Hermes (boh)

Hermes Ingenui

Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.

V starorímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom, ktorého meno pochádza z latinského merx, čo znamená „tovar", a je pôvodom slov „kupec" a „obchod".

Považuje sa aj za ochrancu ľudských zvestovateľov, cestovateľov, zlodejov, obchodníkov a rečníkov. Dokáže sa rýchlo a voľne pohybovať medzi svetom smrteľníkov a božským svetom, k čomu mu pomáhajú jeho okrídlené sandále. Hermes zohráva úlohu psychopompa alebo „sprievodcu duší" - sprievodcu duší do posmrtného života.

Hermes je považovaný za „božského šibala", o ktorom ponúka najznámejšiu správu Homérov Hymnus na Herma. Medzi jeho atribúty a symboly patria herma, kohút, korytnačka, peňaženka alebo vrecko, talária (okrídlené sandále) a okrídlená prilba alebo jednoduchý petasos, ako aj palma, koza, číslo štyri, niekoľko druhov rýb a kadidlo. Jeho hlavným symbolom je však kaduceus, okrídlená palica prepletená dvoma kopulujúcimi hadmi a značkami ostatných bohov. Jeho atribúty boli ovplyvnené starším etruským bohom Turmsom, ktorého meno bolo prevzaté z gréckeho „herma".

Zo spojenia s egyptským bohom Anubisom vznikla v antickom synkretizme postava Hermanubis. V egyptskej mytológii je potom predovšetkým stotožňovaný s bohom Thotom, ktorý neskôr dostal (grécke) označenie Hermes Trismegistos. Toto delenie však nie je jednoznačné, v dôsledku rôzných výkladov dochádza často k prekrývaniu jednotlivých božstiev a k používaniu rôznych mien pre každého z nich.

Hermov kult v gréckej mytológii

Hermovi bola pripisovaná úloha vo veľa oblastiach:

• na začiatku bol Hermes považovaný za boha plodnosti
• neskôr ako posol prenášal posolstvá bohov ľuďom a sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia; ako božský posol bol aj bohom ciest a pútnikov, ale aj obchodníkov
• ďalej bol ochránca hlásateľov, sprievodca pocestných a boh všetkých vynálezov
• Hermes bol zbožňovaný aj zlodejmi a básnikmi a považovaný za ich patróna a ochráncu; ako vynálezca lýry bol považovaný za boha hudby
• bol aj bohom snov a mágie
• je tiež označovaný za ochrancu slnečného znamenia Býka

Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.

Hermovým menom nazvali už v staroveku najbližšiu planétu Slnka. Dodnes sa volá podľa latinskej formy jeho mena Mercurius čiže Merkúr.

Zobrazovanie

Hermes

Zobrazovanie Herma sa vyvíjalo a jeho obraz sa menil spolu s gréckym umením a kultúrou. V archaickom Grécku bol zvyčajne zobrazovaný ako zrelý muž s bradou a oblečený ako cestovateľ, rečník alebo pastier. Toto zobrazenie zostalo bežné na Hermoch, ktoré slúžili ako hraničné značky, značky pri cestách a hroboch, ako aj ako votívne obety.

V klasickom a helenistickom Grécku bol Hermes zvyčajne zobrazovaný ako mladý, atletický muž bez brady. Keď je zobrazený ako Logios (gr. Λόγιος, rečník), jeho postoj zodpovedá atribútu. Feidias zanechal sochu známeho Herma Logiosa a Praxiteles ďalšiu, tiež známu, ktorá ho zobrazuje s malým Dionýzom v náručí.

Vo všetkých dobách, cez helenistické obdobie, rímske a v celej západnej histórii až po súčasnosť, je však ako identifikácia prítomných niekoľko jeho charakterizujúcich predmetov, nie vždy všetky pokope. Medzi tieto predmety patrí jeho klobúk, petasos, ktorý hojne používali vidiecki ľudia v tom čase na ochranu pred slnkom a ktorý bol v neskorších dobách ozdobený párom malých krídel. Niekedy tento klobúk nie je prítomný a mohol byť nahradený krídlami vyrastajúcimi z vlasov.

