Preskočiť na obsah

Mečiarove amnestie

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mečiarove amnestie sú zrušené amnestie, vyhlásené v roku 1998 vtedajším predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom, v tom čase aj zastupujúcim prezidentom SR, pre páchateľov únosu Michala Kováča a zmarenia referenda v roku 1997.[1][2] Súvisia aj s vraždou Róberta Remiáša.[3] Amnestie boli prvýkrát udelené 3. marca 1998.[4] V prieskume verejnej mienky vo februári 2017 sa za zrušenie amnestií vyjadrilo 63 % oslovených (32 % za, 31 % skôr za). Proti zrušeniu bolo 20 % oslovených.[5]

5. apríla 2017 Národná rada SR po zmene Ústavy SR[6] Mečiarove amnestie prijatím uznesenia zrušila[7], čo znamená, že skutky nie sú premlčané[8] a vyšetrovanie bude obnovené.[9] Zrušila tiež milosť bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna. Za uznesenie hlasovalo 129 z 144 prítomných poslancov.[9] 31. mája 2017 Ústavný súd SR potvrdil zrušenie amnestií.[10] Súdny proces ohľadne únosu by sa mal obnoviť na Okresnom súde Bratislava III.[11] Zrušená bola aj amnestia pre prípad zmareného referenda. Pred Okresný súd Bratislava I sa tak dostal aj bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.[12][13] V októbri 2017, z podnetu poslanca Dostála, Generálna prokuratúra rozhodla, že aj samotný Vladimír Mečiar napokon môže byť stíhaný za to, že zneužil svoje právomoci verejného činiteľa, keď udelil amnestie.[14]

Politické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Zavlečenie Michala Kováča ml., Referendum na Slovensku v roku 1997 a Kauza Technopol

Podľa vyšetrovateľa prípadu Petra Vačoka „sa potvrdila verzia, že došlo k zneužitiu štátneho orgánu a jeho príslušníkov, ktorí podľa zákona majú občana v prvom rade chrániť, v tomto prípade pôsobili proti nemu“.[15][8]

Amnestie a ich rušenie bolo celý čas politickou témou, ktorá podsúvala, niekedy oprávnene niekedy bez zjavných súvislostí, spojenie politikov a ich strán s trestnými činmi. Dokazuje to skutočnosť, že parlamentom až v roku 2017 (približne 19 rokov po ich vyhlásení v roku 1998) prešiel až celkovo ôsmy návrh na zrušenie amnestií. Zrušenie amnestií svojho politického protivníka Mečiara presadzoval už od roku 1998 Mikuláš Dzurinda neúspešne až do roku 2006. Robert Fico vládol od 4. júla 2006 v koalícii s Mečiarovým HZDS a Slotovou SNS počas prezidentovania Ivana Gašparoviča. Až po prevzatí Mečiarových podporovateľov Smerom vo voľbách v roku 2010, po prehre R. Fica v prezidentských voľbách s A. Kiskom a výsledku volieb z roku 2016, ktorý donútil SMER zostaviť vládnu koalíciu aj s MOSTom, sa vtedajšia koaličná rada dohodla 13. marca 2017 na zrušení amnestií.[16] Vtedy prebiehajúce študentské protesty, ktoré potom v apríli 2017 vyústili do veľkého protikorupčného pochodu, ktorého memorandum v jednom zo svojich štyroch bodov žiadalo aj "pokračovať vo vyšetrovaniach a súdnych konaniach všetkým Mečiarom amnestovaných skutkov"[17] prispeli k tomu, že 5. apríla 2017 sa uskutočnilo historické hlasovanie koalície s opozíciou aby bola dosiahnutá potrebná ústavná väčšina. Národná rada uznesením č. 74/2017 Z. z. zrušila Mečiarove amnestie spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna Michala Kováča ml. v kauze Technopol.[7] Bolo predmetom neverejných politických rokovaní medzi koalíciou a opozíciou, prečo milosti exprezidenta Kováča boli zrušené len jeho synovi a nie všetkým páchateľom. Vtedajší líder opozície R. Sulík informoval, že s požiadavkou aby sa pri milostiach zrušili všetky milosti, a nielen tá, ktorú prezident udelil svojmu synovi, nesúhlasil najskôr poslanecký klub Smeru-SD, ale potom aj SNS a napokon i Most-Híd. Sulík tvrdil, že koalícia nesúhlasila, pretože jedinou osobou, ktorej milosť bývalý prezident M. Kováč udelil dvakrát, bol Marián Kočner.[18] Podľa P. Kresáka (predkladateľ vládneho návrhu a člen MOST) išlo o priameho príbuzného hlavy štátu, preto možno hovoriť o zneužití právomocí verejného činiteľa, respektíve o podozrení z takéto zneužitia len u Kováča, naopak podľa Sulíka, Kočner dosiahol milosť vďaka vydieraniu.[19] Neskôr Béla Bugár povedal, že nezrušiť milosť Kočnerovi bol kompromis vo vládnej koalícii. Ďalší návrh na zrušenie milosti pre Kočnera predložila vtedy opozičná SaS ako návrh ústavného zákona v decembri 2018 (už po jeho uväznení 28. júna 2018). Návrh poslanci neschválili. Podobne dopadol aj návrh vtedy opozičného OĽaNO z októbra 2019.[20] Okrem páchateľov únosu, tých čo ich kryli zostáva neobjasnená aj funkcia Kočnera v tomto prípade.

Vyhlásenie amnestií

[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča 2. marca 1998 prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil 3. marca 1998 amnestie v rozhodnutí predsedu vlády SR č. 55/1998 Z. z. o amnestii.[1] V článku V nariadil „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997“ a v článku VI „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“.[1] Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov.[21]

Po upozorneniach právnych expertov vydal 7. júla 1998 rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou (namiesto zastavilo trestné stíhanie obsahovalo zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané).[2][21]

Odozvy a dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

5. marca 1998 sa v Bratislave konal „10-tisícové“ zhromaždenie ako protest proti zrušeniu referenda a vyhlásenia amnestií.[22] 10. marca 1998 vydala Európska únia oficiálne vyhlásenie v ktorom vyjadrila znepokojenie nad amnestiami. Slovenská vláda kritiku odmietla, podľa nej bolo prevzatie právomocí v súlade s Ústavou. Vyšetrovanie bratislavskou prokuratúrou pokračovalo.[23] Premiér Mečiar na protesty reagoval takto: „Je to zvrchovaná vec každého štátu v jurisdikcii rozhodovať sám. Európska únia povedala svoj názor, my sme povedali svoj názor a tým to skončilo.“[24]

Vo svojom článku o problémoch a perspektívach Ústavy z roku 1999 Milan Čič poznamenal: „V Slovenskej republike v posledných dvoch-troch rokoch prezident alebo predseda vlády na základe ustanovenia zákona č. 244/1998 Z.z. udelili niekoľko amnestií. Ku každej sa vyskytli právne a morálne výhrady. Opodstatnené i problematické a diskutabilné. V každom prípade vyvolali potrebu upraviť čl. 50. ods. 5. [Ústavy] tak, aby sa odstránili nepresnosti a sprísnili kritériá vyhlasovania amnestie aj konstrasignácia člena vlády. Citovaný článok by mal obsahovať aj zákaz opráv a zrušovania už vyhlásenej /publikovanej/ amnestie. Zásadná zmena by sa mala prejaviť v úprave amnestie udeľovanej len po odsúdení /agraciácia/.“[25]

Podľa Martina M. Šimečku nám amnestie „znemožňujú poznať a vysloviť úplnú pravdu o našej nedávnej minulosti“.[26] Tvorcovia filmu Únos museli pracovať s fikciou a nepoužiť reálne mená, inak by ich mohli žalovať osoby uvedené vo filme ako páchatelia.[26]

Dianie ohľadne amnestií

[upraviť | upraviť zdroj]

1998 až 2002

[upraviť | upraviť zdroj]

