Východné Prusko
| Východné Prusko Ostpreußen
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha
|
36 993 km² (1905)
| ||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
2 025 741 (1905)
| ||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
Provincia Pruského kráľovstva
| |||||||||
| |||||||||
Východné Prusko bola jedna z oficiálnych provincií Pruska. Nachádzalo sa medzi riekami Visla a Nemunas pri morskom pobreží. Hlavné mesto Kráľovec (po nemecky Königsberg, dnes Kaliningrad). Malo rovinatý povrch a nachádzalo sa tu veľa jazier a borovicových lesov.
Je to územie, ktoré pôvodne dalo meno celému Prusku, pretože tu v rokoch 1226 - 1283 Rád nemeckých rytierov podmanil pohanských Prusov. Do roku 1525 to bolo územie Rádu nemeckých rytierov, potom svetské vojvodstvo pod poľskou nadvládou. Roku 1618 pripadlo definitívne Brandenbursku (brandeburským Hohenzollernovcom; už od 16. storočia boli poverení správou územia), čím vznikol základ budúceho veľkého Pruska. Názov „Východné Prusko“ (dovtedy Prusko, staré Prusko) bol zavedený v roku 1773.
Roku 1919, po prvej svetovej vojne, bolo územie oddelené od zvyšného Nemecka tzv. poľským koridorom.
V medzivojnovom období malo 39 076 km², v 30. rokoch 20. storočia 2,3 miliónov obyvateľov. Významný bol chov koní, jantárový priemysel, rybolov, pestovanie obilia a zemiakov. Časti („vládne okresy“): Západné Prusko, Kráľovec, Olsztyn (po nem. Allenstein), Gusev (po nem. Gumbinnen).
Po druhej svetovej vojne severná polovica pripadla ZSSR (dnes Rusko) - tzv. Kaliningradská enkláva a južná polovica pripadla Poľsku.