Socha Herma, ktorý má na sebe petasos a cestovateľský plášť a nesie kaduceus a mešec. Rímska kópia podľa gréckeho originálu (Vatikánske múzeá).

Ďalším predmetom je kaduceus, palica s dvoma prepletenými hadmi, niekedy korunovaná párom krídel a guľou. Historicky sa objavil u Herma a je doložený u Babylončanov približne od roku 3500 pred Kr. Dva hady omotané okolo palice boli aj symbolom boha Ningišida, ktorý podobne ako Hermes slúžil ako prostredník medzi ľuďmi a božstvom (konkrétne bohyňou Inanna alebo najvyšším Ninurtom). V Grécku boli s kaduceom zobrazovaní aj iní bohovia, ale spájal sa najmä s Hermesom. Hovorilo sa, že má moc uspať alebo prebudiť ľudí, a tiež uzatvárať mier medzi stranami sporu a je viditeľným znakom jeho autority, pričom sa používa ako žezlo. Podobne vyzerajúcim, ale odlišným symbolom je Asklepiova palica, spojená s patrónom medicíny a Apolónovým synom Asklépiom, ktorá nesie len jedného hada. Asklépiovu palicu, ktorá sa v modernej dobe občas zamieňa s kaduceom, používa väčšina západných lekárov ako odznak svojej profesie. Po renesancii sa kaduceus objavil aj v heraldických erboch a v súčasnosti je symbolom obchodu.

Hermove sandále, Grékmi nazývané pédila a Rimanmi talaria, boli vyrobené z palmových a myrtových vetvičiek, ale opisovali ich ako krásne, zlaté a nesmrteľné, vyrobené vznešeným umením, schopné prekonávať cesty rýchlosťou vetra. Pôvodne nemali krídla, ale neskôr ich nachádzame v umeleckých vyobrazeniach. Na niektorých krídla vyrastajú priamo z členkov. Hermes bol zobrazovaný aj s mešcom alebo vreckom v rukách, v rúchu alebo plášti, ktorý mal moc udeľovať neviditeľnosť. Jeho zbraňou bol zlatý meč, ktorým bol zabitý Argos; požičal ho aj Perseovi, aby zabil Medúzu.

Historické a literárne zdroje

V mykénskom období

Najstaršia písomná zmienka o Hermovi pochádza z nápisov v lineárnom písme B z Pylosu, Téb a Knóssu z mykénskeho obdobia doby bronzovej. Hermovo meno sa tu uvádza ako e-ma-a (Ἑρμάhας). Toto meno je vždy zaznamenané spolu s menami viacerých bohyň, vrátane Potnija, Posidaeja, Diwja, Héry, Pere a Ipemedeja, čo naznačuje, že jeho uctievanie bolo s nimi silne prepojené. Tento model pokračoval aj v neskorších obdobiach, keďže uctievanie Herma sa takmer vždy odohrávalo v rámci chrámov a svätýň zasvätených predovšetkým bohyniam, vrátane Héry, Démétér, Hekaté a Despoiny.

V archaickom období

V literárnych dielach archaického Grécka je Hermes zobrazovaný ako ochranca aj ako šibal. V Homérovej Iliade sa Hermes nazýva „nositeľom šťastia", „sprievodcom a strážcom" ako aj „vynikajúcim vo všetkých trikoch". V Hésiodových Dielach a dňoch je Hermes' zobrazený ako ten, ktorý dáva Pandore lži, zvodné slová a pochybný charakter.

Najstaršie známe teologické alebo duchovné dokumenty týkajúce sa Herma sa nachádzajú v Homérových hymnách zo 7. storočia pred Kr. V Homérovom Hymne 4 na Herma sa opisuje narodenie boha a to, ako ukradol Apolónov posvätný dobytok. V tomto hymne sa Hermes vzýva ako boh „mnohých zmien" (polytropos), ktorý sa spája s ľstivosťou a zlodejstvom, ale aj ako nositeľ snov a nočný strážca.

V klasickom období

Hermes oblečený v petase. Attický červenofigurový pohár, asi 480 pred Kr. – 470 pred Kr.

Hermova herma. Rímska kópia, 50-100 po Kr.

