Dávid Dziak
Mgr. Dávid Dziak, PhD., is an assistant professor at the Department of Communicative and Literary Education at the Faculty of Education, University of Prešov (Slovak Republic). His research interests include literature for children and youth, reception of literary text by young readers and literary criticism. He prepares annually an evaluation of Slovak poetry for children and young people, published in Bibiana: Revue about Art for Children and Youth (IBBY, Slovakia). He co-authored the monograph Year after Year (Step by Step) in Slovak Literature for Children and Youth and the lexicons In the World of COOLt Books for Children/Teenagers. 100 + 1 Tips for You and Me. He also writes poetry and prose for children in Slovakian. In 2021, he published collection of fairy tales titled Come to the Fairy Tale (FACE, illus. by Michal Souček). In 2024, he published collection of poems titled Notebook of One Boy (FACE, illus. by Katarína Ilkovičová).
Address: Mgr. Dávid Dziak, PhD.
Katedra komunikačnej a literárnej výchovy/Department of Communicative and Literary Education
Pedagogická fakulta/Faculty of Education
Prešovská univerzita v Prešove/University of Presov
Ul. 17. novembra 15
080 01 Prešov
Slovenská republika/Slovak Republic
Address: Mgr. Dávid Dziak, PhD.
Katedra komunikačnej a literárnej výchovy/Department of Communicative and Literary Education
Pedagogická fakulta/Faculty of Education
Prešovská univerzita v Prešove/University of Presov
Ul. 17. novembra 15
080 01 Prešov
Slovenská republika/Slovak Republic
less
InterestsView All (24)
Uploads
Book by Dávid Dziak
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak3
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3135-9 (print).
ISBN 978-80-555-3157-1 (online).
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak4
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3136-6 (print).
ISBN 978-80-555-3158-8 (online).
Literárnokritická monografia (K)rok za (k)rokom v literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy pre deti a mládež v rokoch 1990 – 2020) vznikla na báze analýzy tridsaťročnej produkcie pôvodnej literatúry pre deti a mládež vydanej na Slovensku. Jej základom sú bilančné hodnotiace prehľady, ktoré autori systematicky vypracúvali o ročnej literárnej tvorbe pre deti a mládež od roku 1996 do roku 2020. V 90. rokoch a začiatkom nového storočia plnili bilančné hodnotenia tak trochu aj bibliografickú funkciu: v tom čase nejestvovala kultúrna inštitúcia, ktorá by predložila takmer úplný súpis toho, čo v priebehu roka bolo v rámci pôvodnej tvorby vytvorené. Postupne, s rozvojom internetizácie našej spoločnosti (vzniklo internetové vydavateľstvo Martinus, kde možno nájsť fakticky celú produkciu), stratila funkcia bilančných mapovaní zmysel a dôraz zostal na literárnokritickom hodnotení tvorby. Koncipovanie bilančných hodnotení sústredilo veľký objem materiálu vhodného na systémové spracovanie s možnosťou formulovať opatrné syntézy. O takéto spracovanie, dopracované o analýzu produkcie prvej polovice 90. rokov, sa pokúša autorský kolektív v prítomnej literárnokritickej monografii. Materiál získaný bilančnými hodnoteniami je klasifikovaný podľa druhovo-žánrového kritéria na päť oblastí. Tieto žánrovo-tematické subsystémy sú v predloženej publikácii analyzované osobitne a tvoria päť kapitol. Prvá kapitola prináša analýzu pohybov v básnickej tvorbe pre deti a mládež za uplynulých tridsať rokov. Druhá kapitola je zameraná na reflexiu autorskej rozprávky, ktorá tvorí najmohutnejší žánrový prúd tvorby. Tretia kapitola je venovaná vývinovým modifikáciám a premenám spoločenskej prózy pre deti a mládež. Štvrtá kapitola približuje situáciu vo folklórnych žánroch a napokon piata kapitola ponúka pohľad na premeny faktuálnej a fantazijno-dobrodružnej tvorby. V rámci každej kapitoly autori postupujú rok po roku a profilujú tak sínusoidu ročných kvantitatívnych prínosov v rámci určitého žánru, teda to, ako príslušný žáner mohutnel alebo chradol. V rámci roka však zároveň konfrontujú tvorbu v určitom