Preskočiť na obsah

Edmond de Goncourt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Edmond de Goncourt
francúzsky literárny a výtvarný kritik, spisovateľ a publicista
Portrét Edmonda de Goncourta od Nadara, okolo roku 1877
Portrét Edmonda de Goncourta od Nadara, okolo roku 1877
Rod. menoEdmond Louis Antoine Huot de Goncourt
Narodenie26. máj 1822
Nancy, Francúzsko
Úmrtie16. júl 1896 (74 rokov)
Draveil, Francúzsko
Známy vďakaGoncourtova cena
Goncourtova akadémia
Alma materLycée Condorcet
Profesialiterárny a výtvarný kritik, spisovateľ, publicista
SúrodenciJules de Goncourt
PodpisEdmond de Goncourt, podpis
Odkazy
Projekt
Gutenberg		Edmond de Goncourt
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Edmond de Goncourt

Edmond Louis Antoine Huot de Goncourt (* 26. máj 1822, Nancy, Francúzsko – † 16. júl 1896, Draveil, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, literárny a výtvarný kritik, vydavateľ kníh a zakladateľ Goncourtovej akadémie, ktorá každoročne oceňuje beletristických spisovateľov prestížnou Goncourtovou cenou. Spolu s bratom patrili k pionierom naturalistickej prózy.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Edmond Goncourt sa narodil 26. mája 1822 v Nancy. Jeho rodičia, menší aristokrati, boli Marc-Pierre Huot de Goncourt, bývalý dôstojník jazdectva v armáde Napoleona Bonaparta, a Annette-Cécile de Goncourt (rodená Guérin). Obaja rodičia zomreli, keď Edmond a jeho brat Jules boli ešte mladiství.[1] Goncourt navštevoval školské zariadenie Goubax, Lýceum Henricha IV. a Lýceum Condorcet, kde študoval v rokoch 1840 až 1842 rétoriku a filozofiu, potom tam do roku 1844 študoval právo.[1][2]

Po matkinej smrti v roku 1848 bratia zdedili príjem, ktorý im umožnil žiť samostatne a venovať sa ich umeleckým záujmom. Edmond mal tak možnosť opustiť svoje miesto správcu pokladnice, pre ktoré sa cítil tak nešťastný, že uvažoval o samovražde.[1] Väčšinu svojho života spolupracoval s bratom Julesom, spolu sa podieľali na umeleckej kritike a tvorili ich denník reflektujúci vtedajšiu francúzsku kultúrnu spoločnosť. Patrili medzi výnimočnú dvojicu v literárnej histórií, prakticky všetky literárne diela napísali spoločne a až po bratovu smrť trávili všetok čas spoločne.[3] Ich najvýznamnejším románom je Germinie Lacerteux z roku 1865, inšpirovaný činmi ich gazdinej Rose, ktorá bratov okrádala, aby financovala svoj dvojitý život plný orgií a rôznych sexuálnych úletov. Dielo je považované za jedno z prvých diel francúzskeho realizmu, ktoré sa zaoberá robotníckou triedou.[1][4]

Edmond a Jules de Goncourt vyfotografovaní Nadarom okolo roku 1855.

V roku 1852 boli bratia obvinení z „pobúrenia verejnej morálky“ po tom, čo v článku citovali erotickú renesančnú poéziu.[4] Nakoniec však boli oslobodení.

Edmond bol známy fascináciou rokokom a japonským umením, a tiež tým, že zbieral vzácne knihy.[5][6] Dom bratov Goncourtovcov v Auteuil, ktorý kúpili v roku 1868, bol výkladnou skriňou ich zbierky francúzskeho a ďalekovýchodného umenia 18. storočia. Goncourt zdokumentoval tento dom a jeho interiér vo svojej knihe La Maison d’un Artiste (Dom umelca) z roku 1881.[7] V rokoch 1856 až 1875 bratia publikovali eseje o umení 18. storočia v súbornej sérii s názvom L’Art du XVIIIe siècle (Umenie 18. storočia) ktorá oživila a upevnila uznanie rokoka.[8]