Necelé dva mesiace po nastúpení novej vlády sa amnestie pokúsil 8. decembra 1998 rozhodnutím predsedu vlády SR č. 375/1998 Z. z. o amnestii zrušiť nový premiér a v tom čase aj zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda (SDK).[27][28] Ústavný súd SR však v rozhodnutí o výklade Ústavy SR z 28. júna 1999, sp. zn. I. ÚS 30/1999 Dzurindov pokus odmietol.[29] Z tohto rozhodnutia „možno vyvodiť záver, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť len zmenou Ústavy SR, teda formou ústavného zákona“.[30]

Ladislav Pittner (SDK) poznamenal, že chce reformovať Policajný zbor a vyšetrovanie únosu a vraždy Róberta Remiáša bude pokračovať napriek amnestii. Vyjadril sa tiež, že Lexova poslanecká imunita by ho neuchránila ak by sa vyšetrovaním dokázalo, že je ako bývalý riaditeľ SIS za činy zodpovedný. Nový riaditeľ SIS Vladimír Mitro (menovaný 3. novembra) oznámil, že vyšetrovanie prebieha.[31]

24. februára 1999 bol parlamentom zbavený imunity bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.[32] Právny proces mohol začať. Vladimír Mitro prezentoval výsledok správy o konaní SIS počas Lexu. Polícia požiadala predsedu parlamentu Jozefa Migaša o odobratie Lexovej imunity. Po dlhej debate bola Lexovi imunita odobraná 9. apríla. 15. apríla bol zatknutý za podozrenie z (okrem iného) účasti na únose Michala Kováča, predaja triptychu troch kráľov, uloženia výbušnín na mítingu KDH a neautorizovaného odpočúvania mobilných telefónov.[33] Po vyjadrení Ústavného súdu z 8. júla 1999, že premiér Mikuláš Dzurinda nemal právo zrušiť amnestie sa minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (KDH) vyjadril, že Lexa a Krajči môžu byť stíhaný za iné činy ktoré amnestia nepokrýva. V októbri 1999 Pittner ako riaditeľ SIS zbavil bývalého premiéra Mečiara mlčanlivosti, aby mohol vo veci vypovedať. Ten však radšej začal protestnú hladovku.[33] Prvý senát Ústavného súdu vydal 20. decembra rozsudok podľa ktorého boli práva bývalého príslušníka SIS Jaroslava Svěchotu amnestiami porušené. Čarnogurský pripravil ústavnú novelu, ktorá by chránila občanov pred únosmi a vylučovala by amnestiu pre únoscov. Únoscovia Kováča ml. by tak moli byť potrestaní. Po odmietnutí podpory stranou SDĽ koalícia nenašla potrebných 90 hlasov a novela nebola schválená.[34]

Vyšetrovanie únosu bolo Policajným zborom ukončené 28. apríla a bolo obvinených 12 ľudí. Hlavný vyšetrovateľ Jaroslav Ivor požiadal parlament o Lexovu imunitu. Keď bola imunita 3. júla odobratá Lexa sa začal pred vyšetrovateľmi skrývať.[35] 31. augusta boli zastavené právne úkony voči Krajčimu. Prokurátor Michal Barila poznamenal, že vyšetrovanie je opodstatnené, ale musí rešpektovať amnestie. 27. novembra bolo vznesené obvinenie voči Lexovi.[35]

Na základe iniciatívy KDH bol v roku 2002 predložený návrh, ktorým malo dôjsť k zrušeniu amnestií ústavným zákonom, ktorý musí byť schválený trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR (90 poslaneckých hlasov).[36][37] V júni 2002 Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. V decembri 2002 Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania.[4] V parlamente hlasovalo za zrušenie 56, proti 26 a zdržalo sa 14 poslancov.[4] V roku 2005 bolo 65 poslancov za, 54 proti a 13 sa zdržalo.[38] V nasledujúcom roku bolo 78 za, 52 proti a žiadny poslanec sa nezdržal. V roku 2008 bolo za 55, proti 65 a zdržalo sa 13 poslancov.[4]

2010 až 2015

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Ivety Radičovej vložila do preambuly svojho programového vyhlásenia vydaného 29. júla 2010 prípravu ústavného zákona, ktorý mal „umožniť prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998“.[39] Amnestie do programového vyhlásenia presadilo KDH.[39] Právnik Ernest Valko pripomenul, že v Argentíne boli ústavným zákonom zrušené amnestie zo 70. rokov. Ohľadne premlčacej doby poznamenal „Ak by sa argumentovalo premlčaním, je otázne, či bežala premlčacia lehota vzhľadom na to, že nebolo možné uplatniť trestné stíhanie vzhľadom na amnestie, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi.“[39] Právnik a bývalý poslanec HZDS Ján Cuper argumentoval, že amnestie sa zrušiť nedajú ani ústavným zákonom: „Ak sa prijme takýto zákon, možno to bude formálne zodpovedať, ale obsahovo môže takýto zákon celkom dobre ústavný súd zrušiť ako odporujúci princípom právneho štátu a právnej istoty.“[39] Zrušenie amnestií podmienil zrušením amnestie Michala Kováča svojmu synovi: „Jedno sa bez druhého nedá vyšetriť“, povedal.[39]

Vláda Ivety Radičovej 22. júna 2011 súhlasila s návrhom poslancov Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.[40] Hlavný poradca premiérky Radičovej Marián Balázs uviedol, že amnestie nebránia vyšetreniu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, ale trestnému stíhaniu a odsúdeniu aktérov činu. Ďalej pripomenul, že „prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na základe výsledkov policajného vyšetrovania dňa 27. 11. 2000 odovzdal Okresnému súdu Bratislava III žalobu na obvinených Ing. Ivana L., JUDr. Gejzu V., JUDr. Milana L., Mgr. Róberta B., Petra S., Mgr. Michala H., Romana K. a Igora K. Tí podľa textu obžaloby ‚spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny.“[40] Pripomenul tiež Radbruchovu formulu. Podľa nej má právo obsahovať tri hodnoty: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. V prípade rozporu medzi zákonom a spravodlivosťou by mala víťaziť spravodlivosť. Podľa Balázsovho názoru amnestie odporujú aj Deklarácii OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím z roku 1992. Cituje tiež čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého sa „nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi“.[40]

3. februára 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky prebehlo hlasovanie o zrušení amnestií. Za návrh hlasovalo 78 poslancov vlády Ivety Radičovej.[41] Proti návrhu boli dvaja poslanci a zdržalo sa 61.[4] Na hlasovaní bolo prítomných 141 poslancov. Návrh bol podporený všetkými poslancami za SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST – HÍD, okrem Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka zaň hlasovali všetci nezávislí poslanci. Poslanci SMER-SD sa hlasovania zdržali, SNS nehlasovala.[42]

V roku 2015 za zrušenie amnestií hlasovalo 57 poslancov.[37]

Siedmy a ôsmy pokus o zrušenie amnestií v roku 2016 v NR SR

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) návrh na zrušenie amnestií.[37] Prekladateľ navrhoval zrušiť: článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z., a rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z.[30] Za návrh hlasovalo 55 zo 129 poslancov prítomných v parlamente. Návrh nepodporili poslanci vládneho SMERu ani SNS. Poslanci vládnych strán #SIEŤ a MOST – HÍD väčšinou návrh podporili. Všetci poslanci ĽSNS sa hlasovania zdržali. Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) sa hlasovania zdržal kvôli technickej poruche. Boris Kollár (SME RODINA – Boris Kollár) bol jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval proti. Celé jeho hnutie hlasovalo za zrušenie amnestií. Kollár sa mal tiež pomýliť.[37] Poslanec Gábor Grendel (NOVA) navrhol, aby sa parlament bývalému prezidentovi za amnestie ospravedlnil a odsúdil ich. Ani táto iniciatíva nebola úspešná.[43] Predseda vlády Robert Fico v roku 2016 tvrdil, že amnestie boli síce amorálne, ale z právneho hľadiska sú nezrušiteľné.[37] Právnici a neprávnici sa v názoroch o amnestiách nezhodujú.[4] Podpredseda parlamentu a poslanec za SMER-SD Martin Glváč sa vyjadril, že zrušenie amnestií by bolo protiústavné. Podľa neho by v ohľadom amnestií platila zásada „in dubio pro reo“ a v prípade pochybností by súd musel rozhodnúť v prospech obvineného.[43] Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST – HÍD) uviedla: „Myslím, že nevyšetrenie únosu Michala Kováča mladšieho je proste trauma v živote slovenskej spoločnosti a preto, napriek tomu, že je to prielom do istých právnych princípov, si myslím, že je tu vyšší záujem na tom, aby amnestie zrušené boli.“[43] Svoj názor však nebude SMERu vnucovať.[43] Prezident Andrej Kiska sa na pohrebe bývalého prezidenta Michala Kováča 13. októbra vyjadril o amnestiách takto: „Nemôžeme – nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných – považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj. Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie.“[44]

