Preskočiť na obsah

Lucia Žitňanská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lucia Žitňanská
Lucia Žitňanská
Bývalá ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
V úrade
23. marca 2016 – 22. marca 2018
Predchodca Tomáš Borec Gábor Gál Nástupca
V úrade
9. júla 2010 – 4. apríla 2012
Predchodca Viera Petríková Tomáš Borec Nástupca
V úrade
8. februára 2006 – 4. júla 2006
Predchodca Daniel Lipšic Štefan Harabin Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoKozmová
Narodenie3. jún 1964 (60 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaSDKÚ-DS
MOST – HÍD
Alma materPrávnicka Fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Profesiaadvokátka
Rodina
Manžel
Eduard Žitňanský
DetiLucia, Dávid, Heda
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLucia Žitňanská
(multimediálne súbory)

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. (* 3. jún 1964, Bratislava) je slovenská politička, vysokoškolská pedagogička, bývalá poslankyňa NR SR, bývalá podpredsedníčka strany MOST – HÍD a bývalá trojnásobná ministerka spravodlivosti SR vo vládach Mikuláša Dzurindu (II.), Ivety Radičovej a Roberta Fica (III.).

Je vydatá a má tri deti.

Odborná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1987 – absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (UK)
  • september 1987 – júl 1989 – právnička majetkoprávneho oddelenia, Vodohospodárska výstavba, Bratislava
  • august 1989 – október 1990 – podniková právnička, Vydavateľstvo Práca, Bratislava
  • november 1990 – september 1992 – odborná pracovníčka, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Bratislava
  • október 1992 – január 2002 – odborná asistentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
  • 1993 – 1999 – členka rozkladových komisií pri Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky, Bratislava
  • 1995 – obhájila doktorandskú prácu na Právnickej fakulte UK a získala titul “PhD”
  • január 2000 – december 2000 – národný poradca projektu PHARE Supervision and Legal Issues pre novelizáciu právnych predpisov v oblasti kapitálového trhu
  • február 2000 do súčasnosti – členka skúšobnej komisie pre odborné skúšky na preukázanie odbornej spôsobilosti v oblasti kolektívneho investovania
  • júl 2000 – jún 2001 – členka pracovnej skupiny pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zriadenej pre aproximáciu právnej úpravy obchodných spoločností s právom EÚ
  • január 2001 – marec 2002 – členka osobitnej komisie pre odvolania pri Úrade pre finančný trh
  • 2001 – obhájila habilitačnú prácu a získala titul docent v odbore obchodné právo
  • február 2002 – do septembra 2006 – docentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
  • 2002 – zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory[1]
  • máj 2002 – október 2002 – členka poradnej komisie Rady Úradu pre finančný trh
  • september 2006 – Docentka na Ústave súkromného práva Paneurópskej vysokej školy (vtedy Bratislavskej vysokej školy práva)[1]

Dostala byt od mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Žitňanskej byt pridelili v roku 1992 v najlukratívnejšej časti Bratislavy, v Starom Meste. V tom čase bola asistentkou na Právnickej fakulte. Od narodenia vyrastala v trojapol izbovom byte a pridelili jej jednoizbový, priamo v ich susedstve. Keď oň požiadala, v triapolizbovom byte podľa jej slov bývala s rodičmi, manželom, dvoma deťmi a prastrýkom. Pridelený byt s rozlohou do 30 štvorcových metrov neskôr za pár tisíc korún v zmysle zákona odkúpila. [2]

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby 2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred parlamentnými voľbami v marci 2012 preferencie SDKÚ-DS v prieskumoch klesali. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov predseda strany Mikuláš Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod, o možných nástupcoch sa začalo špekulovať.[3] V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.[4] Dzurinda, kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto.[5] Lucia Žitňanská získala takmer štvornásobok hlasov (103 517) čím predbehla predsedu strany ako aj Ivana Mikloša, ktorý získal 56 771 preferenčných hlasov.[5]

Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany a vyslovil podporu predsedníckej kandidatúre Žitňanskej, ktorú do kongresu poveril vystupovaním za stranu.[3][6] Na kongrese SDKÚ-DS 19. mája 2012 Lucia Žitňanská neuspela vo voľbách predsedu keď ju v 2. kole porazil Pavol Frešo.[6] 27. novembra 2012 nahradila Ľudovíta Kaníka vo funkcii predsedu poslaneckého klubu SDKÚ.[7]