Po smrti brata Julesa v roku 1870 pokračoval Edmond Goncourt v písaní románov sám. Pokračoval aj v písaní denníku Journal des Goncourt, ktorý spolu s Julesom začali písať ešte v roku 1851. Posledný záznam v denníku je z doby 12 dní pred jeho smrťou v roku 1896.[9] Sfinalizoval nedokončené diela zo spolupráce s bratom, vrátane monografie o Paulovi Gavarnim (1873) a knihy s názvom L’Amour au XVIIIe Siècle (Láska v 18. storočí, 1875). V rokoch 1878 až 1879 revidoval, zväčšil a znovu vydal Les Maîtresses de Louis XV (Milenky Ľudovíta XV., 1860) v troch zväzkoch: La du Barry, Madame de Pompadour a La Duchesse de Châteauroux et ses soeurs (Vojvodkyňa Châteauroux a jej sestry). Jeho posledný román Chérie (Miláčik, 1884) o mladej žene, ktorá svoje umelecké cítenie prejavuje v móde, možno rozumieť ako prieskum impresionistického umenia. V roku 1885 zozbieral listy svojho zosnulého brata a v rokoch 1887 až 1896 vydal deväť zväzkov Journalu. Edmond začal čoraz viac žiarliť na úspešnejších spisovateľov ako napríklad Guy de Maupassant a Émile Zola, čo sa odráža v kritických záznamoch v časopise Journal. V roku 1893 o Maupassantovi napísal: „jeho úspech v spoločnosti neviazaných žien je znakom ich vulgárnosti, pretože nikdy som nevidel muža na svete s takou červenou tvárou, takými obyčajnými črtami či takou roľníckou postavou“.[9]

Edmond de Goncourt zomrel v Champrosay v roku 1896 a bol pochovaný na Cimetière de Montmartre v Paríži. Odkázal celý svoj majetok založeniu a zachovaniu Académie Goncourt. Každý december od roku 1903 udeľuje Akadémia na počesť Julesa de Goncourta Goncourtovu cenu, najprestížnejšiu cenu vo francúzskej literatúre, ktorá je udeľovaná „najlepšiemu prozaickému dielu roka“.

Portrét Goncourta od Félixa Bracquemonda (1882)

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]

(ktoré napísal len Edmond de Goncourt)

Literatúra faktu
  • Catalogue raisonné de l'oeuvre peint, dessiné et gravé d'Antoine Watteau (1875)
  • Catalogue raisonné de l'œuvre peint, dessiné et gravé de P. P. Prud'hon (1876)
  • La Maison d'un Artiste (Dom umelca, 1881)
  • La Saint-Huberty (1884)
  • L'Art japonais du XVIIIe siècle, Outamaro. Le peintre des maisons vertes (Japonské umenie 18. storočie. Utamaro. Maliar zelených domov. 1891)
  • La Guimard, d'après les registres des Menus Plaisirs, de la bibliothèque de l'Opéra atď. (1893)
  • L'Art japonais du XVIIIe siècle, Hokousai (Japonské umenie 18. storočia, Hokusai; 1896)
  • Le Grenier (1896)
Romány
  • La Fille Elisa (Dievča Elisa, 1877)
  • Les Frères Zemganno (1878)
    • Herečka Faustinová / Bratia Zemganno, Tatran, 1970, preklad Štefan Horváth, Daria Mariani-Mudrochová, Michal Chorváth, Július Lenko
  • La Faustin (1882)
  • Chérie (Miláčik, 1884)
  • Goncourt Journal

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d Goncourt, Edmond de [online]. [Cit. 2024-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ . Dostupné online. (French)
  3. ↑ The Goncourt Brothers | History Today [online]. www.historytoday.com, [cit. 2024-08-26]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Edmond and Jules Goncourt [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2021-03-18]. Dostupné online.
  5. ↑ Exchange: Portrait of Edmond de Goncourt [online]. exchange.umma.umich.edu, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online. Archivované 2024-07-08 z originálu.
  6. ↑ Friderica Derra de Moroda, "Choréographie: The Dance Notation of the Eighteenth Century: Beauchamp or Feuillet?," The Book Collector 16, no. 4 (1967): 459.
  7. ↑ WARNER, Pamela J.. Framing, Symmetry and Contrast in Edmond de Goncourt's Aesthetic Interior.. Studies in the Decorative Arts (the University of Chicago Press: The Bard Graduate Center for Studies in the Decorative Arts, Design, and Culture), 2008, čís. 15, s. 36-64. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. DOI: 10.1086/652829. (po anglicky)
  8. ↑ Goncourt, Edmond de [online]. [Cit. 2024-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ a b Adam Kirsch. Masters of Indiscretion [online]. New York Sun, 29 November 2006, [cit. 2021-03-20]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmond_de_Goncourt&oldid=7917739“