V novembri 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) do Národnej rady SR ďalší návrh na zrušenie amnestií. Zrušenie podporil listom poslancom aj prezident Andrej Kiska.[45] V liste žiada poslancov, aby „ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti.“[45] 30. novembra 2016 vláda prijala vyhlásenie v ktorom odsudzuje únos Michala Kováča mladšieho aj následné amnestie. Zároveň poverila premiéra Fica, aby deklaráciu „predložil parlamentu a odôvodnil ho na jeho zasadnutí“.[46] 6. decembra 2016 bol návrh parlamentom posunutý do druhého čítania. Podporilo ho 77 poslancov: „za hlasovali poslanci SaS, OĽaNO, Mosta-Híd, Beblavý a spol., kotlebovci a Sme Rodina.“[36] Smer-SD ani SNS návrh nepodporili.[36] Parlament naopak schválil deklaráciu na návrh predsedu vlády Roberta Fica podanú ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá „odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky“ a „odsudzuje aj amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov“.[36] Deklaráciu podporilo 88 zákonodarcov.[47] Poslanci SaS a OĽaNO vytiahli svoje hlasovacie karty, podľa nich deklarácia „nič nerieši“.[36]

Dianie smerujúce k zrušeniu amnestií v januári, februári a marci 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2017 napísalo 26 slovenských právnikov, vrátane významných odborníkov na ústavné a medzinárodné právo, výzvu poslancom NR SR na zrušenie Mečiarových amnestií ústavným zákonom.[48]

Ďalšiu samostatnú výzvu poslancom podpísalo niekoľko desiatok osobností rôznych profesií.[49] Výzva uvádza mimo iného „Mečiarove amnestie sú hrubým prejavom zneužitia štátnej moci, ktorá týmto zabránila vyšetreniu a spravodlivému potrestaniu zločinov, zo spáchania ktorých je sama podozrivá. Sú zásadným pošliapaním spravodlivosti, právneho štátu ako aj základného poslania štátnej moci chrániť občanov“.[50]

Riešenie Mečiarových amnestií sa po návrhu Jána Budaja presunulo na marec 2017. Zámerom má byť priestor pre SMER-SD a SNS, aby si o amnestiách vytvorili názor.[51]

1. marca na premiére filmu Únos sa minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) vyjadril takto: „Amnestie sú nemorálne, spor na politickej scéne sa vedie v právnej rovine. Je na konkrétnom poslancovi, ako sa zachová. Ja, najmä po tom, čo boli publikované právne stanoviská viacerých právnikov a sudcov, ktoré hovoria o tom, že sa dajú zrušiť amnestie, tak keby som bol poslancom, hlasoval by som za zrušenie amnestií“.[52] Stal sa tak prvým politikom SMER-u, ktorý pripustil, že je za zrušenie amnestií.[53] 3. marca Erik Tomáš, poslanec a mediálny poradca premiéra Fica uviedol, že sa v strane hľadajú kompromis ako amnestie zrušiť. „Aj ja interne vyvíjam iniciatívy, aby sme hľadali cestu, ako to urobiť. Tie riešenia by mali byť kompromisom medzi prirodzenou spoločenskou objednávkou a tým, aby to bolo právne čisté“, uviedol.[53] 8. marca sa za zrušenie vyjadrilo niekoľko ministrov: Miroslav Lajčák (SMER-SD), Tomáš Drucker (nominovaný SMER-SD), László Sólymos (Most-Híd), Ján Richter (SMER-SD) a Gabriela Matečná (nom. SNS).[54]

Organizácia VIA IURIS spustila web, kde môže verejnosť podporiť zrušenie amnestií.[55][56] Výzvu za 24 hodín podpísalo vyše 25 tisíc ľudí.[57] 21. marca 2017 organizátori odovzdali petíciu so 76 831 podpismi Národnej rade SR. Podľa vyjadrenia Zuzany Čaputovej z VIA IURIS šlo o najväčšiu online podpisovú akciu v dejinách Slovenska.[58]

7. marca 2017 o amnestiách v diskusii na TA3 vystúpil aj ich iniciátor Vladimír Mečiar.[59][60] V relácii poprel úlohu SIS na únose a vyhlásil: „Ešte ani dnes si nedovolím celú pravdu povedať. Niektoré veci by boli šokujúce pre verejnosť... Nie je čas povedať všetko. Spochybnili by sme politickú stabilitu tohto štátu a systému.“[61] Amnestie obhajoval ako pokus o vytvorenie pokoja pred parlamentnými voľbami v roku 1998.[61]

Na spomenutú diskusiu s Vladimírom Mečiarom v televízií TA3 reagovala TV Markíza, ktorá usporiadala debatu, na ktorú pozvala svedka únosu Michala Kováča mladšieho Oskara Fegyveresa, vyšetrovateľa únosu Petra Vačoka, novinárku Ľubu Lesnú, speváka Otta Weitera. Na debatu boli pozvaní aj bývalý premiér Vladimír Mečiar a bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorí však účasť odmietli. Bývalý poslanec za stranu HZDS a právnik Ivana Lexu Ján Cuper účasť potvrdil, debaty sa však nakoniec nezúčastnil. Fegyveres zdôraznil, že podľa neho na Remiášovej smrti nemohol mať okrem SIS nikto iný záujem.[62]

Monika Tódová za ďalší dôležitý faktor podporujúci zrušenie amnestií považuje vtedy prebiehajúce študentské protesty, ktoré potom v apríli 2017 vyústili do veľkého protikorupčného pochodu. Memorandum tohto pochodu z 18. apríla 2017 žiadalo v jednom zo svojich štyroch bodov (okrem vyšetrenia kaúz Bašternák a Gorila) aj "pokračovať vo vyšetrovaniach a súdnych konaniach všetkým Mečiarom amnestovaných skutkov".[17] Jedným z hesiel pochodu bolo „Skutok sa stal“[63][17] , čím protestujúci narážali na Mečiarove vyhlásenie v NR SR (z 18. októbra 2006), v ktorom povedal „skutok sa nestal“[64].