12. december 2013 – spoločne s Miroslavom Beblavým a Magdou Vášáryovou vystúpila z SDKÚ-DS[8]

Pokračovanie právnej kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 oznámila advokátska kancelária TaylorWessing e/n/w/c advokáti, že Lucia Žitňanská sa stala jej „novou posilou“. Žitňanská chcela obnoviť svoju advokátsku licenciu a pokračovať v „živom“ práve.[9] Od júna 2013 je Žitňanská na zozname rozhodcov Viedenského arbitrážneho súdu. Bude riešiť obchodné spory.[10][11]

Návrat do straníckej politiky

[upraviť | upraviť zdroj]

8. apríla 2014 predsedníctvo strany MOST – HÍD potvrdilo, že dovtedy nezávislá Žitňanská sa stane členkou strany. Prisľúbený jej bol aj post podpredsedníčky strany. Žitňanská vtedy vyhlásila „Post podpredsedníčky nebol pre mňa rozhodujúci. Ak by som neverila, že Most-Híd je pripravený urobiť vážny krok dopredu, tak by to nebolo zaujímavé“.[12]

Voľby v roku 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách v marci 2016 bola dvojkou na kandidátke MOST – HÍD.[13]

Volebné obdobie po roku 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

23. marca bola prezidentom Andrejom Kiskom menovaná do úradu ministerky spravodlivosti.[14] Zároveň je podpredsedníčka vlády.[15] Od 11. mája 2016 je tiež predsedníčkou Legislatívnej rady vlády SR.[16] V júni 2017 kritizovala kandidatúru štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej do Súdnej rady. Žitňanská presadzuje nezávislosť súdnej rady od politických vplyvov Jankovská je bývalá sudkyňa, na Ministerstvo ju nominoval SMER-SD. Žitňanská jej nezvolením podmieňuje zotrvanie vo vláde.[17]

Zaviedla Novelu Trestného zákona, ktorá sprísnila opatrenia proti extrémizmu, nadobudla účinnosť 1. januára 2017[18] dala do rúk NAKA nástroj s prezumpciou viny[19]. Richard Sulík, poslanec za SAS, ktorý pôvodne hlasoval za, zmenil názor,[20] označil ho za náhubkový zákon a spolu so skupinou poslancov napadol tento zákon na Ústavnom súde. Začiatkom roku 2019 rozpor s ústavou potvrdil ÚS v štyroch ustanoveniach[21].

V júli 2017 sa spustil balík opatrení na hromadné výberové konania,[22] Za to bola kritizovaná Súdnou radou, Najvyšším súdom, ZOJ a mimovládnou organizáciou Via IURIS Zuzanou Čaputovou[23] a celkovo nedokázala presvedčiť verejnosť, že sa nejedná o zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Koncom roka 2017 zaviedla právo Súdnej rade posudzovať etické správanie sudcov a novelu infozákona, v rámci ktorej žiadali mimovládne organizácie možnosť sprístupnenia výkupných cien pod diaľnicami[24].

V marci 2018 sa konala kontrola efektívnosti súdnictva európskou CEPEJ. (the European Commission for efficiency of Justice - Európska komisia pre efektívnu justíciu) . CEPEJ vyčítal ministerstvu pomalé zavádzanie elektronického súdnictva a najmä predĺženie občiansko právnych sporov (na súdoch prvého 171 dní v porovnaní so 130 dňami v roku 2016 [25] a na Slovensku v roku 2016 17,9 mesiacov [26]a v Česku iba 7 mesiacov.[27] .