žánri aj z hodnotového hľadiska (dielam, ktoré autori považujú za hodnotovo najprínosnejšie, sa spravidla venuje výraznejšia pozornosť), resp. načrtávajú kvalitatívne vzostupy i „pády“ nielen v rámci určitého roka, ale aj v rámci desaťročia. Každá kapitola je uzavretá stručným zhrnutím. Záver publikácie je opatrným pokusom načrtnúť vývinovú krivku pôvodnej básnickej a prozaickej tvorby pre deti a mládež. Pravdaže, až čas preverí, či a v akom zmysle sa hodnotiace postoje autorov tejto publikácie priblížili k objektivite. Napriek príznaku subjektívnosti, ktorej sa literárna kritika tak či tak nevyhne, napriek určitej deskriptívnosti a azda i metodologickej stereotypnosti jednotlivých kapitol vyslovujeme nádej, že ponúkaný, žánrovo a v rámci žánru chronologicky usporiadaný súbor informácií bude pre záujemcov o súčasnú literatúru pre deti a mládež užitočný: ako prameň bibliografických záznamov o tom, čo všetko bolo v priebehu tridsiatich rokov z pôvodnej poézie a prózy vydané; ako prameň, ktorý odkazom na tvorivé trendy a hodnotové relácie naznačuje vývinový pulz slovenskej detskej literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov až po nespochybniteľné indície jej opätovného vzopätia na rozhraní 20. a 21. storočia; napokon aj ako prameň informácií o takých knižných tituloch, ktoré predstavujú hodnotný vklad do fondu literárnej tvorby pre deti a mládež. V tom zmysle môže publikácia poslúžiť pri hľadaní dobrého čítania všetkým, ktorí pracujú s deťmi a mládežou.
Literárnokritická monografia (K)rok za (k)rokom v literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy pre deti a mládež v rokoch 1990 – 2020) vznikla na báze analýzy tridsaťročnej produkcie pôvodnej literatúry pre deti a mládež vydanej na Slovensku. Jej základom sú bilančné hodnotiace prehľady, ktoré autori systematicky vypracúvali o ročnej literárnej tvorbe pre deti a mládež od roku 1996 do roku 2020. V 90. rokoch a začiatkom nového storočia plnili bilančné hodnotenia tak trochu aj bibliografickú funkciu: v tom čase nejestvovala kultúrna inštitúcia, ktorá by predložila takmer úplný súpis toho, čo v priebehu roka bolo v rámci pôvodnej tvorby vytvorené. Postupne, s rozvojom internetizácie našej spoločnosti (vzniklo internetové vydavateľstvo Martinus, kde možno nájsť fakticky celú produkciu), stratila funkcia bilančných mapovaní zmysel a dôraz zostal na literárnokritickom hodnotení tvorby. Koncipovanie bilančných hodnotení sústredilo veľký objem materiálu vhodného na systémové spracovanie s možnosťou formulovať opatrné syntézy. O takéto spracovanie, dopracované o analýzu produkcie prvej polovice 90. rokov, sa pokúša autorský kolektív v prítomnej literárnokritickej monografii. Materiál získaný bilančnými hodnoteniami je klasifikovaný podľa druhovo-žánrového kritéria na päť oblastí. Tieto žánrovo-tematické subsystémy sú v predloženej publikácii analyzované osobitne a tvoria päť kapitol. Prvá kapitola prináša analýzu pohybov v básnickej tvorbe pre deti a mládež za uplynulých tridsať rokov. Druhá kapitola je zameraná na reflexiu autorskej rozprávky, ktorá tvorí najmohutnejší žánrový prúd tvorby. Tretia kapitola je venovaná vývinovým modifikáciám a premenám spoločenskej prózy pre deti a mládež. Štvrtá kapitola približuje situáciu vo folklórnych žánroch a napokon piata kapitola ponúka pohľad na premeny faktuálnej a fantazijno-dobrodružnej tvorby. V rámci každej kapitoly autori postupujú rok po roku a profilujú tak sínusoidu ročných kvantitatívnych prínosov v rámci určitého žánru, teda to, ako príslušný žáner mohutnel alebo chradol. V rámci roka však zároveň konfrontujú tvorbu v určitom žánri aj z hodnotového hľadiska (dielam, ktoré autori považujú za hodnotovo najprínosnejšie, sa spravidla venuje výraznejšia pozornosť), resp. načrtávajú kvalitatívne vzostupy i „pády“ nielen v rámci určitého roka, ale aj v rámci desaťročia. Každá kapitola je uzavretá stručným zhrnutím. Záver publikácie je opatrným pokusom načrtnúť vývinovú krivku pôvodnej básnickej a prozaickej tvorby pre deti a mládež. Pravdaže, až