Návrh vládnej koalície na zrušenie amnestií z marca 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

13. marca 2017 sa koaličná rada tretej vlády Roberta Fica dohodla na zrušení amnestií.[16] Návrh vládnej koalície pripravil právnik Peter Kresák. Na schválenie návrh potrebuje 90 poslaneckých hlasov. Plánované je skrátené legislatívne konanie. Po schválení Národnou radou by mal o jeho platnosti rozhodnúť Ústavný súd.[62] Na rozhodnutie Ústavného súdu bude potreba 7 sudcov. Ak 7 zistí, že poslanci nekonali v súlade s Ústavou amnestie nebudú zrušené. Ak 7 zistí, že zrušenie bolo v súlade s Ústavou bude zrušenie platné. V prípade pomeru 6:4 alebo 5:5 bude pravdepodobne platiť to na čom sa zhodnú poslanci.[65]

20. marca 2017 svoje pripomienky poslal poslancom aj prezident Andrej Kiska. Vo svojom liste kritizoval navrhovaný zrýchlený postup: problém podľa prezidenta nebol riadne pripomienkovaný. Kritizoval tiež spájanie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta pre svojho syna: „Bez ohľadu na kontroverznosť takejto milosti, toto rozhodnutie rozhodne nepatrí do rovnakej kategórie činov, akým je krytie zločinov štátnych orgánov spojené s hrubým porušením základných práv a slobôd obetí týchto skutkov.“[66] Ďalej pripomína, že milosť bola udelená aj ďalším podozrivým (medzi ktorými bol aj Marian Kočner). Kiska poukazuje aj na to, že po Mečiarových amnestiách bola prezidentovi odobraná právomoc udeľovať amnestie pred začatím trestného konania. Po ústavnej reforme z roku 2001 môže prezident zasiahnuť až po právoplatnom rozsudku. Podľa prezidenta tiež nie je jasné podľa akých kritérií by mal Ústavný zákon návrh posudzovať. Kiska sa tiež pýta či bude voči prezidentovi čo zrušené amnestie vyhlásil vyvodená zodpovednosť či už žalobou alebo ľudovým hlasovaním. Rovnako sa pýta či bude musieť odsúdený po zrušení amnestií nastúpiť do výkonu trestu.[66]

Dôvod na zatiahnutie Ústavného súdu do rozhodovania o amnestiách nevidí ani jeho bývalá sudkyňa Viera Mrázová: „Prečo rozširovať kompetencie Ústavného súdu, keď všetci vieme, že prvou časťou vládneho návrhu je dať do ústavy možnosť zrušenia amnestií parlamentom. Potom je otázka kontroly vec názoru. Ten môj je, že to nie je potrebné. Nevidím dôvod na takýto komplikovaný postoj našej vlády.“[67] Bývalý minister vnútra a obrany Ivan Šimko posudzovanie návrhu Ústavným súdom vníma problematicky. Podľa neho je problém v tom, že sudcovia nie sú volení občanmi a nenesú politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ich úlohou je ochrana zákonov, ale Mečiarove amnestie neporušili Ústavu. Podľa Šimka sú amnestie v rozpore nie s právom ale so spravodlivosťou.[68] Rozhodnutie nechať krok schváliť Ústavným súdom kritizoval tiež Richard Sulík, ktorý argumentoval, že ústava nemôže byť protiústavná a Ústavný súd nemá právomoc o ústave rozhodovať.[69]

Po uverejnení možných konfliktov záujmu u sudcov, ktorí boli Mečiarovi nominanti sa jeho predsedníčka Ivetta Macejková vyjadrila, že sudcovia Ústavného súdu rozhodujú nezávisle a nestranne a tiež, že „je poburujúce, že politici aj médiá zneužili zrušenie amnestií, takú vážnu a citlivú tému, v prospech vlastných politických záujmov, pričom si dovoľujú ‚vťahovať‘ do politického boja aj Ústavný súd.“[70]

Rokovanie v parlamente – marec, apríl 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

V utorok 28. marca 2017 sa o amnestiách rokovalo v parlamente v prvom čítaní. Návrh vládnej koalície prezentovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá obhajovala zrýchlené legislatívne konanie voči ktorému namietala opozícia. Prekladateľ opozičného návrhu Ján Budaj (OĽaNO) nazval skrátený proces a navrhované prenesenie kompetencií na Ústavný súd „ponížením pre Národnú radu a rizikom pre ústavu“.[71] Koaličná rada sa o amnestiách má stretnúť v stredu ráno, predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) zvolal stretnutie s opozíciou na stredu poobede 29. marca 2017. Druhé čítanie a konečné hlasovanie bolo plánované na štvrtok 30. marca. Podľa podpredsedu parlamentu Martina Glváča má koalícia problém s návrhom opozície, aby Ústavný súd konal až po podnete od poslancov a so zrušením amnestií voči ostatným aktérom kauzy Technopol okrem Michala Kováča mladšieho.[71] Medzi ďalšie podmienky opozície patrí: znenie zákona tak, aby konštatovalo, že únos nie je premlčaný; možnosť opozície vymenovať právnika, ktorý by Národnú radu zastupoval pred Ústavným súdom a tiež, aby účastníkmi konania pred Ústavným súdom boli aj prezident a vláda.[72] 30. marca 2017 poslanci schválili koaličný návrh na zmenu ústavy a Národná rada tak získala právo amnestie zrušiť.[73] Návrh získal 124 poslaneckých hlasov, ústavná novela šla na podpis prezidentovi, ktorý mal na vyjadrenie 15 dní.[3] Prezident 3. apríla novelu podpísal[9] a 4. apríla bola vyhlásená v Zbierke zákonov a nadobudla účinnosť.[6]

Zrušenie amnestií

[upraviť | upraviť zdroj]

Rokovanie parlamentu o zrušení amnestií začalo 28. marca 2017. Opozícia nepodporila skrátené legislatívne konanie navrhované vládou. Ani po prvom čítaní nebolo jasné, ktoré pripomienky opozície koalícia do návrhu zapracuje.[71] Za posunutie do druhého čítania hlasovalo 112 zo 146 prítomných poslancov.[72] 30. marca 2017 poslanci schválili koaličný návrh na zmenu ústavy a Národná rada tak získala právo amnestie zrušiť.[74][73]

Úspešne parlamentom prešiel až celkovo ôsmy návrh na zrušenie amnestií.[8] Šlo o historické hlasovanie koalície s opozíciou. Národná rada 5. apríla 2017 uznesením č. 74/2017 Z. z. zrušila Mečiarove amnestie spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna Michala Kováča ml. v kauze Technopol.[7] Za uznesenie hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Na hlasovanie neprišli Dušan Muňko, Róbert Madej, Ján Podmanický a Miroslav Číž zo Smeru a Anton Hrnko s Evou Antošovou z SNS. Za zrušenie amnestií hlasovali všetci poslanci vládnej koalície (Smer-SD, SNS, Most-Híd), opozície (SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina).[9] Z klubu ĽSNS nehlasovali 13 poslanci a ich poslankyňa Natália Grausová hlasovala proti. Nezávislý poslanec Peter Marček sa zdržal hlasovania.[75] Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané.[3] Pre zrušenie amnestií zmenili poslanci aj samotnú ústavu, čím dali Národnej rade do rúk právomoc amnestie vôbec riešiť.

Potvrdenie zrušenia Ústavným súdom

[upraviť | upraviť zdroj]

31. mája 2017 vydal Ústavný súd SR nález, v ktorom konštatoval súlad uznesenia NR SR o zrušení amnestií s Ústavou SR.[10]

Svoje rozhodnutie vyhlásil 6 dní pred skončením 60 dňovej lehoty (5. júna 2017), ktorú určili poslanci. Za zrušenie amnestií bolo osem z desiatich sudcov. Proti zrušeniu boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík[76]. Sudcovia Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros mali iný názor k časti odôvodnenia, ale hlasovali za.[11][77][78][79] Na zrušenie amnestií by postačovalo sedem hlasov.

