Theia
Theia (lit. „božská"), tiež Thea alebo Thia, nazývaná aj Euryfaseia (starogr. Εὐρυφάεσσα) „široko-ďaleko žiariaca", je v gréckej mytológii jedným z dvanástich Titanov, detí bohyne zeme Gaie a boha oblohy Urána. Je gréckou bohyňou zraku a videnia, a tým aj bohyňou, ktorá obdarila zlato, striebro a drahokamy ich leskom a vnútornou hodnotou.[2] Jej bratom - manželom je Hyperión, Titán a boh Slnka, a spolu sú rodičmi Hélia (Slnko), Selény (Mesiac) a Éós (Úsvit). Zdá sa, že je tou istou postavou ako Aetra, ktorá je v niektorých podaniach Hyperionovou manželkou a matkou jeho detí.[3] Podobne ako jej manžel, aj Theia sa v mýtoch vyskytuje len málo, dôležitá je najmä pre deti, ktoré porodila, hoci sa objavuje v niektorých textoch.
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]Najstarší opis
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé správy jej pripisovali prvotný pôvod, vraj bola najstaršou dcérou Gaie (Zeme) a Urána (Neba).[4] Je teda sestrou Titanov (Ókeanos, Hyperion, Koios, Krios (Kreios), Iapetos (Japetos), Kronos, Themis, Rheia, Foibé (Titanka), Tethys, Mnémosyné, a niekedy aj Dioné), Kyklopov, Hekatoncheirov, Gigantov, Melie, Erínyí a je nevlastnou sestrou Afrodity (v niektorých verziách), Tyfóna, Pytóna, Ponta, Thaumasa, Forkysa, Nérea, Eurybie a Kéto. So svojím bratom a zároveň manželom Hyperiónom je matkou detí Hélia, Selény a Éós.
Neskoršie mýty
[upraviť | upraviť zdroj]Občas bola v neskorších mýtoch spájaná so svojím titanským bratom Hyperiónom ako manželom, „Euryfaseia s miernymi očami, ďaleká žiarivá" z Homérovho Hymnu na Hélia, bola vraj matkou Hélia (Slnka), Selény (Mesiaca) a Eosu (Úsvitu).[5] Gaius Valerius Catullus opísal tieto tri nebeské svetlá ako „Theino slávne potomstvo".
Pindaros sa o nej vyjadruje ako o „Thei mnohých mien", možno naznačujúc asimiláciu, pričom odkazuje nielen na podobné bohyne matky slnka, ako sú Foibé a Léto, ale možno aj na univerzálnejšie materské postavy, ako sú Rheia a Kybelé. Theia bola považovaná za bohyňu, z ktorej pochádza všetko svetlo.[6]
Plutarchos napísal príbeh podobný bájke Mesiac a jeho matka (ktorý sa niekedy zaraďuje medzi Ezopove bájky), v ktorom Theiina dcéra Seléna požiadala svoju matku, aby jej utkala šaty na mieru. Matka, ktorá nie je menovaná, potom odpovedala, že to nedokáže, pretože Seléna stále mení tvar a veľkosť, niekedy je plná, potom polmesiacovitá a inokedy ešte o polovicu menšia, nikdy nezostáva rovnaká.[7]
Podľa lyrického básnika Stesichora zo 6. storočia pred Kr. žije Theia so svojím synom v jeho paláci.[8] Na východnom gigantomachickom vlyse Pergamonského oltára sa zachovala postava bohyne bojujúcej s mladým obrom vedľa Hélia, o ktorej sa predpokladá, že je to jeho matka Theia.[1]
Rodostrom
[upraviť | upraviť zdroj]Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b LIMC 617 (Theia 1)
- ↑ Daly & Rengel 1992, S. 153.
- ↑ Hyginus, Fabulae predslov.
- ↑ Hésiodos, Teogónia 132–138;
- ↑ Homeric Hymn to Helios 1-8
- ↑ Smith, s.v. Theia
- ↑ Plutarchos, Septem Sapientium Convivium 14.1
- ↑ Athenaeus, Scholars at Dinner 11.38
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theia
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Theia na anglickej Wikipédii.
| Prabohovia |  | |
|---|---|---|
| Olympskí bohovia | ||
| Hrdinovia | ||
| Bytosti | ||
| Ďalšie témy | ||