čas preverí, či a v akom zmysle sa hodnotiace postoje autorov tejto publikácie priblížili k objektivite. Napriek príznaku subjektívnosti, ktorej sa literárna kritika tak či tak nevyhne, napriek určitej deskriptívnosti a azda i metodologickej stereotypnosti jednotlivých kapitol vyslovujeme nádej, že ponúkaný, žánrovo a v rámci žánru chronologicky usporiadaný súbor informácií bude pre záujemcov o súčasnú literatúru pre deti a mládež užitočný: ako prameň bibliografických záznamov o tom, čo všetko bolo v priebehu tridsiatich rokov z pôvodnej poézie a prózy vydané; ako prameň, ktorý odkazom na tvorivé trendy a hodnotové relácie naznačuje vývinový pulz slovenskej detskej literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov až po nespochybniteľné indície jej opätovného vzopätia na rozhraní 20. a 21. storočia; napokon aj ako prameň informácií o takých knižných tituloch, ktoré predstavujú hodnotný vklad do fondu literárnej tvorby pre deti a mládež. V tom zmysle môže publikácia poslúžiť pri hľadaní dobrého čítania všetkým, ktorí pracujú s deťmi a mládežou.
In: Gavura, Ján et al., 2021. Malý lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 (Prolegomena). Fintice: FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania v spolupráci s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove, pp. 44–47. ISBN 978-80-89763-80-1.
In: Gavura, Ján et al., 2021. Malý lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 (Prolegomena). Fintice: FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania v spolupráci s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove, pp. 27–28. ISBN 978-80-89763-80-1.
Chapter by Dávid Dziak
In this chapter, we try to answer four research questions of a descriptive type: (1) What do children listen to? (2) What do children read? (3) What findings does the comparison of children's listening and reading preferences bring? (4) What findings does a comparison of children's ideas and preferences regarding listening and reading bring?
In this chapter, we will present the results of the analysis of the creation of inferences when listening and reading a narrative text by students of the 3rd grade of elementary school. Thus, we try to answer seven research questions of a descriptive type: (1) How do participants make online inferences while listening/reading a narrative text? (2) How do the participants report on the basic understanding of the listened/read narrative text through the retelling method? (3) How do participants create offline inferences of coherent and interrogative type while listening/reading a narrative text? (4) What role does the graded hint method play in making inferences? (5) What inferential profiles of children can be observed when listening/reading a narrative text? (6) What other components of text comprehension play a role in making inferences? (7) What does the comparison of the reception of the listened and read narrative text show?
Paper in Journal by Dávid Dziak
Vychádzajúc z posledných bilančných hodnotení poézie pre deti a mládež, možno konštatovať, že v súčasnosti narastá počet kníh inštruktívnej poézie a poézie faktu pre deti. Práve tieto žánrové varianty podľa nás odrážajú potreby súčasnej spoločnosti, t. j. vychovávať a vzdelávať aktuálnu generáciu v informačne presýtenom svete (čo napĺňa poézia faktu) s pochybnými morálnymi vzormi (čo napĺňa inštruktívna poézia). Z toho vyplynula výskumná medzera, a to charakterizovať inštruktívnu poéziu a poéziu faktu pre deti a ich poetologické a hodnotové variácie. Výskumnou metódou je kvalitatívna obsahová analýza, interpretácia a hodnotenie vybraných literárnych diel. Autor inštruktívnej poézie zámerne pracuje s formatívnou funkciou s cieľom formovať osobnosť recipienta a autor poézie faktu zámerne pracuje s informatívnou funkciou s cieľom zmeniť poznatky recipienta. V závere štúdie predstavujeme aj konkrétne didaktické aktivity k uvedeným žánrovým variantom a sumarizujúcu tabuľku spoločných a odlišných znakov inštruktívnej poézie a poézie faktu pre deti.
