Preskočiť na obsah

Hron

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Hron pozri Hron (rozlišovacia stránka).
Hron
rieka
Hron v obci Brusno
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Prameň
 - poloha Kráľova hoľa blízko Telgártu, Nízke Tatry, Banskobystrický kraj
 - výška 980 m
Ústie Dunaj
 - poloha Kamenica nad Hronom, Nitriansky kraj
 - výška 112 m
Dĺžka 298 km
Povodie 5 453 km² (545 300 ha)
Prietok
 - priemerný 53,7 m³/s
 - maximálny 1 050 m³/s
 - minimálny 7,6 m³/s
Tok a povodie Hronu na Slovensku
Tok a povodie Hronu na Slovensku
Tok a povodie Hronu na Slovensku
Wikimedia Commons: Hron
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Prameň Hrona pod Kráľovou hoľou

Hron (nem. Gran, maď. Garam, lat. Granus, rus. Грон (Gron)) je druhá najdlhšia rieka, ktorá tečie celá územím Slovenska. Meria 298 km.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo polovice 3. tisícročia pred Kr. sa pastierske kmene, ktoré sa usadili v blízkosti hôr, naučili využívať domáce zásoby medených rúd v údolí Hrona. Cisár Marcus Aurelius na výprave okolo roku 168 na rieke Hron napísal jeden zo svojich filozofických spisov.[1] Názov Gran je doložený z rímskej doby. Dolinou rieky viedli významné obchodné a spojovacie trasy. Od 17. storočia boli vody Hrona a jeho prítokov využívané na splavovanie dreva, na hornom a strednom toku aj na výrobu elektrickej energie. Ešte v 30. rokoch 20. storočia bolo po Hrone splavované drevo. Na rieke boli veľké povodne v rokoch 1784, 1813, 1853, 1974 (v tomto roku dosiahol Hron v Banskej Bystrici prietok 560 m³/s).

Prameň

[upraviť | upraviť zdroj]

Hron pramení v Horehronskom podolí, na styku s Nízkymi Tatrami a Spišsko-gemerským krasom, na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole (1 946,1 m n. m.) a juhozápadne od sedla Besník (994 m n. m.) v nadmorskej výške približne 980 m n. m. Prameň leží na území NAPANT-u, na katastrálnom území obce Telgárt, cca 3 km na východ od nej. Presné súradnice vyvierajúceho prameňa sú 48°51′31″S 20°12′56″V / 48,858637584938194°S 20,215514302253723°V / 48.858637584938194; 20.215514302253723.

Základné charakteristiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hron je riekou stredohorskej oblasti, podľa režimu odtoku patrí k stredoeurópskemu (oderskému) typu riek. Má snehovo-dažďový režim odtoku, najvyššie priemerné mesačné prietoky dosahuje v mesiaci apríl, najnižšie v mesiacoch január a február. Hodnota špecifického odtoku dosahuje hodnotu 12,95 l/s/1 km², pomer medzi najvyšším a najnižším ročným prietokom je 1:138. Najvyšším bodom povodia je vrchol Ďumbiera (2 043,4 m n. m.). Hron má perovitú štruktúru riečnej siete. Povodie Hrona zaberá 11 % územia Slovenska. Rieka dosahuje nasledovné dlhodobé prietoky:

Geologické pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka má relatívne slabo vyvinutý bazén. Po Banskú Bystricu tečie v postpaleogénnom koryte v úzkej megasynklinále medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím, priberá krátke svahové viac-menej rovnobežné a na smer dolinovej osi kolmé prítoky. V panóne sa Hron vlieval pravdepodobne v priestore Slovenského stredohoria do zálivu vtedajšieho mora. V pliocéne odvodňoval prietočné jazero lokalizované na území Zvolenskej, Pliešovskej a Žiarskej kotliny. Pravouhlé smery toku medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen a v Žiarskej kotline spôsobili zlomové línie.

Dolina Hrona vznikla pospájaním Heľpianskeho podolia s Breznianskou, Lopejskou, Zvolenskou, Pliešovskou a Žiarskou kotlinou s Malou dunajskou kotlinou prostredníctvom úzkych prielomových úsekov antecedentného pôvodu. Dolina rieky je teda zložená, Hron spája viaceré, postupne sa znižujúce stupne.

