Závrt
Závrt alebo krasová jama je veľmi rozšírená povrchová krasová forma.
Krasová jama predstavuje v krasovom reliéfe lievikovitú, misovitú, kotlovitú alebo prstencovitú depresiu (podrobnejšie členenie v podmienkach klasického krasu pozri napr. in J. Jakál, 1975[1]) s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery (rádovo desiatky metrov) zvyčajne má aj šírka krasovej jamy, no v niektorých prípadoch môže ísť rádovo až o stovky metrov (klasický kras v Slovinsku i na Slovensku).
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi typológiami krasových jám vyplývajúcimi z rôznych kritérií. Napr. podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:
- korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
- korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
- prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Závrty často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Napríklad na planine Dolný vrch, ktorej plošina je posiata stovkami krasových jám, sú na slovenskej strane planiny známe z celkového počtu 159 len 3 jaskyne s ústiami, ktoré sa otvárajú v dnách krasových jám. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka (napr. historické, dnes už zaniknuté krasové jazero Bikki na Silickej planine v Slovenskom krase alebo Jazero snov na Hornom vrchu). Vznik týchto makroforiem v krasovom reliéfe nie je dostatočne preskúmaný. Mechanizmus vzniku závisí od regionálnych či lokálnych podmienok (typ materskej horniny, jej litológia, miera porušenia, vertikálna vzdialenosť k úrovni eróznej bázy a pod.), v ktorých závrt vzniká. Možno povedať, že podobnosť foriem na povrchu nemusí vždy znamenať analogický mechanizmus vzniku a prejavy v podzemí. Rovnako komplikovaná je otázka obdobia vzniku závrtov či celých línií závrtov. Veľké skúsenosti s typológiou a genézou závrtov v Európe majú slovinskí karsológovia, ktorí hlavne v období intenzívneho budovania diaľničnej siete v Slovinsku, ktorá vo veľkej miere pretína významné krasové územia, intenzívne skúmali krasové jamy obnažené (niekedy v celom profile) trhacími prácami počas výstavby. Množstvo vedeckých štúdií a článkov o problematike krasových jám možno nájsť v zborníku Acta carsologica vychádzajúceho už 60 rokov. Od roku 1995 sú jednotlivé čísla zborníka voľne dostupné na internete vo formáte PDF[2].
Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v treťohorách v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich lateritové a kaolinitové červené hliny nazývané terra rossa. Ak sú mladšieho (pleistocénneho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané terra fusca. V holocénnych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, rendzín. Obrovské krasové jamy rozličnej genézy možno nájsť v klasickom krase Európy, napr. v Slovinsku. Vzhľadom na svoje rozmery majú špecifickú mikroklímu vo vzťahu k okoliu. Niekoľko vskutku mohutných krasových jám sa v podmienkach klasického krasu vyvinulo i na Slovensku.
Na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte (rádovo až v tisíckach) predovšetkým planiny Slovenského krasu. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná Hmlistý závrt nachádza na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 373 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Pokiaľ ide o objem, ten je takisto obrovský - cca 1 500 000 m³. Priamo v najnižšom bode závrtu sa nachádza ústie vertikálnej jaskyne s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Hmla, ktorá je dôsledkom situovania a termodynamiky jaskyne, a ktorá túto krasovú jamu sezónne vypĺňa, jej dala meno a vlastne predstavovala indíciu, vďaka ktorej bola v závrte objavená jaskyňa. Ozrutná krasová jama, ktorá sa nachádza na neďalekej planine Koniar (Koniarska planina), takisto v Slovenskom krase, ešte nie je podrobne speleologicky ani geomorfologicky preskúmaná, má približne rovnaké pôdorysné parametre ako Hmlistý závrt, ale hĺbku len 14 m, teda jeho objem v porovnaní s ním je približne tretinový, teda cca 500 000 m³. V Panskom lese na Silickej planine, takisto v Slovenskom krase, neďaleko Panskej priepasti, sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama ako Hmlistý závrt. Obe sú výrazne tektonicky predisponované. Aj na planine Dolný vrch sa spomedzi 350 závrtov vyníma jeden z nich - tzv. Brezový závrt, mohutná ponorová krasová jama v katastrálnom území Hrhova, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Má rozmery 300 x 300 m a hĺbku 35 m. Ponor na jeho dne je speleologicky veľmi perspektívny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Klasifikácia krasových jám. In: Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. 152 s. + 8 samostatných mapových príloh.
- ↑ http://ojs.zrc-sazu.si/carsologica/issue/archive
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Závrt