V nadväznosti na súčasnú krízu čitateľa, nepriaznivé výsledky slovenských žiakov v medzinárodných meraniach PIRLS a PISA a výsledky výskumov čitateľskej gramotnosti na Slovensku je cieľom článku predstaviť súbor takých umeleckých textov pre deti a mládež, ktoré tematizujú proces produkcie textu. Domnievame sa, že jedným z podporných didaktických prostriedkov na komunikáciu písaním v primárnom vzdelávaní môže byť súbor umeleckých textov tematizujúcich proces písania textu, ktorý môže prispieť k formovaniu pozitívneho postoja žiakov k písanej produkcii textov. Článok teda výberovo približuje štyri umelecké texty literatúry pre deti a mládež, ktoré v rôznom smere literárne tematizujú proces písania.
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak3
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3135-9 (print).
ISBN 978-80-555-3157-1 (online).
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak4
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3136-6 (print).
ISBN 978-80-555-3158-8 (online).
Literárnokritická monografia (K)rok za (k)rokom v literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy pre deti a mládež v rokoch 1990 – 2020) vznikla na báze analýzy tridsaťročnej produkcie pôvodnej literatúry pre deti a mládež vydanej na Slovensku. Jej základom sú bilančné hodnotiace prehľady, ktoré autori systematicky vypracúvali o ročnej literárnej tvorbe pre deti a mládež od roku 1996 do roku 2020. V 90. rokoch a začiatkom nového storočia plnili bilančné hodnotenia tak trochu aj bibliografickú funkciu: v tom čase nejestvovala kultúrna inštitúcia, ktorá by predložila takmer úplný súpis toho, čo v priebehu roka bolo v rámci pôvodnej tvorby vytvorené. Postupne, s rozvojom internetizácie našej spoločnosti (vzniklo internetové vydavateľstvo Martinus, kde možno nájsť fakticky celú produkciu), stratila funkcia bilančných mapovaní zmysel a dôraz zostal na literárnokritickom hodnotení tvorby. Koncipovanie bilančných hodnotení sústredilo veľký objem materiálu vhodného na systémové spracovanie s možnosťou formulovať opatrné syntézy. O takéto spracovanie, dopracované o analýzu produkcie prvej polovice 90. rokov, sa pokúša autorský kolektív v prítomnej literárnokritickej monografii. Materiál získaný bilančnými hodnoteniami je klasifikovaný podľa druhovo-žánrového kritéria na päť oblastí. Tieto žánrovo-tematické subsystémy sú v predloženej publikácii analyzované osobitne a tvoria päť kapitol. Prvá kapitola prináša analýzu pohybov v básnickej tvorbe pre deti a mládež za uplynulých tridsať rokov. Druhá kapitola je zameraná na reflexiu autorskej rozprávky, ktorá tvorí najmohutnejší žánrový prúd tvorby. Tretia kapitola je venovaná vývinovým modifikáciám a premenám spoločenskej prózy pre deti a mládež. Štvrtá kapitola približuje situáciu vo folklórnych žánroch a napokon piata kapitola ponúka pohľad na premeny faktuálnej a fantazijno-dobrodružnej tvorby. V rámci každej kapitoly autori postupujú rok po roku a profilujú tak sínusoidu ročných kvantitatívnych prínosov v rámci určitého žánru, teda to, ako príslušný žáner mohutnel alebo chradol. V rámci roka však zároveň konfrontujú tvorbu v určitom žánri aj z hodnotového hľadiska (dielam, ktoré autori považujú za hodnotovo najprínosnejšie, sa spravidla venuje výraznejšia pozornosť), resp. načrtávajú kvalitatívne vzostupy i „pády“ nielen v rámci určitého roka, ale aj v rámci desaťročia. Každá kapitola je uzavretá stručným zhrnutím. Záver publikácie je opatrným pokusom načrtnúť vývinovú krivku pôvodnej básnickej a prozaickej tvorby pre deti a mládež. Pravdaže, až čas preverí, či a v akom zmysle sa hodnotiace postoje autorov tejto publikácie priblížili k objektivite. Napriek príznaku subjektívnosti, ktorej sa literárna kritika tak či tak nevyhne, napriek určitej deskriptívnosti a azda i metodologickej stereotypnosti jednotlivých kapitol vyslovujeme nádej, že ponúkaný, žánrovo a v rámci žánru chronologicky usporiadaný súbor informácií bude pre záujemcov o súčasnú literatúru pre deti a mládež užitočný: ako prameň bibliografických záznamov o tom, čo všetko bolo v priebehu tridsiatich rokov z pôvodnej poézie a prózy vydané; ako prameň, ktorý odkazom na tvorivé trendy a hodnotové relácie naznačuje vývinový pulz slovenskej detskej literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov až po nespochybniteľné indície jej opätovného vzopätia na rozhraní 20. a 21. storočia; napokon aj ako prameň informácií o takých knižných tituloch, ktoré predstavujú hodnotný vklad do fondu literárnej tvorby pre deti a mládež. V tom zmysle môže publikácia poslúžiť pri hľadaní dobrého čítania všetkým, ktorí pracujú s deťmi a mládežou.