V kotlinách sú dobre zachované terasové stupne, v prielomových úsekoch zväčša chýbajú. Po obec Beňuš lemujú tok upravené terasové náplavové kužele potokov z Kráľovohoľských Tatier, ktoré zatláčajú Hron k úpätiu Veporských vrchov. Terasy sú po oboch stranách rieky vyvinuté v Breznianskej kotline. V susednej Lopejskej kotline sa terasy nachádzajú prevažne na pravom brehu, kde sa spájajú s terasami nízkotatranských potokov (Bystrianka, Vajskovský potok a i.). Sústava riečnych terás je dobre vyvinutá aj v okolí miest Banská Bystrica a Zvolen, pričom ich historické jadrá ležia v priestore terás z risského zaľadnenia. Súvislý pás terás medzi Kremničkou a Sliačom na pravom brehu je doplnený náplavovými kužeľmi potokov stekajúcich z východných svahov Kremnických vrchov. V doline Hrona v úseku medzi Žiarskou kotlinou a ústím sa vyskytujú len riečne terasy menších rozmerov, resp. ich zvyšky. V Žiarskej kotline sú zvyšky terás vo výške 5 – 10 m, 20 – 25 m a 50 – 60 m nad hladinou rieky. Na pravom brehu terasy nadväzujú na náplavové kužele Lutilského a Prochotského potoka. Pod Slovenskou bránou až k obci Bíňa sú riečne terasy vyvinuté len na pravom brehu.

Na dolnom toku tečie rieka vyzdvihnutým agradačným valom. Riečna niva je veľmi výrazne vyvinutá v priestore od Tlmáč k ústiu, ide o geomorfologickú časť Hronská niva ako súčasť podcelku Hronská pahorkatina.

Geomorfologické celky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hron preteká postupne cez tieto geomorfologické celky (13):

Priebeh toku

[upraviť | upraviť zdroj]
Hron v Banskej Bystrici, naľavo úpätie Urpína

Prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vybrané pravostranné prítoky:

Vybrané ľavostranné prítoky:

Ústie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hron ústi do Dunaja (na 1 716. riečnom kilometri) 2 km juhovýchodne od obce Kamenica nad Hronom a cca 2,5 km SSV od mesta Štúrovo v nadmorskej výške približne 102 m n. m.

Splavnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka nie je splavná pre nákladné ani osobné lode. Je však splavná na kanoe, rafte alebo na kajaku a pod.

Za stredného a vyššieho stavu vody sa plavba bežne začína od Brezna, respektíve Podbrezovej (kilometer 241,2, resp. 231), za nižšieho stavu sa splavuje od Banskej Bystrice (197,3 kilometer). Najfrekventovanejší je dolný úsek od Slovenskej brány po ústie (cca 90 km). Tradičný vodný slalom sa uskutočňuje v auguste, začína vo Zvolene. Podobne sa uskutočňuje aj tradičná plavba SNP po Hrone. Vodácke základne sa nachádzajú pri Hliníku nad Hronom a Revištskom Podzámčí. Hron je najvyhľadávanejšou a najobľúbenejšou vodáckou riekou na Slovensku.

Hospodársky význam

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sú na rieke vybudované štyri vodné elektrárne: Dubová, Zvolen, Žiar nad Hronom, Veľké Kozmálovce. Medzi Tlmačmi a Veľkými Kozmálovcami je vybudovaná hať, ktorá odráža vodu do závlahového kanála Perec. Medzi obcami Kalná nad Hronom a Horna Seč je MVE Kalnička a pri obci Turá MVE Turá. V súčasnosti sa buduje ďalšia MVE za obcou Kalná nad Hronom. Na Hrone sa však plánuje výstavba mnohých ďalších MVE, proti čomu sa dvihla vlna protestov verejnosti.[2]

Znečistenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími znečisťovateľmi Hrona sú: Železiarne Podbrezová, Petrochema Dubová, Biotika Slovenská Ľupča, Harmanecké papierne a niektoré prevádzky v mestách Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom. Ďalšími zdrojmi znečistenia sú Hliník nad Hronom, Preglejka Žarnovica, mesto Nová Baňa. Na dolnom toku pochádzajú zdroje znečistenia prevažne z poľnohospodárskej výroby, výraznejším znečisťovateľom je tiež mesto Tlmače a Mlyn Pohronský Ruskov. Rozdelenie toku podľa tried znečistenia:

Mestá a obce na Hrone

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. 3. Obdobie patriarchálneho rodového zriadenia, s. 16, 21.
  2. ↑ http://bbonline.sk/pribudajuce-elektrarne-na-hrone/

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hron

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hron&oldid=7760070“