V komuniké k rozhodnutiu Ústavný súd napísal: „Amnestovaním skutkov súvisiacich so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny predseda vlády Vladimír Mečiar porušil princíp zákazu svojvôle, princíp legality, princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt v spojení s princípom rešpektovania medzinárodných záväzkov, princíp deľby moci, princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti.“ "Je očividné, že predseda vlády sa požiadavkou zdržanlivosti pri výkone právomoci udeľovať amnestiu, resp. milosť, v čase, keď zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zásadným spôsobom ju zneužil bezprostredne po ujatí sa jej výkonu."[10] Na základe tohto nálezu začala po 22 rokoch prokuratúra skúmať, či sa V. Mečiar nedopustil trestného činu zneužitie právomoci verejného činiteľa.[80]

Amnestia udelená Michalom Kováčom svojmu synovi je zrušená tiež, nie je však jasné ako sa v prípade bude pokračovať keďže Michala Kováča ml. očistili nemecké súdy.[11]

Súdne prejednávanie prípadov po zrušení, priebeh procesov a potrestanie zodpovedných

[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident republiky Andrej Kiska sa v tejto veci vyjadril 1. júna 2017 nasledovne:[81]

„ Teraz dochádza k druhému kroku, ktorý je nemenej dôležitý, a to je to, aby páchatelia tohto hanebného činu boli odsúdení. Nesmieme dovoliť, aby tak ako pri iných kauzách sa nás za rok, za dva alebo za päť spýtali, ako je možné, že zase nikto nie je odsúdený. To nesmieme dovoliť. “
– Andrej Kiska

Po viac ako 4 rokoch v decembri 2021 prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že Mečiarove amnestie boli podľa nej hanebným príkladom zneužitia práva. „Dnes Súdny dvor EÚ rozhodol, že je možné pokračovať v trestnom konaní. Považujem to za prelomové rozhodnutie.“[82]

Zrušenie amnestií a milosti bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna znamená, že kompetentné orgány sa môžu zaoberať prípadmi:

  • zavlečenie Michala Kováča ml. do zahraničia z roku 1995,
  • M. Kováč v kauze Technopol,
  • zmarenie referenda z roku 1997. 

Ako sa ukázalo na jeseň roku 2017 bude môcť byť vyšetrovaný aj Vladimír Mečiar za samotné udelenie amnestií.

Vyšetrovanie Vladimíra Mečiara za udelenie amnestií

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálny stav: skutok nie je trestný čin.

V druhej polovici júla 2017 začala polícia vyšetrovať aj Vladimíra Mečiara. Hrozilo mu stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Podľa výroku ústavného súdu "sa neriadil požiadavkou zdržanlivosti pri udelení amnestie". "Naopak, je očividné, že ju zneužil." 10. augusta 2017 bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková informovala, že polícia nebude Mečiara stíhať za amnestie, pretože vec je premlčaná.[83] Podľa Trestného zákona, platného v tom čase, bola premlčacia doba desať rokov.[83]

15. augusta 2017 poslanec Ondrej Dostál listom požiadal generálneho prokurátora, aby Generálna prokuratúra SR preverila rozhodnutia polície o tom, že bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara nebudú stíhať.[84] "Názor, že uvedené konanie, aj keby bolo trestným činom, je už premlčané, je podľa môjho názoru nesprávny. Priamo v ústavnom zákone č. 71/2017 Z. z., ktorý umožnil zrušenie Mečiarových amnestií, sa totiž konštatuje, že ich zrušením sa nielen rušia všetky zákonné prekážky pre stíhanie amnestovaných činov, ale zároveň sa priamo stanovuje, že doba trvania týchto zákonných prekážok vyvolaných amnestiami sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na amnestované skutky,“ uviedol Dostál.[84] Podľa neho len orgány činné v trestnom konaní a súdy môžu posúdiť, či Mečiarovo konanie spojené s udeľovaním amnestií malo charakter trestného činu.[84] 26. októbra 2017 Dostálovi námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky oznámil, že Generálna prokuratúra zrušila rozhodnutie polície: "Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru Generálna prokuratúra vyhodnotila uznesenie vyšetrovateľa ako predčasné a vydala záväzný pokyn Krajskej prokuratúre na zrušenie tohto uznesenia a na ďalší postup v trestnom konaní," uvádza list.[14] Napriek tomu bolo trestné stíhanie v júli 2019 zastavené. V januári 2020 sa verejnosť dozvedela, že vyšetrovateľ začal opäť trestne stíhať V. M., o čom rozhodla Generálna prokuratúra ešte v roku 2019.[85]

„V trestnej veci JUDr. V. M. (udelenie amnestií) Generálna prokuratúra SR sa po preskúmaní vyšetrovacieho spisu nestotožnila s uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave z 24. 7.  2019, ktorým zastavil trestné stíhanie. Pokynom Generálnej prokuratúry SR z 25.11.2019 bola Krajská prokuratúra v Bratislave upravená zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania. Uvedený pokyn Generálnej prokuratúry SR bol splnený a dňa 12.12.2019 vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vydal uznesenie o začatí trestného stíhania za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V súčasnosti prebieha vyšetrovanie tohto trestného činu,“ povedal hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.[85]

„Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Bratislava vydal 12. apríla 2021 uznesenie, ktorým zastavil trestné stíhanie v danej trestnej veci únosu Michala Kováča mladšieho... Po naštudovaní predmetného uznesenia a príslušného vyšetrovacieho spisu dozorový prokurátor rozhodne o ďalšom postupe,“ objasnil prokurátor a hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave Matej Izakovič. Po tom, ako sa vyšetrovateľ rozhodol ukončiť kauzu verdiktom, že skutok nie je trestným činom, začala teda konať generálna prokuratúra.[86][87]

Lexa a spol. – únos (zavlečenie) M. Kováča ml.

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálny stav: V decembri 2021 Súdny dvor Európskej únie (CJEU) rozhodol, že v prípade sa môže pokračovať, hľadanie prísediacich je komplikované pretože spis je z veľkej časti tajný alebo v dôverný

27. novembra 2000 odovzdal Okresnému súdu (OS) Bratislava III prokurátor Michal Serbin obžalobu[88] na Ivana Lexu a ďalších dvanástich aktérov kauzy zavlečenia.

Príprava procesu s trinástimi obžalovanými však od zrušenia amnestie (5. apríla 2017) trvá dosť dlho.

OS Bratislava III v júli 2017 rozhodol, že prípad zavlečenia a prípad nelegálneho zničenia auta SIS sa bude prejednávať ako jeden prípad.[89] V druhom prípade ide o likvidáciu služobnej dodávky Mercedes Benz 208 D v decembri 1995, ktorú podľa Oskara Fegyveresa použila SIS na sledovanie domu Kováča mladšieho vo Svätom Juri. Prípad bude prejednávať senát pod vedením predsedu Karola Poslucha.[89]

V decembri 2017 OS Bratislava III oznámil, že sudca Posluch naštudoval spis, ktorý má asi 20-tisíc strán (trvalo to asi pol roka). Dvaja prísediaci sudcovia v tomto prípade budú "sudcovia z ľudu“, teda dobrovoľníci, ktorí sa prihlásili. Podmienkou je, že ich schváli miestne zastupiteľstvo v obvode daného súdu. Keďže prípad sa týka tajnej služby a je teda v utajovanom režime, prísediacich sudcov z čakacej listiny najskôr preveruje Národný bezpečnostný úrad.[90]

Predpokladá sa, že proces s Lexom začne najskôr v roku 2020. „Po uskutočnení previerky NBÚ obidvaja prísediaci začali ihneď so študovaním predmetných dvoch spojených trestných vecí“. 20 000 strán je rozsah spisu, ktorý okrem zavlečenia obsahuje aj kauzu Gustáv Krajči – marenie referenda (pozri dole). Prísediaci chodia popri normálnom zamestnaní spis študovať na súd. „Priebežne sú kontrolovaní, to či boli študovať,  predsedom senátu. Nevedia sa teraz vyjadriť, vzhľadom aj na rozsiahlosť spisového materiálu, kedy presne tieto dve veci doštudujú.“ povedal v júni 2019 hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.[91]

Po dvoch rokoch od zrušenia amnestií „trojčlenný senát OS BA III rozhodol 21. júna 2019 .. tak, že ... pre trestný čin zavlečenia do cudziny spolupáchateľstvom podľa ustanovenia paragrafu 9 odseku 2 k paragrafu 233 odseku 1. odseku 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku trestné konanie prerušuje a predloží Súdnemu dvoru Európskej únie (v Luxemburgu) na rozhodnutie prejudiciálne otázky“ povedal Adamčiak.[92][93] Akú prejudiciálne otázku alebo otázky Lexovho obhajcu Mareka Paru súd schválil nie je zatiaľ verejne známe[17] ale predpokladá sa, že Súdny dvor by sa mal zaoberať otázkou, či bolo možné zrušiť amnestie, ak boli podľa vtedajšej legislatívy nezrušiteľné.[94]