Hermov kult na Atike prekvital a mnohí učenci píšuci pred objavením dôkazov z lineárneho písma B považovali Herma za výlučne aténskeho boha. V tomto regióne sa nachádzali početné hermy, teda stĺpy podobné ikonám, ktoré boli zasvätené bohu a označovali hranice, križovatky a vstupy. Spočiatku to boli kamenné stĺpy, neskôr stĺpy z dreva, kameňa alebo bronzu s vyrezávanými podobizňami Herma, falusu alebo oboch. V súvislosti s týmito hermami sa v klasickom období začal Hermes uctievať ako patrón cestovateľov a námorníkov. Do 5. storočia pred Kr. sa hermy bežne používali aj ako hrobové pomníky, čím sa zdôrazňovala Hermova úloha chtonického božstva a psychopompa. To bola pravdepodobne jeho pôvodná funkcia a do olympijského panteónu sa možno zaradil až neskoro; Hermes sa opisuje ako "najmladší" z bohov Olympu a niektoré mýty, vrátane jeho krádeže Apollónových kráv, opisujú jeho prvý kontakt s nebeskými božstvami. Hermes sa preto začal uctievať ako sprostredkovateľ medzi nebeskou a chtonickou ríšou, ako aj ako ten, kto uľahčuje interakciu medzi smrteľníkmi a božstvom, pričom sa často zobrazuje na obetných nádobách.

Vďaka svojej pohyblivosti a toho, že sa pohybuje na hrane a sprostredkúva protiklady (napríklad obchodník/zákazník), bol považovaný za boha obchodu a spoločenského styku, bohatstva, ktoré prinášal obchod, najmä náhleho alebo nečakaného obohatenia, cestovania, ciest a križovatiek, hranice a hraničných alebo prechodných podmienok, zmeny malej povahy, dohody a zmluvy, priateľstva, pohostinnosti, pohlavného styku, hry, žrebovania, šťastia, obety a obetných zvierat, stád a pastierov, ako aj úrodnosti pôdy a plodnosti dobytka.

V Aténach začal Hermes Eión predstavovať aténsku námornú prevahu pri porážke Peržanov pod velením Cimona v roku 475 pred Kr. V tomto kontexte sa Hermes stal bohom spojeným s aténskou ríšou a jej expanziou a so samotnou demokraciou, ako aj so všetkými, ktorí s ňou boli úzko spojení, od námorníkov v námorníctve až po obchodníkov, ktorí poháňali ekonomiku. Časť agory v Aténach sa stala známou ako Hermai, pretože bola zaplnená veľkým množstvom hermov, ktoré tam ako votívne dary umiestňovali obchodníci a iní, ktorí si chceli pripomenúť osobný úspech v obchode alebo inú verejnú záležitosť. Hermai bol pravdepodobne zničený pri obliehaní Atén a Pirea (87 – 86 pred Kr.).

V helenistickom období

Hermes si zapína sandál, ranorímska mramorová kópia Lysippanovho bronzu (Múzeum Louvre).

Keď sa po výbojoch Alexandra Veľkého rozšírila grécka kultúra a vplyv, v období synkretizmu alebo interpretatio graeca sa mnohé tradičné grécke božstvá stotožnili s cudzími náprotivkami. Napríklad v ptolemaiovskom Egypte grécky hovoriaci obyvatelia identifikovali egyptského boha Thovta ako egyptskú podobu Herma. Títo dvaja bohovia boli uctievaní ako jeden v Thovtovom chráme v meste Khemenu, ktoré sa v gréčtine začalo nazývať Hermopolis. To viedlo k tomu, že Hermes získal atribúty boha prekladu a výkladu alebo všeobecnejšie boha poznania a učenia. Ilustruje to príklad listu z 3. storočia pred Kr., ktorý poslal kňaz Petosiris kráľovi Nechopsovi, napísaný pravdepodobne v Alexandrii okolo roku 150 pred Kr., v ktorom sa uvádza, že Hermes je učiteľom všetkých tajných múdrostí, ktoré sú prístupné vďaka zážitku náboženskej extázy.

