Preskočiť na obsah

Kaliningrad

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kaliningrad pozri Kaliningrad (rozlišovacia stránka).
Kaliningrad
Калининград
Mesto
Vlajka
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Kaliningradská oblasť
Nadmorská výška 5 m n. m.
Súradnice 54°43′00″S 20°30′00″V / 54,71667°S 20,5°V / 54.71667; 20.5
Rozloha 215,7 km² (21 570 ha)
Obyvateľstvo 489 584 (2024)
Vznik 1255
Primátor Alexandr Jarošuk
Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
Poloha Kaliningradu v Európe
Poloha Kaliningradu v Európe
Wikimedia Commons: Kaliningrad
Webová stránka: www.klgd.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kaliningrad (rus. Калининград; do 4. júla 1946 nem. Königsberg, poľ. Królewiec) je hlavné mesto Kaliningradskej oblasti v Rusku, ktoré sa rozkladá pri ústí rieky Pregoľa do Baltského mora. Pôvodne bolo súčasťou Pruska, pričom na základe Postupimskej dohody po druhej svetovej vojne pripadlo Sovietskemu zväzu.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Úradným názvom je od 4. júla 1946 Kaliningrad, rus. Калининград, dovtedy nieslo mesto nemecký názov Königsberg (rus. Кёнигсберг), ku ktorému náleží slovenský historický názov Kráľovec (čes. Královec, poľ. Królewiec, lit. Karaliaučius, rus. Королевец či lat. Regiomontium).

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Katedrála v Kaliningrade

Pôvodná osada bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).

„ Kníže český a markrabí braninborský vtrhli do Prus a pohubili je kořistěním, pálením a loupením ... zatím mocní a starší země pruské, zastrašeni - jak věříme - božským strachem ... prišli k témuž knížeti ... a poddali se jemu a křesťanské víře se všemi svými. ... Potom přišedše k jedné hoře, kterou nazvali Královou horou, vystavěli hrad k většímu utvrzení víry křesťanské. “
– Druhé pokračovanie Kosmovo, založenie Královca[1]:115

Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a v roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa všetky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar.

Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V rokoch 1466 až 1657 bolo mesto hlavným mestom Teutónskeho Pruska (od roku 1525 ako Kniežacie Prusko) závislého od koruny Poľského kráľovstva. V rokoch 1657-1701 (v skutočnosti už od roku 1618) patrilo Kniežacie Prusko Brandenbursku. V roku 1701 sa v meste korunoval za "kráľa v Prusoch" Fridrich I Hohenzollern, dovtedajší brandendurský kurfirst, v dôsledku čoho v skutočnosti vzniklo z Brandenburska a Kniežacieho Pruska Pruské kráľovstvo (titul "pruského kráľa" do roku 1764 patril poľskému kráľovi). V 16. a 17. storočí bol Kráľovec jedným z najdôležitejších centier poľskej kultúry a vedy. V roku 1560 poľský kráľ Žigmund August povýšil evanjelickú vysokú školu na univerzitu. V 16. storočí bolo v meste vytlačených viac poľských kníh ako v celom poľskom kráľovstve. Sám Fridrich I. hovoril plynule po poľsky.

V 18. storočí boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta I. výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prístav nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla 9. apríla 1945 po štvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou exklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad). Mesto spolu s oblasťou je od roku 1996 ruskou špeciálnou ekonomickou zónou Jantar.[2] Počas ruskej invázie na Ukrajinu po ruskej protiprávnej anexii štyroch ukrajinských oblastí po pseudoreferendách v októbri 2022 sa najmä na českých sociálnych sieťach rozšírila parodická téma, že Česko pre vznik mesta spätý s kráľom Přemyslom Otakarom II. anektovalo mesto a inkorporovalo ho do územia Česka ako Královec.[3][4] Komisia pre štandardizáciu geografických názvov Poľskej republiky na svojom 125. zasadnutí 12. apríla 2023 rozhodla, že pre mesto Kaliningrad sa odporúča len poľský názov Królewiec a neodporúča sa používať názov Kaliningrad v poľštine. Dôvodom bolo, že pomenovanie veľkého mesta v blízkosti poľských hraníc po M. I. Kalininovi, zločincovi spoluzodpovednom okrem iného za rozhodnutie masovo vraždiť Poliakov (Katyňský masaker), má v Poľsku emocionálny, negatívny charakter.[1]

