Pavlovce nad Uhom
| Pavlovce nad Uhom | |||
| obec | |||
 Kostol sv. Jána Krstiteľa
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Michalovce | ||
| Región | Zemplín | ||
| Nadmorská výška | 108 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°37′00″S 22°04′00″V / 48,616667°S 22,066667°V | ||
| Rozloha | 33,42 km² (3 342 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 4 652 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 139,2 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1327 | ||
| Starosta | Anton Kocela[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 072 14 | ||
| ŠÚJ | 522872 | ||
| EČV (do r. 2022) | MI | ||
| Tel. predvoľba | +421-56 | ||
| Adresa obecného úradu |
Kostolné námestie 1 | ||
| E-mailová adresa | [email protected] | ||
| Telefón | 6494389 | ||
| Fax | 6494536 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce
| |||
| Wikimedia Commons: Pavlovce nad Uhom | |||
| Webová stránka: pavlovce.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Pavlovce nad Uhom sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 108 m n. m. Medzi susedné obce patria: na severe - Senné a Bežovce, na juhu - Veškovce, Čierne pole a Krišovská Liesková, na východe - Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe - Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Geológia a geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraď[4]. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentami, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.
Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.
Vodstvo a klimatické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí 2 791 km², z toho na slovenskej strane 792 km², a celková dĺžka Uhu predstavuje 127 km, z toho na slovenskej strane 19,6 km. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 32,9 m³/s a maximálny nameraný 1 420 m³/s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.
Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až 650 mm, so zimami nad −3 °C až −5 °C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C[4].
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po páde Veľkomoravskej ríše sa postupne oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala na nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové strážne osady strategického významu.
Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov[5]:329 (rusky Polovci). Zajatí Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta následným pomaďarčením[5]:174 a poslovenčením v priebehu času.
Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného slovanského mena Pavol[6].
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.
Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (? - 1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky[5]:97. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a Záhor[7]. Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechal(i) v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku[8]:193. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (? - 29. 8. 1526) v bitke pri Moháči roku 1526[9], novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska).
Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, protitureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní[8]:51. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horvátovci (Horváthovci) z Pavloviec.
Po Satmárskom mieri, roku 1711, boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horváta, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach[8]:57.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1793. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorý je doložený už v 13. storočí. V roku 1843 prešiel úpravami, boli realizované figurálne nástenné maľby s vyobrazením pavlovského kostola a ostrihomskej baziliky na víťaznom oblúku.[10] Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Na južnej strane je umiestnená trojosová empora s organom, ku ktorej vedú točité schody. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti víťazného oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800[11] s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami dekorovanými klenákmi a prepásaním. Veža vyrastá zo štítového priečelia s pilastrami dekorovaného volútami. Veža má nárožné zaoblenia, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou. Na priečelí sú umiestnené dve niky so sochami Ježiša Krista a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neoklasicistická stavba z roku 1899.[12] V kaplnke je umiestnená neskorobaroková socha svätca z druhej polovice 18. storočia. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku. Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karlovom moste. Vyobrazený odev sochy pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke, palmovú vetvičku.
- Anglický krajinársky park, park bývalého kaštieľa o rozlohe 19,89 ha z polovice 19. storočia.[13] Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako Letná. V západnej časti, uprostred močiara, sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný Hurka. V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan. V parku sa pôvodne nachádzal záhradný pavilón, bol situovaný na severnej hranici parku a oddeľoval ho od záhradnej časti. Postavený bol v empírovom štýle s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40 x 14 m.
- Panská jazdiareň, ľudovo nazývaná rajčuľňa, jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdporyse obdĺžnika z konca 19. storočia.[13] Fasády jazdiarne sú členené lizénami a nárožnými štítmi.
- Gréckokatolícky kostol Najsvätejššej Trojice v časti Ťahyňa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z prvej polovice 90-tych rokov 19. storočia.[14] Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, členená je lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
- Židovský cintorín, nachádza sa približne 1,5 km južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve.
- V obci pôvodne stál barokovo-klasicistický kaštieľ Barkóciovcov, dvojpodlažná bloková stavba s nárožnými vežami z 18. storočia. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku. Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne 100 m južne od kostola a 40 m západne od súčasnej hlavnej cesty. Kaštieľ bol v druhej svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený a tak ho v 50-tych rokoch zbúrali.[11] Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia.
-
Bývalý barkóciovský kaštieľ
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Dominik Palóci (* ? – † 1403), prepošt opátstva v Lelesi.
- Matúš Palóci (* ? – † 1437), župan viacerých uhorských stolíc, uhorský palatín Žigmunda Luxemburského.
- Juraj Palóci (* ? – † 1439), sedmohradský biskup, ostrihomský arcibiskup, uhorský kancelár a organizátor boja proti husitskému hnutiu.
- Ladislav Palóci (* ? – † 1470), šľachtic, župan Zemplínskej stolice, rytier Žigmunda Luxemburského.
- Anton Palóci (* ? – † 1526), šľachtic zastávajúci úrad župana Zemplínskej stolice.
- Ján Horvát (*/† 17. storočie), šľachtic, tajomník Juraja Rákociho, autor historickej štúdie.
- František Barkóci († 1709), zastával úrad zemplínskeho župana, neskôr sa stal kuruckým generálom, bol povýšený na grófa.
- Adam Horvát (* 1691 – † 1746), šľachtic, autor opisného diela o Užskej stolici s názvom Descriptio comitatus Unghvariensis.
- Andrej Budiš (* 1824 – † 1890), rímskokatolícky kňaz Satmárskej diecézy, známy svojou sociálnou činnosťou.
- Andrej Budiš (* 1837 – † 1864), spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a publicista.
- Ján Hadik (* 1863 – † 1933), poslanec Uhorského snemu, neskôr pôsobiaci na poste štátneho tajomníka ministerstva vnútra, gróf, dôstojník.
- Jozef Jóna (* 1863 – † ?), rímskokatolícky farár pôsobiaci v Pavlovciach, pápežský komorník (Mukačevo).
- Adalbert Kazinci (* 1871 – † 1947), rímskokatolícky kňaz a novinár pôsobiaci v SŠA.
- Juraj Čalfa (* 1905 – † 1962), rímskokatolícky kňaz v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
- Ján Bubán (* 1914 – † 1989), profesor teológie, etik a filozof v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
- Pavol Balla (* 1930), ukrajinský výtvarný umelec.
- Štefan Bubán (* 1932), výtvarný umelec venujúci sa kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe.
- Ján Kondor (* 1953), redaktor košického štúdia Slovenského rozhlasu, básnik, publicista.
- Zuzana Berešová (* 1980), klavírna virtuózka.
Iné osobnosti
- V roku 1930 pôsobil v obci kňaz Emil Szmutko, ktorý zahynul 23. novembra 1944 počas presunu frontu pri obci Čičarovce. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, pre tento účel bola arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená špeciálna komisia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava 2002
- ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 390.
- ↑ Maksay F., Magyarorsyág birtokviszonyai a 16. század középen, Budapešť 1990, str. 852
- ↑ a b c Pavlovce nad Uhom (1327 – 2006) : prechádzka históriou a súčasnosťou. [Michalovce] : Excel enterprise, 2006. 304 s. ISBN 80-89258-01-8.
- ↑ Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 388.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ a b Archív Pamiatkového úradu (APÚ) SR Bratislava, Pavlovce nad Uhom, Správa z výskumu z dňa 18.6. 1954
- ↑ Pavlovce nad Uhom – Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ a b Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Schématizmus gréckokatolíckeho prešovského biskupstva, Prešov 1994, s. 60
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavlovce nad Uhom