Thovtov epiteton nájdený v chráme v Esne, „Thovt veľký, veľký, veľký", sa začalo používať na Herma prinajmenšom od roku 172 pred Kr. To Hermovi prepožičalo jeden z jeho najznámejších neskorších titulov Hermes Trismegistus (Ἑρμῆς ὁ Τρισμέγιστος), „trikrát najväčší Hermes". Postava Herma Trismegista neskôr absorbovala celý rad ďalších ezoterických poučných tradícií a stala sa hlavnou súčasťou hermetizmu, alchýmie a príbuzných tradícií.

V rímskom období

Už v 4. storočí pred Kr. prijali Rimania Herma do svojho náboženstva a spojili jeho atribúty a uctievanie s predchádzajúcim etruským bohom Turmsom pod menom Merkúr. Podľa sv. Augustína môže byť latinský názov titulom odvodeným od medio currens, čo je odkaz na Hermovu úlohu sprostredkovateľa a posla, ktorý sa pohybuje medzi svetmi. Merkúr sa stal jedným z najpopulárnejších rímskych bohov, o čom svedčia početné svätyne a zobrazenia na umeleckých dielach nájdených v Pompejach. V umení rímsky Merkúr pokračoval v štýle zobrazovania, ktorý sa vyskytoval na skorších vyobrazeniach Herma aj Turmov, teda mladý, bezfúzatý boh s okrídlenými topánkami alebo klobúkom, ktorý nesie kaduceus. Jeho úloha boha hraníc, posla a psychopompa zostala nezmenená aj po jeho prijatí do rímskeho náboženstva (tieto atribúty boli podobné aj atribútom v etruskom uctievaní Turmsa).

Hermes na antickej freske z Pompejí

Hermes na antickej freske, Pompeje

Rimania stotožňovali germánskeho boha Odina s Merkúrom a existujú dôkazy, že germánske národy, ktoré mali kontakt s rímskou kultúrou, toto stotožnenie tiež prijali. Odin a Merkúr (Hermes) majú niekoľko spoločných atribútov. Obaja sú napríklad zobrazovaní s palicou a so širokým klobúkom a obaja sú cestovatelia alebo pútnici. Zdá sa však, že dôvody tejto interpretácie presahujú povrchnú podobnosť: Obaja bohovia sú spojení s mŕtvymi (Merkúr ako psychopomp a Odin ako pán mŕtvych vo Valhalle), obaja boli spojení s výrečnosťou a obaja boli spojení s tajnými vedomosťami. Na stotožnenie Odina s Merkúrom malo pravdepodobne vplyv aj predchádzajúce spájanie keltského boha podobnejšieho Odinovi ako „keltského Merkúra".

Ďalší synkretizmus z obdobia rímskeho cisárstva sa objavil v podobe Hermanubisa, ktorý vznikol stotožnením Herma s egyptským bohom mŕtvych Anupom. Hermes aj Anubis boli psychopompami, čo bol primárny atribút vedúci k ich spájaniu ako toho istého boha. Hermanubis zobrazovaný s ľudským telom a hlavou šakala, ktorý drží kaduceus. Okrem funkcie sprevádzania duší do posmrtného života Hermanubis predstavoval pre egyptských kňazov skúmanie pravdy.

Od prelomu 1. storočia a 2. storočia n. l. sa začal proces, v rámci ktorého sa v niektorých tradíciách Hermes euhemerizoval, t. j. interpretoval ako historická, smrteľná postava, ktorá sa v legende stala božskou alebo bola povýšená na boha. Tomuto pôvodnému Hermovi, zvyčajne identifikovanému v jeho alexandrijskej podobe Hermesa Trismegista, sa pripisovali početné knihy múdrosti a mágie (vrátane astrológie, teozofie a alchýmie). Ako zbierka sa tieto diela označujú ako Hermetický spis.