Dňa 14. marca sa Lucia Žitňanská rozhodla  v novej vláde Petra Pellegriniho nepokračovať. Podľa nej je dôvodom jej rozhodnutia skutočnosť, že už nedokázala nájsť potrebné kompromisy s koaličnými partnermi.[28]

Po vrátení do Parlamentu bola zvolená za členku ľudskoprávného výboru a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.[29]

V rozhovore pre Denník N v máji 2018 povedala, že v nasledujúcom volebnom období už nechce kandidovať do parlamentu, ale súčasný mandát dokončí. Dôvodom je jej cieľ viacej sa venovať právnickej profesii a lepšie skĺbiť profesijný a súkromný život. V parlamente sa chce naďalej venovať súdnictvu, obchodnému právu a ľudským právam.[30]

20. septembra 2018 oznámila, že sa rozhodla vystúpiť z poslaneckého klubu Most-Híd, a teda aj zo strany Most-Híd.[31]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b doc. JUDr. LUCIA ŽITŇANSKÁ, PhD. (Slovenská republika) [online]. Bratislava: Paneurópska vysoká škola, 11.3.2012, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  2. A.S, Petit Press. Byty od mestskej časti dostali aj Mikloš a Žitňanská [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-07-06]. Dostupné online.
  3. a b TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už dobehol svoj polmaratón [online]. Bratislava: Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  4. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online. Archivované 2012-03-14 z originálu.
  5. a b Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  6. a b TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už nebude predsedom SDKÚ, podporuje Žitňanskú [online]. Bratislava: Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  7. Kaník už nevedie klub SDKÚ, nahradila ho Žitňanská [online]. Petit Press, 27.11.2012, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
  8. SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. SME, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  9. Lucia Žitňanská rozšíri tím TaylorWessing e/n/w/c advokáti [online]. TaylorWessing e/n/w/c advokáti, 07.01.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  10. Žitňanská získala lukratívne miesto vo Viedni [online]. Ecopress, 10.07.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  11. VIAC-Questionnaire [online]. Viedeň: Viedenský arbitrážny súd, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  12. Lucia Žitňanská vstupuje do Mosta-Híd. Má sa stať podpredsedníčkou strany [online]. News & Media Holding, 2014-04-08, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. Most-Híd do volieb povedie Bugár, Žitňanská a Solymos [online]. Perex, 2015-11-18, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  14. Lucia Žitňanská: Profil ministerky spravodlivosti [online]. TASR, 2016-03-16, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  15. Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  16. Upratovanie v Legislatívnej rade vlády. Žitňanská má novú funkciu [online]. News & Media Holding, 2016-05-11, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online. Archivované 2016-05-12 z originálu.
  17. PRUŠOVÁ, Veronika. Žitňanská hrozí demisiou, ak Jankovská zo Smeru prejde do Súdnej rady (+video) [online]. N Press, 2017-06-14, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  18. Aktuality: Rok 2017 na ministerstve spravodlivosti [online]. www.justice.gov.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  19. ŽITŇANSKÁ, Lucia. Náhubkový zákon, Mizíkovo obvinenie a scestná Sulíkova reakcia [online]. Denník N, 2017-04-28, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  20. Richard Sulik [online]. www.facebook.com, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  21. TERAZ.SK. Časti Trestného zákona o extrémizme sú v rozpore s ústavou [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  22. A.S, Petit Press. Zmeny vo výbere sudcov zlepšia obsadzovanie voľných miest, myslí si Žitňanská [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  23. Z prvej ruky - RTVS.sk [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  24. KRAJANOVÁ, Daniela. Mimovládky tlačia na Žitňanskú, aby jej novela infozákona odkryla aj obchody s pôdou pod obchvatmi [online]. Denník E, 2017-10-17, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  25. EK, 27.2.2019, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  26. Ministerstvo spravodlivosti, 1.1.2016, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  27. Ministerstvo spravedlnosti České republiky - Ministr Pelikán představil první analýzu justičních statistik: soudy zrychlily o třetinu [online]. portal.justice.cz, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  28. Pokračovanie koalície je lepším riešením, tvrdí Žitňanská a vysvetľovala svoj odchod z vlády [online]. Webnoviny.sk, 2018-03-15, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  29. NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, [cit. 2018-04-15]. Dostupné online.
  30. TÓDOVÁ, Monika. Lucia Žitňanská: Z politiky sa postupne stiahnem. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-10. Dostupné online [cit. 2018-05-12]. ISSN 1339-844X.
  31. TASR. L. Žitňanská odchádza z Mosta-Híd. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-09-20. Dostupné online [cit. 2018-09-20].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]