V júli 2021 zomrel exprokurátor Michal Serbin. Obrovský tlak vyvíjaný na Serbinovu osobu sa odrazil aj na jeho psychike, keď v roku 2003 skončil na psychiatrii. Neskôr odišiel do invalidného dôchodku (maniodepresívna psychóza) a venoval sa hudbe.[95]

16. december 2021 - Súdny dvor Európskej únie (CJEU) rozhodol, že v prípade Mečiarových amnestií sa môže pokračovať v trestnom konaní. V rozsudku sa uvádza, že zásada „ne bis in idem“ (že človek nemôže byť za rovnaký skutok stíhaný dvakrát) nebráni vydaniu európskeho zatykača voči osobám obžalovaným z únosu.[96]„Zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku vydaniu zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb," uviedol CJEU.[97]

O vine či nevine Lexu a spol. má rozhodovať trojčlenný senát, v ktorom je sudcom iba jeho predseda Karol Posluch. Ostatní dvaja členovia sú prísediaci (sudcovia z ľudu), ktorí ani nemusia mať právnické vzdelanie. Prísediacich volí obecné zastupiteľstvo a svoju funkciu vykonávajú vo voľnom čase. Ako odmenu dostávajú denne päť eur bez ohľadu na to ako dlho pojednávanie trvá. Prísediaci sa v tomto prípade (podmienka na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami) museli dobrovoľne podrobili previerke Národného bezpečnostného úradu. Zo 44 schválených prísediacich sa na previerku prihlásili traja ale aj tí potom odmietli funkcie a proces sa nezačal.[98]

Utajovanie vyšetrovacieho spisu

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšou možnosťou, ako odblokovať kauzu, je odtajnenie spisu zo strany SIS. Ak by to tajná služba urobila, prísediaci by už nepotrebovali najprísnejšie bezpečnostné previerky. Zjednodušil by sa aj celý súdny proces, ktorý v utajenej kauze musí byť v špeciálnom režime. Ministerka Kolíková o tejto možnosti hovorila ešte v máji 2022, ale výsledok v podobe odtajnenia, sa počas jej úradovania nedostavil.[99]

Vyšetrovací spis, ktorý je uložený v trezore Okresného súdu Bratislava III. bol utajený aj 20 rokov od únosu. „Keďže neustále požíva režim utajenia v zmysle ustanovení príslušného zákona o utajovaných skutočnostiach, nie je možné ho sprístupniť,“ napísal hovorca Pavol Adamčiak v roku 2015. Súd nesprístupnil spis ani po žiadosti podanej podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Odôvodnil to tým, že utajenie nariadil orgán činný v trestnom konaní hneď na začiatku celého vyšetrovania. „Ani samotná skutočnosť, že ide o právoplatne skončenú trestnú vec, nemá za následok stratu režimu utajenia, preto nie je možné zverejniť žiadne časti spisu, ani začierniť utajované skutočnosti a sprístupniť spis bez nich.“[100] SIS v roku 2015 neodpovedala na otázky, či považuje stále za dôležité spis utajovať.

Utajovanie spisu vyžaduje súdne konanie v špeciálnom režime. Po zrušení amnestií v roku 2017 to vyzeralo tak, že proces bude možné uskutočniť ale s vylúčením verejnosti. Predseda senátu podľa hovorcu súdu Adamčiaka požiadal pôvodcov utajovaných listín o prehodnotenie stupňa utajenia, vďaka čomu sa podarilo znížiť stupeň utajenia spisu z prísne tajné na dôverné. Obžaloba a značná časť dôkazov sú na základe rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Bratislave však naďalej v režime dôverné.[101] Spis študoval nielen sudca, ale aj advokát Marek Para, ktorý zastupuje Ivana Lexu. Advokát pre denník Pravda dokonca v roku 2017 naznačil aj možnosť, že pojednávanie sa vôbec nezačne.[101]

V roku 2024 uplynie od únosu 29 rokov. Premlčacia doba pre trestné činy, ako je únos alebo zavlečenie, je špecifická a je stanovená v Trestnom zákone. Premlčacia doba závisí od výšky trestu a ten aj od toho od toho ako bude skutok kvalifikovaný. Zvýšená sadza patrí páchateľovi, ktorý sa skutku dopustí ako člen nebezpečného zoskupenia.[102] Dôležité je pripomenúť, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý krát vykonať.

Gustáv Krajči – marenie referenda

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálny stav: Krajčiho obhajoba podala podnet, aby prípad preveril Súdny dvor Európskej únie. Súd OS Bratislava I odročil pojednávanie. V lete 2020 bol prípad pridelený novej sudkyni.

Okresný súd (OS) Bratislava I v roku 2000 zastavil trestné stíhanie už vtedy obžalovaného minister vnútra Gustáv Krajči z trestného činu marenia referenda v roku 1997[12] (prípad tzv. „zmarené referendum") s odvolaním sa na platnosť amnestií.

Po zrušení amnestií bude táto vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov pridelená novému zákonnému sudcovi a trestný sudca, ktorý vo veci rozhodoval v minulosti, už nie je na OS Bratislava I, informoval hovorca Adamčiak v júli 2017.[13]

2. marca 2018 OS Bratislava I odročil hlavné pojednávanie v tomto prípade, pretože 27. februára 2018 Krajčiho obhajca doručil súdu obsiahlu písomnosť (23-stranový podnet), s ktorou sa sudca ešte nestihol oboznámiť. Podnet obsahuje aj žiadosť, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie na vydanie predbežného rozhodnutia. Keď súd dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný, vytýči nový termín pojednávania, ak dospeje k záveru, že je dôvodný, tak vytýči termín neverejného zasadnutia, na ktorom pojednávanie preruší, vysvetlil sudca.[103] Súd žiadosti obhajoby vyhovel, konanie prerušil a do Luxemburgu poslal dve otázky, ktorými chce zistiť, ako môže postupovať. V prvej otázke sa pýta, či možno po zrušení Mečiarových amnestií súdiť ľudí, ktorí boli pôvodne oslobodení. Druhá sa týka spôsobu, ako boli zrušené samotné amnestie.[104]

Cez leto 2020 bol prípad pridelený novej sudkyni Marte Hirešovej, keďže dovtedajší sudca OS Bratislava I Roland Kemény je dlhodobo práceneschopný. Vo februári 2020 sa KS v Bratislave sa nestotožnil so sťažnosťou Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave proti uzneseniu OS Bratislava I o prerušení konania, ktoré bolo právoplatne vydané až v decembri 2018. Prerušené konanie bude podľa odvolacieho súdu síce predložené Súdnemu dvoru EÚ, ale KS výrok prvostupňového súdu v jednom bode upravil vlastným výrokom.[105]