Literárnokritická monografia (K)rok za (k)rokom v literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy pre deti a mládež v rokoch 1990 – 2020) vznikla na báze analýzy tridsaťročnej produkcie pôvodnej literatúry pre deti a mládež vydanej na Slovensku. Jej základom sú bilančné hodnotiace prehľady, ktoré autori systematicky vypracúvali o ročnej literárnej tvorbe pre deti a mládež od roku 1996 do roku 2020. V 90. rokoch a začiatkom nového storočia plnili bilančné hodnotenia tak trochu aj bibliografickú funkciu: v tom čase nejestvovala kultúrna inštitúcia, ktorá by predložila takmer úplný súpis toho, čo v priebehu roka bolo v rámci pôvodnej tvorby vytvorené. Postupne, s rozvojom internetizácie našej spoločnosti (vzniklo internetové vydavateľstvo Martinus, kde možno nájsť fakticky celú produkciu), stratila funkcia bilančných mapovaní zmysel a dôraz zostal na literárnokritickom hodnotení tvorby. Koncipovanie bilančných hodnotení sústredilo veľký objem materiálu vhodného na systémové spracovanie s možnosťou formulovať opatrné syntézy. O takéto spracovanie, dopracované o analýzu produkcie prvej polovice 90. rokov, sa pokúša autorský kolektív v prítomnej literárnokritickej monografii. Materiál získaný bilančnými hodnoteniami je klasifikovaný podľa druhovo-žánrového kritéria na päť oblastí. Tieto žánrovo-tematické subsystémy sú v predloženej publikácii analyzované osobitne a tvoria päť kapitol. Prvá kapitola prináša analýzu pohybov v básnickej tvorbe pre deti a mládež za uplynulých tridsať rokov. Druhá kapitola je zameraná na reflexiu autorskej rozprávky, ktorá tvorí najmohutnejší žánrový prúd tvorby. Tretia kapitola je venovaná vývinovým modifikáciám a premenám spoločenskej prózy pre deti a mládež. Štvrtá kapitola približuje situáciu vo folklórnych žánroch a napokon piata kapitola ponúka pohľad na premeny faktuálnej a fantazijno-dobrodružnej tvorby. V rámci každej kapitoly autori postupujú rok po roku a profilujú tak sínusoidu ročných kvantitatívnych prínosov v rámci určitého žánru, teda to, ako príslušný žáner mohutnel alebo chradol. V rámci roka však zároveň konfrontujú tvorbu v určitom žánri aj z hodnotového hľadiska (dielam, ktoré autori považujú za hodnotovo najprínosnejšie, sa spravidla venuje výraznejšia pozornosť), resp. načrtávajú kvalitatívne vzostupy i „pády“ nielen v rámci určitého roka, ale aj v rámci desaťročia. Každá kapitola je uzavretá stručným zhrnutím. Záver publikácie je opatrným pokusom načrtnúť vývinovú krivku pôvodnej básnickej a prozaickej tvorby pre deti a mládež. Pravdaže, až čas preverí, či a v akom zmysle sa hodnotiace postoje autorov tejto publikácie priblížili k objektivite. Napriek príznaku subjektívnosti, ktorej sa literárna kritika tak či tak nevyhne, napriek určitej deskriptívnosti a azda i metodologickej stereotypnosti jednotlivých kapitol vyslovujeme nádej, že ponúkaný, žánrovo a v rámci žánru chronologicky usporiadaný súbor informácií bude pre záujemcov o súčasnú literatúru pre deti a mládež užitočný: ako prameň bibliografických záznamov o tom, čo všetko bolo v priebehu tridsiatich rokov z pôvodnej poézie a prózy vydané; ako prameň, ktorý odkazom na tvorivé trendy a hodnotové relácie naznačuje vývinový pulz slovenskej detskej literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov literatúry a jej pohyb od stavu krízovosti v polovici 90. rokov až po nespochybniteľné indície jej opätovného vzopätia na rozhraní 20. a 21. storočia; napokon aj ako prameň informácií o takých knižných tituloch, ktoré predstavujú hodnotný vklad do fondu literárnej tvorby pre deti a mládež. V tom zmysle môže publikácia poslúžiť pri hľadaní dobrého čítania všetkým, ktorí pracujú s deťmi a mládežou.
