamentu. SME, 2019-09-12. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-197X.
  6. ↑ SaS opúšťajú tri desiatky ľudí, odchádza Galko aj Rajtár. aktuality.sk, 2019-09-24. Dostupné online [cit. 2020-11-21].
  7. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Personálne zmeny v Demokratickej strane. Novým predsedom Rajnoha a členmi ostávajú aj odídenci z SaS. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-07-19. Dostupné online [cit. 2023-09-08].
  9. ↑ 📰 AJ O PLATFORME SLOBODNÍ A... - Slobodní a zodpovední [online]. facebook.com, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  10. ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Politológovia o stratégii šéfa OĽaNO: Galko k nim zapadne. Jednofarebná vláda? Matovič môže byť horší ako Fico. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-07-07. Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Demokrati budú mať zastúpenie v parlamente, Galko sa so stranou dohodol na spolupráci [online]. SITA.sk, 2024-09-05, [cit. 2024-10-14]. Dostupné online.
  12. ↑ Exminister Galko obstál pred komisiou, ostáva na čele Leteckých opravovní. TA3, 10.03.2021. Dostupné online [cit. 2021-11-26].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľubomír_Galko&oldid=7951597“