Kusín
Kusín | |
obec | |
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Michalovce |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 120 m n. m. |
Súradnice | 48°48′50″S 22°03′50″V / 48,813889°S 22,063889°V |
Rozloha | 9,8 km² (980 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 364 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 37,14 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1416 |
Starosta | Patrik Romanec[3] (SMER-SD) |
PSČ | 072 32 (pošta Jovsa) |
ŠÚJ | 522686 |
EČV (do r. 2022) | MI |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Kusín 130, 072 32 |
E-mailová adresa | [email protected] |
Telefón | 056/ 64 921 94 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Kusín | |
Webová stránka: kusin.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kusín je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží na brehu Zemplínskej šíravy, v nadmorskej výške okolo 120 m n m.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvatelia obce podporovali partizánske skupiny pôsobiace vo Vihorlate. 1. novembra 1944 začala obec vypaľovať za podporu partizánom maďarská armáda, no prestala po doručení listu od veliteľa partizánskej brigády Kriváň, v ktorom veliteľ brigády pplk. Jozef Vogl – Sokolovský hrozil popravou maďarských zajatcov držaných partizánskou brigádou v prípade pokračovania represií maďarskej armády na civilnom obyvateľstve.[4]:65
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1865. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády chrámu sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.[5]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ Kusín - Chrám Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kusín