In: Gavura, Ján et al., 2021. Malý lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 (Prolegomena). Fintice: FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania v spolupráci s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove, pp. 44–47. ISBN 978-80-89763-80-1.
In: Gavura, Ján et al., 2021. Malý lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 (Prolegomena). Fintice: FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania v spolupráci s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove, pp. 27–28. ISBN 978-80-89763-80-1.
In this chapter, we try to answer four research questions of a descriptive type: (1) What do children listen to? (2) What do children read? (3) What findings does the comparison of children's listening and reading preferences bring? (4) What findings does a comparison of children's ideas and preferences regarding listening and reading bring?
In this chapter, we will present the results of the analysis of the creation of inferences when listening and reading a narrative text by students of the 3rd grade of elementary school. Thus, we try to answer seven research questions of a descriptive type: (1) How do participants make online inferences while listening/reading a narrative text? (2) How do the participants report on the basic understanding of the listened/read narrative text through the retelling method? (3) How do participants create offline inferences of coherent and interrogative type while listening/reading a narrative text? (4) What role does the graded hint method play in making inferences? (5) What inferential profiles of children can be observed when listening/reading a narrative text? (6) What other components of text comprehension play a role in making inferences? (7) What does the comparison of the reception of the listened and read narrative text show?
Vychádzajúc z posledných bilančných hodnotení poézie pre deti a mládež, možno konštatovať, že v súčasnosti narastá počet kníh inštruktívnej poézie a poézie faktu pre deti. Práve tieto žánrové varianty podľa nás odrážajú potreby súčasnej spoločnosti, t. j. vychovávať a vzdelávať aktuálnu generáciu v informačne presýtenom svete (čo napĺňa poézia faktu) s pochybnými morálnymi vzormi (čo napĺňa inštruktívna poézia). Z toho vyplynula výskumná medzera, a to charakterizovať inštruktívnu poéziu a poéziu faktu pre deti a ich poetologické a hodnotové variácie. Výskumnou metódou je kvalitatívna obsahová analýza, interpretácia a hodnotenie vybraných literárnych diel. Autor inštruktívnej poézie zámerne pracuje s formatívnou funkciou s cieľom formovať osobnosť recipienta a autor poézie faktu zámerne pracuje s informatívnou funkciou s cieľom zmeniť poznatky recipienta. V závere štúdie predstavujeme aj konkrétne didaktické aktivity k uvedeným žánrovým variantom a sumarizujúcu tabuľku spoločných a odlišných znakov inštruktívnej poézie a poézie faktu pre deti.
V nadväznosti na súčasnú krízu čitateľa, nepriaznivé výsledky slovenských žiakov v medzinárodných meraniach PIRLS a PISA a výsledky výskumov čitateľskej gramotnosti na Slovensku je cieľom článku predstaviť súbor takých umeleckých textov pre deti a mládež, ktoré tematizujú proces produkcie textu. Domnievame sa, že jedným z podporných didaktických prostriedkov na komunikáciu písaním v primárnom vzdelávaní môže byť súbor umeleckých textov tematizujúcich proces písania textu, ktorý môže prispieť k formovaniu pozitívneho postoja žiakov k písanej produkcii textov. Článok teda výberovo približuje štyri umelecké texty literatúry pre deti a mládež, ktoré v rôznom smere literárne tematizujú proces písania.
Mnohí sociológovia pripisujú viacero negatívnych atribútov súčasnej dobe. Dieťa 21. storočia sa v tejto postmodernej dobe stráca, preto potrebuje viac ako kedykoľvek predtým oporný bod – prosociálny vzor. Viacero výskumov potvrdilo nenahraditeľný vplyv hlavných vzorov – rodičov a učiteľov na vývin dieťaťa. Čas rodičov a učiteľov sa však na výchovu dieťaťa skracuje, preto je potrebné hľadať ďalšie efektívne stratégie výchovy dieťaťa. Jedným z prostriedkov výchovy môže byť podľa autora štúdie aj literárna postava ako prosociálny vzor pre detského recipienta. Príspevok predstavuje štyri prosociálne literárny vzory zo slovenskej súčasnej autorskej rozprávky, ktoré by mohli vychovávatelia použiť v rámci výchovy dieťaťa mladšieho školského veku.