Stredovek

Hoci bolo uctievanie Herma v Rímskej ríši po kresťanskom prenasledovaní pohanstva za vlády Theodosia I. v 4. storočí takmer úplne potlačené, kresťanskí učenci Herma naďalej uznávali ako mystickú alebo prorockú postavu, hoci smrteľnú. Raní stredovekí kresťania, ako napríklad Augustín, verili, že euhemerizovaný Hermes Trismegistus bol starovekým pohanským prorokom, ktorý vo svojich spisoch predpovedal vznik kresťanstva. Niektorí kresťanskí filozofi v období stredoveku a renesancie verili v existenciu "prisca theologia", jedinej nitky pravej teológie, ktorú možno nájsť a ktorá spája všetky náboženstvá. Kresťanskí filozofi používali hermetické spisy a inú starovekú filozofickú literatúru na podporu svojej viery v prisca theologia, pričom tvrdili, že Hermes Trismegistus bol súčasníkom Mojžiša alebo že bol tretím v rade významných prorokov po Henochovi a Noemovi.

Encyklopedický slovník Suda z 10. storočia sa pokúsil postavu Herma ešte viac christianizovať, keď tvrdil, že „bol nazvaný Trismegistus na základe jeho chvály trojice, keď povedal, že v trojici je jedna božská prirodzenosť".

Chrámy a posvätné miesta

V klasickom gréckom období sú známe len tri chrámy, ktoré boli osobitne zasvätené Hermovi, všetky v Arkádii. Hoci v antickej literatúre existuje niekoľko zmienok o početných Hermových chrámoch, môže ísť o poetický opis, ktorý naráža na všadeprítomné hermy alebo iné, menšie Hermove svätyne umiestnené v chrámoch iných božstiev. Jedným z najstarších miest uctievania Herma bola hora Kylléne v Arkádii, kde sa podľa niektorých mýtov narodil. Tradícia tvrdí, že jeho prvý chrám postavil Lykaón. Odtiaľ sa mal Hermov kult preniesť do Atén, odkiaľ sa rozšíril do celého Grécka. V rímskom období boli po celej ríši postavené ďalšie chrámy Herma (Merkúra), vrátane niekoľkých v dnešnom Tunisku. Merkúrov chrám v Ríme sa nachádzal na Circus Maximus medzi Aventínom a Palatínom a bol postavený v roku 495 pred Kr.

Na väčšine miest boli chrámy zasvätené Hermovi v spojení s Afroditou, ako napríklad v Atike, Arkádii, na Kréte, Same a v Magna Graecia. Niekoľko zmienok nájdených v jeho chrámoch odhalilo jeho úlohu zasväcovateľa mladých dospelých, medzi nimi vojakov a lovcov, keďže vojna a určité formy lovu sa považovali za obradné iniciačné skúšky. Táto Hermova funkcia vysvetľuje, prečo ho niektoré vyobrazenia v chrámoch a iných nádobách zobrazujú ako adolescenta.

Ako patrón telocvične a boja mal Hermes sochy v telocvičniach a uctievali ho aj vo svätyni dvanástich bohov v Olympii, kde Gréci oslavovali olympijské hry. Jeho socha sa tam nachádzala na oltári zasvätenom jemu a Apolónovi spoločne. V roku 495 pred n. l. bol vysvätený chrám v rámci Aventína.

Pausanias napísal, že za jeho čias mohli ľudia v Megalopole vidieť ruiny Hermovho chrámu Acacesius.72 Okrem toho boli hory Tricrena (Τρίκρηνα, čo znamená Tri pramene) vo Fenei posvätné pre Herma, pretože tam boli tri pramene a podľa legendy v nich Herma po narodení umyli nymfy z hory. Okrem toho sa vo Farae nachádzala voda posvätná pre Herma. Prameň sa volal Hermov potok a ryby sa v ňom nechytali, pretože sa považovali za posvätné.

Obety Hermovi zahŕňali med, koláče, ošípané, kozy a jahňatá. V meste Tanagra sa verilo, že Hermes bol kojený pod divokým jahodovcom, ktorého pozostatky sa tam uchovávali vo svätyni Herma Promacha, a v kopcoch Fene tiekli tri vodné toky, ktoré mu boli posvätné, pretože sa verilo, že sa v nich kúpal pri narodení.

Slávnosti

Hermovým sviatkom boli Hermaea, ktoré sa slávili obetami bohu a atletickými a gymnastickými disciplínami, pričom pravdepodobne vznikli v 6. storočí pred Kr., ale o tomto sviatku pred 4. storočím pred Kr. sa nezachovali žiadne doklady. Platón však povedal, že Sokrates sa zúčastnil Hermaea. Zo všetkých slávností, ktorých súčasťou boli grécke hry, sa tieto najviac podobali iniciačným slávnostiam, pretože účasť na nich bola obmedzená na mladých chlapcov a vylučovala dospelých.