Kultúrny dopad

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vyjadrenie Mečiara k záverom vyšetrovania smrti Remiáša pri rozprave o návrhu na zrušenie amnestií 18. októbra 2006: "Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi." Tento výrok by už mohol byť pevnou súčasťou slovenského folklóru, podobne ako halušky či to, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje. Veta sa bežne používa ako oficiálny záver vyšetrovania.[106]
  • Na tému amnestií vznikla pesnička Neublížil som s videoklipom, ktorú zložil reper Tono S.[107]
  • 1. marca 2017 mal premiéru film režisérky Mariany Čengel Solčanskej, Únos práve na tému únosu Kováča a vraždy Róberta Remiáša.[52]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 55/1998 Z. z. o amnestii [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-03-03, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 214/1998 Z. z. o amnestii [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-07-07, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c NRSR: Poslanci zmenili ústavu, parlament získal možnosť rušiť amnestie [online]. NR SR, 2017-03-30, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f DUCÁR, Martin. Toto sú štyri spôsoby ako zrušiť Mečiarove amnestie [online]. Mafra Slovakia, 2017-01-31, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online. Archivované 2017-03-09 z originálu.
  5. ↑ Prieskum: Zrušenie Mečiarových amnestií podporuje 63 percent opýtaných [online]. Perex, 2017-03-01, [cit. 2017-03-07]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2017-03-30, [cit. 2019-03-24]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c Uznesenie NR SR č. 74/2017 Z. z. o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2017-04-05, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c KERN, Miroslav; PRUŠOVÁ, Veronika. Zrušenie amnestií môže ohroziť Lexu aj Krajčiho. Skončí niekto vo väzení? (otázky a odpovede) [online]. N Press, 2017-03-15, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d VIDEO: Poslanci zrušili amnestie V. Mečiara a milosť Michala Kováča [online]. TASR, 2017-04-05 17:12, [cit. 2017-04-05]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. mája 2017, sp. zn. PL. ÚS 7/2017-159, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c KERN, Miroslav. Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií, únos prezidentovho syna môže ísť pred súd [online]. N Press, 2017-05-31 14:29, rev. 2017-05-31, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  12. ↑ a b GALIS, Tomáš. Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd [online]. N Press, 2017-06-01, [cit. 2017-06-03]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Súd po zrušení amnestií otvorí aj prípad zmareného referenda. Pravda.sk, 2017-06-01. Dostupné online [cit. 2018-03-02].
  14. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Mečiarove amnestie nemusia byť premlčané, rozhodla Generálna prokuratúra [online]. N Press, 2017-10-26, [cit. 2017-10-26]. Dostupné online.
  15. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Vyšetrovateľ únosu prezidentovho syna: SIS by som zrušil, zavlečenie nikdy nezmyje [online]. N Press, 2015-08-25, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  16. ↑ a b KERN, Miro; PRUŠOVÁ, Veronika. Mečiarove amnestie chce koalícia zrušiť už o niekoľko dní [online]. N Press, 2017-03-13, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.
  17. ↑ a b c d TÓDOVÁ, Monika. Sobotný podcast: Pôjde Lexa do väzenia? [online]. dennikn.podbean.com, [cit. 2019-07-03]. Dostupné online.
  18. ↑ LEŠKO, Marián. Prečo nezrušili aj milosti pre Ficovho suseda Kočnera. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2017-04-07. Dostupné online [cit. 2020-09-09]. ISSN 1336-2674.
  19. ↑ TASR; CHRŤAN, Samuel. SaS naznačuje, že Kočner získal milosť vydieraním. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2018-10-28. Dostupné online [cit. 2020-09-09]. ISSN 1336-2674.
  20. ↑ TASR. Obvineným v kauze Technopol nebude možné zrušiť milosti. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-22. Dostupné online [cit. 2020-09-09]. ISSN 1336-197X.
  21. ↑ a b Mečiarove amnestie strašia aj po desiatich rokoch [online]. Ringier Axel Springer, 2008-09-28, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  22. ↑ DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1023-1024.
  23. ↑ SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 180. (po anglicky)
  24. ↑ DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1024.
  25. ↑ ČIČ, Milan. Problémy a perspektívy Ústavy Slovenskej republiky. Právník (Praha: Ústav státu a práva AV ČR), 4 1999, roč. 138, čís. 4, s. 293. ISSN 0231-6625.
  26. ↑ a b ŠIMEČKA, Martin M.. Choďte na film Únos, pomôžete zakliať zlo [online]. N Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  27. ↑ Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 375/1998 Z. z. o amnestii [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-12-08, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  28. ↑ DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1033.
  29. ↑ Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 1999, sp. zn. I. ÚS 30/99, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  30. ↑ a b PODIVINSKÁ, Alexandra. Ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií bol neúspešný [online]. Legal & Economic Press, s.r.o, 2016-04-29, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online. Archivované 2017-11-15 z originálu.
  31. ↑ SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 191. (po anglicky)
  32. ↑ Juraj Hrabko, Amnestovaní, str. 64
  33. ↑ a b SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 192. (po anglicky)
  34. ↑ SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 212. (po anglicky)
  35. ↑ a b SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 213. (po anglicky)
  36. ↑ a b c d e TÓDOVÁ, Monika. Parlament odsudzuje Mečiarove amnestie, ale zrušiť ich nechce [online]. N Press, 2016-12-06, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  37. ↑ a b c d e Poslanci odmietli zrušiť Mečiarove amnestie. Lipšica zradila technika, Kollár sa pomýlil [online]. Mafra Slovakia, 2016-04-28, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  38. ↑ Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora, Slovensko, str. 25
  39. ↑ a b c d e Cuper: Ak sa zrušia Mečiarove amnestie, mala by sa aj Kováčova [online]. MAFRA Slovensko, 2010-07-29, [cit. 2016-12-08]. Dostupné online.
  40. ↑ a b c PODIVINSKÁ, Alexandra. M. Balázs: Mečiarove amnestie bránia spravodlivosti [online]. Úrad vlády SR, 2011-09-23, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online.
  41. ↑ Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil [online]. pravda.sk, 03.02.2012, [cit. 2013-07-29]. Dostupné online.
  42. ↑ NRSR: Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, snemovňa ich nezrušila [online]. NR SR, 2012-02-03, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  43. ↑ a b c d KERN, Miro. Mečiarove amnestie nezrušia, Smer názor nezmenil a Most ho presviedčať nebude [online]. N Press, 2016-10-12, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  44. ↑ KISKA, Andrej. Rozlúčka Kisku s Kováčom: Zločiny mečiarizmu nie sú minulosť, nesmú ich chrániť amnestie [online]. N Press, 2016-10-13, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online.
  45. ↑ a b Prezident požiadal poslancov, aby zvážili zrušenie Mečiarových amnestií [online]. Ringier Axel Springer, 2016-11-21, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  46. ↑ Ficova deklarácia chce odsúdiť únos aj Mečiarove amnestie [online]. TA3, 2016-11-30, rev. 2016-11-30, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online. Archivované 2016-12-01 z originálu.
  47. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov: Vládny návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 (tlač 340). Hlasovanie o návrhu uznesenia. [online]. Národná rada SR, 2016-12-06, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  48. ↑ BURČÍK, Matúš. Právne kapacity vyzvali na zrušenie Mečiarovych amnestií, dá sa to. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-01-29. Dostupné online [cit. 2017-02-02]. ISSN 1335-4418.
  49. ↑ Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Monitoring elektronických médií, tlače a internetu, 3.2.2017, Ďalších 80 osobností žiada zrušenie Mečiarových amnestií' [online]. [Cit. 2017-06-03]. Dostupné online. Archivované 2017-09-19 z originálu.
  50. ↑ ČIMOVÁ, Denisa. Pauhofová, Lasica, Radičová, Truban a desiatky ďalších osobností vyzvali na zrušenie Mečiarových amnestií [online]. N Press, 2017-02-02, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  51. ↑ TASR. Rušenie Mečiarových amnestií sa odsúva na marec. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-02-02. Dostupné online [cit. 2017-02-02].