Na základe bilančných hodnotení knižne vydanej slovenskej poézie pre deti a mládež možno konštatovať (pod)priemernú úroveň súčasnej slovenskej poézie pre deti a mládež. Umelecký mesačník pre žiakov 1. – 5. ročníka základnej školy Slniečko je dlhodobo zárukou umeleckej kvality, preto jedným z cieľov štúdie je zistiť, či sa odráža uvedený nepriaznivý stav aj v danom časopise. Štúdia teda analyzuje, interpretuje a hodnotí poéziu pre deti uverejnenú v časopise Slniečko, ktorá vychádzala v rozpätí rokov 2016 – 2019.
V nadväznosti na súčasnú krízu čitateľa, nepriaznivé výsledky slovenských žiakov v medzinárodných meraniach PIRLS a PISA a výsledky výskumov čitateľskej gramotnosti na Slovensku je cieľom príspevku predstaviť súbor takých básnických textov pre deti a mládež, ktoré tematizujú proces produkcie textu. Domnievame sa, že jedným z podporných didaktických prostriedkov na komunikáciu písaním v primárnom vzdelávaní môže byť súbor básnických textov tematizujúcich proces písania, ktorý môže prispieť k formovaniu pozitívneho postoja žiakov k písanej produkcii textov. Príspevok teda výberovo približuje básnické texty literatúry pre deti a mládež, ktoré v rôznom smere literárne tematizujú proces písania.
Takmer každá veľká udalosť sa odrazí aj v literatúre. Aktuálne celý svet rieši epidemický problém koronavírusu, čo sa postupne začína objavovať aj v tvorbe pre detského čitateľa, napríklad v celosvetovo známej rozprávke Môj hrdina si ty! Ako môžu deti bojovať proti COVID-19 od Helen Patuck, v pravidelnej etickej sekcii s názvom Lebopreto v slovenskom časopise pre deti Slniečko, ktorú pripravuje Michal Hvorecký, či v rozprávke Pes Timo a fučivírus od slovenskej autorky Ľubice Bátoryovej. Cieľom príspevku je zhodnotiť umeleckú hodnotu uvedených literárnych textov, na základe čoho bude možné odporučiť kvalitné texty učiteľom primárneho vzdelávania a rodičom, ktorí chcú pripraviť dieťa na súčasný epidemický problém koronavírusu. Umelecky hodnotná kniha, tematizujúca COVID-19, by mohla zmierniť negatívne dôsledky pandémie na vývin detí.
Príspevok sa zameriava na postavy bez hendikepu a ich motívy konania vo vzťahu k postave s hendikepom. Teoretickým východiskom je koncept prosociálnosti s dôrazom na analýzu motívov konania. Výskumnú vzorku tvorí intencionálne vybraný literárny text – román Obyčajná tvár od R. J. Palaciovej. Analýzou daného titulu autor formuluje štyri kategórie motívov konania postáv bez postihnutia vo vzťahu k postave s postihnutím. Zároveň v závere formuluje inšpiračné podnety danej knihy pre špeciálnu pedagogiku. Próza Obyčajná tvár je vysokokvalitným umeleckým dielom a výborným podnetom na diskusiu o človeku s hendikepom, na rozvíjanie pozitívneho vzťahu či empatie k nemu a zároveň ideálnym príkladom pre pochopenie a inklúziu človeka s postihnutím.
V roku 2018 vyšli v slovenskej literatúre pre deti tri rozprávky tematizujúce animálnu postavu veľryby: A. Gregušová – Gréta; A. Macho a P. Kavecký – Gerda. Príbeh veľryby; A. Cvečková – Je veľryba veľká ryba? Čitateľský úspech a predaj daných kníh sa zabezpečil aj ich výraznejšou propagáciou a grafickou stránkou. Nejde však o prvé slovenské rozprávky, ktoré zobrazujú túto zvieraciu postavu. V roku 2014 vyšla rozprávka Ema a ružová veľryba od M. Lazárovej a v roku 2012 titul Jonáš a veľryba od D. M. Bagínovej. Cieľom príspevku je literárnokritické zhodnotenie kvality uvedených kníh a na základe toho formulovať čiastkové závery vo vzťahu k problému umeleckej hodnoty, triviality, braku a gýča v literárnej tvorbe pre deti a mládež.