Mytológia

Rané grécke zdroje

Homér a Hésiodos

Táto kruhová krabička zobrazuje dve scény. Privrátená zobrazuje Herma, ktorý udeľuje zlaté jablko Hesperidiek Afrodite, ktorú Paris vybral ako najkrajšiu z bohyň. Walters Art Museum.

Homér a Hésiodos vykresľovali Herma ako pôvodcu šikovných alebo podvodných činov a tiež ako dobrodinca smrteľníkov. V Iliade ho nazývajú „nositeľom šťastia", „sprievodcom a strážcom" a „vynikajúcim vo všetkých úskokoch". Bol božským spojencom Grékov v boji proti Trójanom. Chránil však Priama, keď išiel do gréckeho tábora po telo svojho syna Hektora, a sprevádzal ich späť do Tróje.

Zachránil aj Área z mosadznej nádoby, kde ho uväznili Otus a Efialtes. V Odysei Hermes pomáha svojmu pravnukovi, hlavnému hrdinovi Odyseovi, tým, že ho informuje o osude jeho spoločníkov, ktorých Kirkéina moc premenila na zvieratá. Hermes Odysea poučil, aby sa chránil žuvaním čarovnej byliny. Povedal tiež Kalypso o Diovom príkaze oslobodiť Odysea z jej ostrova, aby mohol pokračovať v ceste domov. Keď Odyseus zabil nápadníkov svojej ženy, Hermes odviedol ich duše k Hádovi. Keď Zeus v diele Práce a dni prikázal Héfaistovi stvoriť Pandóru, aby zneuctil ľudstvo tým, že potrestá Prometeov čin, ktorým dal človeku oheň, každý boh jej dal dar a Hermovými darmi boli lži, zvodné slová a pochybná povaha. Hermes potom dostal pokyn, aby ju vzal za manželku Epimétheovi.

Hermes a jeho matka Maia, 500 pred Kr.

Homérov Hymnus 4 na Herma, ktorý rozpráva príbeh o narodení boha a jeho následnej krádeži Apolónovho posvätného dobytka, ho vzýva ako toho, ktorý „vládne mnohým premenám (polytropos), nezištne ľstivý, lúpežník, pohonič dobytka, nositeľ snov, nočný strážca, zlodej pri bráne, ten, ktorý mal čoskoro predviesť úžasné činy medzi bohmi bez smrti." Slovo polutropos („mnohých posunov, točiaci sa mnohými cestami, mnohých zariadení, vynaliezavý alebo značne blúdiaci") sa používa aj na opis Odysea v prvom riadku Odysey. Okrem lýry chelys sa predpokladalo, že Hermes vynašiel mnohé druhy dostihov a zápasenie, a preto bol patrónom športovcov.

Hermes kradne Apolónove kravy

Hermes si už v deň svojho narodenia zaumienil, že ukradne kravy svojho nevlastného brata Apolóna. Uvedomil si, že stopy dobytka prezradia, kam šli. Preto im vyrobil drevené kopytá, ktoré im nasadil opačne. Apolón sa naozaj nechal oklamať - na pole smerovalo množstvo stôp, ale z neho žiadne. Svoje kravy nenašiel, a tak ponúkol odmenu pre toho, kto ich nájde. Po nejakom čase satyrovia začuli pri jednej jaskyni v Arkádii zvláštne zvuky. To malý Hermes medzičasom vynašiel prvý hudobný nástroj na svete, lýru, a hral na nej. Struny na nej boli z kravských čriev. Satyrovia si tiež všimli, že pred jaskyňou sú natiahnuté dve kravské kože.

Onedlho sa na mieste objavil Apolón. Požiadal Hermovu matku Maiu, aby kravy vrátila. Tá oponovala, že musí ísť o omyl, pretože Hermes sa narodil len pred pár dňami, takže nemohol zahnať celé stádo. Ale Apolón podľa koží vedel, že ide o jeho dobytok, zobral dieťa pred Dia na Olymp a tam sa Hermes priznal k svojmu činu. Súhlasil, že osemnásť kráv vráti.