  52. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Maďarič by už hlasoval za zrušenie amnestií, Kiska sľúbil Remiášovej boj (+ video) [online]. N Press, 2017-03-01, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
  53. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Ficov poradca Tomáš tvrdí, že hľadajú kompromis, ako zrušiť Mečiarove amnestie [online]. N Press, 2017-03-03, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
  54. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Lajčák aj Drucker by hlasovali za zrušenie amnestií, v SNS iba za „legálne riešenie“ (anketa s ministrami) [online]. N Press, 2017-03-08, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  55. ↑ Newsfilter: Keď nepríde povodeň, príde Kaliňák [online]. N Press, 2017-03-06, [cit. 2017-03-06]. Dostupné online.
  56. ↑ Téma dňa zažije hviezdnu chvíľu. Vladimír Mečiar prehovorí na TA3 o amnestiách [online]. Mafra Slovakia, 2017-03-07, [cit. 2017-03-07]. Dostupné online.
  57. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Oskar Fegyveres: Verím, že amnestie už konečne zrušia [online]. Petit Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  58. ↑ Poslancom odovzdali petíciu za zrušenie amnestií, má vyše 76-tisíc podpisov [online]. Petit Press, 2017-03-21, [cit. 2017-03-24]. Dostupné online.
  59. ↑ Téma dňa: Mečiar a Bugár o amnestiách [online]. ta3.com, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online. Archivované 2017-03-09 z originálu.
  60. ↑ Mečiar hovoril o Kováčových peniazoch, Bugár mu často vyčítal klamstvá [online]. ta3.com, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online. Archivované 2017-03-08 z originálu.
  61. ↑ a b KONÍK, Juraj; TÓDOVÁ, Monika. Mečiar sa viackrát rozzúril: Pri amnestiách hráte o Ficovu hlavu, nie o moju [online]. N Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  62. ↑ a b FOLENTOVÁ, Veronika. Debata o amnestiách: Lexa neprišiel, Cuper sa vypol a nechali v tom Otta Weitera [online]. N Press, 2017-03-19, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  63. ↑ Tisíce ľudí vyšli do ulíc. Dav skandoval: „Dosť bolo Fica“ [online]. www.etrend.sk, [cit. 2019-07-03]. Dostupné online.
  64. ↑ Vladimír Mečiar – Wikicitáty [online]. sk.wikiquote.org, [cit. 2019-07-03]. Dostupné online.
  65. ↑ Newsfilter: A čo ak to ten Fico myslí vážne a na Lexu a spol. sa vykašle? [online]. N Press, 2017-03-15, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  66. ↑ a b PRUŠOVÁ, Veronika. Kiska sa pýta parlamentu: Prečo Kováč mladší a nie Kočner? Bude aj obžaloba prezidenta? [online]. N Press, 2017-03-20, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  67. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Bývalá ústavná sudkyňa: Kontrolnú páku na Ústavnom súde nevidím [online]. N Press, 2017-03-20, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  68. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Šimko: Ústavný súd nesmieme zaťahovať do politických tém krajiny [online]. N Press, 2017-03-16, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  69. ↑ SULÍK, Richard. Ústava nemôže byť protiústavná [online]. N Press, 2017-03-17, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  70. ↑ Minúta po minúte [online]. N Press, 2017-03-20, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  71. ↑ a b c KERN, Miro. Amnestie sú v parlamente, začali bez opozície a ani vládni poslanci nevedia, čo bude ďalej (+video) [online]. N Press, 2017-03-28 15:03, [cit. 2017-03-28]. Dostupné online.
  72. ↑ a b Parlament posunul vládny návrh o zrušení amnestií do druhého čítania [online]. N Press, 2017-03-28 20:39, [cit. 2017-03-28]. Dostupné online.
  73. ↑ a b KERN, Miro. Parlament prijal ústavnú zmenu na rušenie amnestií, pridala sa veľká časť opozície (+video) [online]. N Press, 2017-03-30 13:01, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.
  74. ↑ Zákon č. 72/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2017-03-30, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  75. ↑ Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov [online]. NR SR, 2017-04-05, [cit. 2017-04-05]. Dostupné online.
  76. ↑ Odlišné stanovisko sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2017
  77. ↑ Doplňujúce stanovisko sudkyne Ivetty Macejkovej k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. mája 2017
  78. ↑ Odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej k odôvodneniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 7/2017
  79. ↑ Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k rozhodnutiu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2017
  80. ↑ LEŠKO, Marián. Zneužitie po 22 rokoch. Trend, 6. júla 2017, čís. 8.
  81. ↑ Kiska: Politici nám tvrdili, že Mečiarove amnestie sa nedajú zrušiť. aktuality.sk (Azet.sk). Dostupné online [cit. 2018-03-08].
  82. ↑ TASR. Prezidentka považuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci únosu Michala Kováča ml. za prelomové. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-12-16. Dostupné online [cit. 2021-12-16].
  83. ↑ a b Vladimíra Mečiara nebudú stíhať za amnestie, vec je premlčaná. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-08-11].
  84. ↑ a b c Dostál žiada prokuratúru, aby preverila rozhodnutie o nestíhaní Mečiara. Pravda.sk, 2017-08-14. Dostupné online [cit. 2017-08-16].
  85. ↑ a b TV Markíza. Prípad okolo expremiéra Vladimíra Mečiara ožil: V kauze únosu začali trestné stíhanie. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2020-01-29. Dostupné online [cit. 2020-01-31].
  86. ↑ Vyšetrovateľ zastavil stíhanie Mečiara v kauze udelenia amnestií [online]. Pravda.sk, 2021-04-21, [cit. 2021-04-21]. Dostupné online.
  87. ↑ Expremiér má zrejme po probléme. Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-04-21]. Dostupné online.
  88. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Celá obžaloba na Ivana Lexu a ďalších dvanástich účastníkov zavlečenia. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-04-30].
  89. ↑ a b Prípady zavlečenia prezidentovho syna a zničenia vozidla SIS spojili. Pravda.sk, 2017-07-12. Dostupné online [cit. 2017-07-12].
  90. ↑ KOVÁČ, PETER. Amnestie sú zrušené rok. Lexa a spol. budú na súd čakať ešte mesiace. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-04-30].
  91. ↑ Kde viazne súd s Lexom a spol. po zrušení amnestií? [online]. [Cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  92. ↑ Súd prerušil trestné konanie s Ivanom Lexom po zrušení amnestií [online]. TASR, [cit. 2019-07-02]. Dostupné online.
  93. ↑ Lexov proces stojí [online]. Pravda.sk, 2019-06-24, [cit. 2019-07-02]. Dostupné online.
  94. ↑ HUTKO, Dominik. Lexov proces stojí [online]. Pravda.sk, 2019-06-24, [cit. 2019-07-03]. Dostupné online.
  95. ↑ Zomrel exprokurátor Michal Serbin, ktorý dozoroval kauzu únosu Michala Kováča mladšieho [online]. Pravda.sk, 2021-07-30, [cit. 2021-08-23]. Dostupné online.
  96. ↑ Rozhlas a televízia Slovenska, 16.12.2021. Dostupné online.
  97. ↑ Únos Kováča ml.: Ivan Lexa sa môže postaviť pred súd, rozhodol súdny dvor [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  98. ↑ A.S, Petit Press. Únos prezidentovho syna. Hra na spravodlivosť po 27 rokoch (analýza) [online]. domov.sme.sk, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online.
  99. ↑ Kolíková preverí zablokovanie kauzy únosu prezidentovho syna [online]. Petit Press, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online.
  100. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Spis o zavlečení prezidentovho syna je aj po 20 rokoch utajený v trezore [online]. Denník N, 2015-08-25, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  101. ↑ a b Súd v kauze únosu prezidentovho syna je v nedohľadne [online]. Pravda.sk, 2017-12-27, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  102. ↑ Zavlečenie do cudziny (Trestný zákon) [online]. [Cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online.
  103. ↑ TASR. Súd odročil pojednávanie s exministrom Krajčim. Pravda.sk, 2018-03-02. Dostupné online [cit. 2018-03-02].
  104. ↑ KOVÁČ, PETER. Súd naznačuje, že Krajčiho za zmarené referendum nepotrestá [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online.
  105. ↑ TASR. Zmarené referendum spred rokov leží na súde. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-08-17. Dostupné online [cit. 2020-08-17]. ISSN 1336-197X.
  106. ↑ Mémcyklopédia #26: Skutok sa nestal [online]. fici.sme.sk, [cit. 2019-03-25]. Dostupné online.
  107. ↑ REHÁK, Oliver. Mečiarove amnestie sa dostali do pesničky, ktorá dokazuje, že slovenský hiphop má aj silné témy [online]. N Press, 2017-02-01, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mečiarove_amnestie&oldid=7837793“