Preskočiť na obsah

Kauehi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kauehi
(Putake)
Vincennes
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 15°50′00″J 145°07′01″Z / 15,8333°J 145,117°Z / -15.8333; -145.117
Miestna osada Tearavero
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 24 km
Šírka 19 km
Rozloha 343,4 km² (34 340 ha)
 - súše 15,18 km² (1 518 ha)
Obyvateľstvo 531 (2012[1])
Hustota 34,98 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Robert FitzRoy
 - dátum 13. november 1835
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Mapa komunity Fakarava
Mapa komunity Fakarava
Wikimedia Commons: Kauehi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kauehi (pôvodný názov Putake, alebo známy aj ako Vincennes)[2] je malý atol v západnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Jeho najbližšími susedmi sú atoly Raraka (necelých 19 km na juhovýchod), komunitný atol Fakarava (43 km na juhozápad) a na severozápad, približne 35 km, atol Aratika. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 463 km na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má hruškovitý tvar, na dĺžku meria približne 24 km a na šírku 19 km. Lagúna má celkovú rozlohu 315,12 km². Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad prerušenú súš prstenca z južnej a severozápadnej strany, inak tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou.

Do lagúny vedie jediný splavný prieplav Arikitamiro na juhozápade, široký 200 m a hlboký 9 – 11 m. Je vybavený svetelnou navigáciou, ale v dôsledku silných miestnych prúdov sa vstup do vôd atolu odporúča s pomocou skúsených domorodých obyvateľov alebo lodivodov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 95 m pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,5 km a jej vek sa odhaduje na 52,5 až 58,1 mil. rokov.[3]

Prvým Európanom, ktorý na atol vystúpil, bol 13. novembra 1835 kapitán Robert FitzRoy.[4][5][6]

Následne atol navštívil Charles Wilkes pri jeho námornej objaviteľskej výprave Spojených štátov do Južného oceánu 31. augusta 1839. Atolu dal názov „Vincennes“.[2][5]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí, keď sa Kauehi stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov.[7]

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 172 196 240 699 701 243 531
Zdroj ISPF,[1][8] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina populácie atolu žije v severovýchodnej oblasti výbežku súše prstenca, asi 6 km od letiska, v osade Tearavero. V osade je veľký kostol a niekoľko budov, postavených na začiatku 19. storočia z koralových blokov.[4]

Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou kopry a perál. Na severnej čati atolu bolo v roku 2001 postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou 1 200 m.

Atol je zároveň súčasťou „biosférickej rezervácie“ podľa programu UNESCO MAB (Človek a biosféra). Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.[9]

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Kauehi k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Katiu, Aratika, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol súčasťou komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-06-15]. Dostupné online. Archivované 2014-04-19 z originálu.
  2. a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-15]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. Kauehi Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. a b Kauehi na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-06-15]. Dostupné online. Archivované 2014-10-09 z originálu.
  5. a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  6. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  7. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.636.
  8. ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine
  9. Unesco Mab Biosphere Reserve Information

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]