Apolón namietal, že v jeho stáde bolo dvadsať kráv, na čo ale Hermes odpovedal, že dve z nich už stihol obetovať dvanástim bohom na Olympe. Zeus a Apolón ostali zaskočení, pretože poznali len jedenásť olympských bohov. Hermes im teda vysvetlil, že tým dvanástym bohom je on sám.

Aténski dramatici tragédií

Aischylos v Eumenidách napísal, že Hermes pomohol Orestovi zabiť Klytaimnéstru pod falošnou identitou a pomocou ďalších úskokov. Tiež uvádza, že je bohom pátrania a tých, ktorí hľadajú stratené alebo ukradnuté veci. Vo Filoktetovi sa Sofokles odvoláva na Herma, keď Odysseus potrebuje presvedčiť Filoktéta, aby sa pridal v trójskej vojne na strane Grékov, a v Euripidovom Rheze Hermes pomáha Dolónovi špehovať grécke námorníctvo.

Ezop

Ezop ho predstavil vo viacerých svojich bájkach ako vládcu brány prorockých snov, ako boha atlétov, jedlých koreňov a pohostinnosti. Hovoril tiež, že Hermes pridelil každému človeku jeho podiel inteligencie.

Helenistické grécke pramene

Šperk ptolemaiovského princa vyobrazeného ako Hermes

Viacerí autori obdobia helenizmu rozšírili zoznam Hermových úspechov. Kallimachos tvrdil, že Hermes sa prezliekol za kyklopa, aby zastrašil Oceanidy. Jeden z orfických hymnov Khthonios je venovaný Hermovi, čo naznačuje, že bol aj bohom podsvetia. Týmto epitetom ho niekoľkokrát nazval už Aischylos. Ďalším je orfický hymnus na Herma, kde je spájaný s atletickými hrami v mystickom tóne.

Flegón z Trallu uvádza, že ho vzývali, aby odohnali duchov, a Apollodór uvádza niekoľko udalostí, ktoré sa týkali Herma. Podľa Apollodóra sa Hermes zúčastnil na Gigantomachii pri obrane Olympu; dostal za úlohu priniesť malého Dionýza, aby sa oňho starali Inó a Athamas, a neskôr ho odniesol do opatery nýsskych nýmf, neskôr nazývaných Hyády. Doviedol Héru, Aténu a Afroditu k Parisovi, aby určil, ktorá je najkrajšia. Zvýhodnil mladého Herakla tým, že mu dal meč, keď dokončil svoje vzdelanie a pomohol Perseovi priniesť hlavu Gorgony Medúzy.

Milenci, obete a deti

Hermes prenasleduje ženu, pravdepodobne Hersé. Atická červenofigúrková amfora, okolo roku 470 pred Kr.

• Peithó, bohyňa zvádzania a presviedčania, bola podľa Nonna Hermovou manželkou.

• Afrodita, bohyňa lásky a krásy, sa dvorila Hermovi. Keď ho odmietla, Hermes hľadal pomoc u Dia, aby ju zviedol. Zeus zo súcitu poslal svojho orla, aby Afrodite vzal sandál, keď sa kúpala, a dal ho Hermovi. Keď Afrodita prišla sandál hľadať, Hermes ju zviedol. Narodilo sa im dieťa, Hermafroditos.

• Daeira, oceánida a bohyňa podsvetia, mala pomer s Hermom a porodila syna Eleusisa.

• Apémosyné, princezná z Kréty, jedného dňa cestovala na Rodos so svojím bratom Althaemenesom. Hermes ju uvidel a zamiloval sa do nej, ale Apémosyné pred ním utiekla. Hermes ju nemohol chytiť, pretože bežala rýchlejšie ako on. Boh vtedy vymyslel plán a položil jej na cestu niekoľko čerstvo stiahnutých koží. Neskôr, keď sa Apémosyné vracala od prameňa, pošmykla sa na nich a spadla. V tej chvíli ju Hermes chytil a zviedol. Keď Apémosyné povedala svojmu bratovi, čo sa stalo, nahneval sa a myslel si, že klame o tom, že ju boh obťažoval. V hneve ju ukopal k smrti.