Brandenburská brána, Kaliningrad

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok/Dátum Počet obyvateľov
1400 10 000
1663 40 000
1708 40 600
1711 30 000
1813 48 729
1. december 1819 63 869
1. december 1825 67 125
1. december 1831 67 580
1. december 1837 69 600
1. december 1840 70 839
3. december 1846 75 234
3. december 1852 79 887
3. december 1855 83 593
Rok/Dátum Počet obyvateľov
3. december 1858 87 267
3. december 1864 101 500
1. december 1871 112 092
1. december 1875 122 636
1. december 1880 140 909
1. december 1885 151 151
1. december 1890 161 666
2. december 1895 172 796
1. december 1900 189 483
1. december 1905 223 770
1. december 1910 245 994
1. december 1916 229 007
5. december 1917 224 758
Rok/Dátum Počet obyvateľov
8. október 1919 260 895
16. jún 1925 279 926
16. jún 1933 315 794
17. máj 1939 372 164
30. jún 1945 73 000
31. december 1956 188 000
15. január 1959 204 000
15. január 1970 296 962
17. január 1979 354 788
12. január 1989 401 280
9. október 2002 430 003
1. január 2006 423 651

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti tvoria najväčšiu časť obyvateľstva Rusi. Predstavujú až 77,9 % obyvateľov mesta (2002). Prisťahovali sa sem po roku 1945 z rôznych častí Ruska. Ich príchodom sa zmenil etnický obraz mesta. Nahradili tak Nemcov, ktorí utiekli a boli odsunutí v roku 1945. Rusi vyznávajú pravoslávnu vieru alebo časť z nich je bez vyznania. Bielorusi tvoria 8 % obyvateľstva a Ukrajinci 7,3 % obyvateľstva mesta. Aj oni sa hlásia prevažne k pravosláviu. Litovci predstavujú 1,9 % obyvateľov a hlásia sa k evanjelikom a. v. alebo k rímskym katolíkom. Nemcov tu zostalo iba 0,6 % obyvateľov. Hlásia sa prevažne k evanjelikom a. v. V roku 1925 tvorili väčšinu obyvateľstva. K evanjelikom a. v. sa vtedy hlásilo až 92 % obyvateľov (rímskych katolíkov bolo 5 % a židov 1 %). Poliakov žije v meste okolo 0,5 % obyvateľov. Tí sú prevažne rímski katolíci. Okrem toho tu žijú aj malé komunity Tatárov, Arménov, Židov, Azerov, Moldavcov a iných.

Architektonické zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HRDINA, Karel; TOMEK, Václav Vladivoj; BLÁHOVÁ, Marie. Pokračovatelé Kosmovi. Praha : Svoboda, 1974.
  2. ↑ Nilov, K. N. (2018). The special economic zone in the Kaliningrad region: towards a more effective legal regime. Baltic Region, 10, 74-87. https://doi.org/10.5922/2079-8555-2018-4-5
  3. ↑ ŠNÍDL, Vladimír; KYSELICOVÁ, Alžbeta. Ako ruskí propagandisti nepochopili vtip. České sociálne siete sa bavia fiktívnou anexiou Kaliningradu. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ Debata o českém Kaliningradu zřejmě přeteče z twitteru do řetězových e-mailů, soudí analytik Šlerka [online]. Praha: Český rozhlas, 2022-10-05, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaliningrad

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kaliningrad&oldid=7846490“