• Chione, princezná z Fokisu, upútala Hermovu pozornosť. Ten ju pomocou svojho prútika uspal a vyspal sa s ňou. Hermovi porodila syna Autolyka.

• Hersé; Hermes si zamiloval aténsku princeznú Hersu a porodila mu syna menom Kefalus.

• Iftimé, princezná z Dorosu. Hermes ju miloval a mali spolu troch satyrov - volali sa Ferespondos, Lykos a Pronomos.

• Hermes miloval Penelopeiu, arkadskú nymfu. Hovorí sa, že Hermes s ňou mal pohlavný styk v podobe kozy, čo malo za následok, že ich syn, boh Pan, mal kozie nohy. Bola zamieňaná alebo spájaná s Pénelopou, Odyseovou manželkou.

• Oready, nymfy z hôr, sa vraj vyspali s Hermesom na vysočine a plodili ďalšie svojho druhu.

• Tanagra bola nymfa, o ktorú bohovia Áres a Hermes súťažili v boxerskom zápase. Hermes zvíťazil a odniesol si ju do Tanagry v Boeótii.

Podľa Hyginovej Fabuly je Pan, grécky boh prírody, pastierov a stád, synom Herma a nymfy Dryopé. Je pravdepodobné, že uctievanie samotného Herma v skutočnosti vzniklo ako aspekt Pana ako boha hraníc, čo by mohlo vysvetliť ich spojenie ako rodiča a dieťaťa u Hygina. V iných prameňoch sa boh Priapos považuje za Hermovho syna.

Podľa mýtografa Apollodora bol Autolykos, princ zlodejov, synom Herma a Chioné, čím sa Hermes stal Odysseovým prastarým otcom.

Raz Hermes prenasledoval buď Persefonu, alebo Hekaté s cieľom znásilniť ju; bohyňa však v hneve zachrápala alebo zaerdžala, čím ho vyplašila, takže sa vzdal svojho zámeru, a preto si vyslúžila meno "Brimo" ("rozzúrená").

Hermes a mladý bojovník, asi 370 pred n. l.

Hermes miloval aj mladých mužov v pederastických vzťahoch, kde ich obdarúval alebo učil niečo, čo zvyčajne súviselo s bojom, atletikou, pastierstvom, poéziou a hudbou. Fotios napísal, že Polydeukés (Pollux), jeden z Dioskúrov, bol Hermovým milencom, ktorému daroval tesalského koňa Dotora. Amfion sa stal skvelým spevákom a hudobníkom po tom, čo ho jeho milenec Hermes naučil hrať a daroval mu zlatú lýru. Hermovým miláčikom bol údajne aj Krokus, ktorého boh nešťastnou náhodou zabil pri hre v disk, keď sa nečakane postavil; keď krv nešťastného mladíka kvapkala na zem, vznikol šafranový kvet. Perseus dostal od Herma božské predmety (taláriu, petasos a helmu temnoty), lebo ho miloval. A Dafnis, sicílsky pastier, ktorý bol vraj vynálezcom pastierskej poézie, je považovaný za Hermovho syna alebo niekedy eromenos.

Moderná doba

Hermes bol názov pre navrhovaný kozmický letún, ktorý v roku 1975 navrhlo francúzske Národné centrum pre vesmírne štúdie (CNES) a neskôr Európska vesmírna agentúra (ESA). Bol vzdialene podobný americkému stroju Boeing X-20 Dyna-Soar a väčšiemu raketoplánu Space Shuttle.

Rodostrom bohov Olympu

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

Uranos

Gaia

Uranove genitálie

Iapetos

Ókeanos

Téthys

Kronos

Rheia

Klymené

Pléioné

Zeus

Héra

Poseidón

Hádes

Démétér

Hestia

Atlas

a

b

Maia

Ares

Héfaistos

Hermes

Metis

Aténa

Léto

Apolón

Artemis

Semelé

Dionýzos

Dione

a

b

Afrodita

Literatúra

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.

Pozri aj

• Zoznam postáv gréckej mytológie

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermes (boh)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hermes na anglickej Wikipédii.