Bacúch
| Bacúch | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Región | Horehronie |
| Vodný tok | Bacúšsky potok |
| Nadmorská výška | 605 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′26″S 19°48′27″V / 48,857222°S 19,807500°V |
| Rozloha | 38,19 km² (3 819 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 897 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 23,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1274[3]/1563[4] |
| Starosta | Michal Chovanec[5] (nezávislý) |
| PSČ | 976 64 (pošta Beňuš) |
| ŠÚJ | 508446 |
| EČV (do r. 2022) | BR |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hlavná 279 Bacúch 976 64 Beňuš |
| E-mailová adresa | [email protected] |
| Telefón | 618 83 01 |
| Fax | 618 83 83 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Bacúch | |
| Webová stránka: Bacuch.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bacúch je obec na Slovensku v okrese Brezno.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Bacúch sa nachádza v severnej časti Banskobystrického kraja v okrese Brezno. Katastrálne územie obce Bacúch spadá do geomorfologického celku Horehronské podolie. Sever územia obce patrí do geomorfologického celku Nízke Tatry a južná časť oddelená riekou Hron je súčasťou Veporských vrchov. Bacúch na východe susedí s obcou Polomka a na západe s obcou Beňuš. Najsevernejším bodom je vrch Jánov grúň (1 388 m n. m.) a najjužnejšou časťou je územie medzi vrchmi Blato (1 195 m n. m.) a Lešník (1 312 m n. m.). Najvyšším bodom je vrch Končisté (1 474 m n. m.) v severnej časti územia. Samotná obec sa nachádza vo výške v rozmedzí 590 – 630 m n. m.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Existenciu Bacúcha ako najstaršej dediny na Horehroní možno dokázať archeologicky aj písomne už od 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území Bacúcha je v listine z roku 1274, ktorá zaručovala Bogomírovi z Liptovského rodu v tejto oblasti ryžovať zlato. Oblasť spomínali ako silva Wazuch, čo v preklade znamená les Bacúch. Vďaka tejto výsade na tomto území vznikla osada Wazych, ktorá však mala charakter sezónneho osídlenia. Po vyťažení zlata osada s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla. Až do 16. storočia sú dôkazy o existencii stáleho osídlenia na tomto území nejasné. V 15. storočí sa objavujú dôkazy o osídlení Bacúšskej doliny, a to prevažne slovenským etnikom. Postupne sa tu začali usídľovať Nemci za účelom ťažby a Valasi s poľským alebo rusínskym etnikom.
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Lesy sú zastúpené najmä smrekom a listnatými stromami (buk, dub, lipa a javor). Bohaté zastúpenie má aj živočíšstvo, v okolí žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý, líška hrdzavá, jazvec lesný alebo kuna lesná.[6]
V potoku žije pstruh potočný, lipeň timiánový alebo hlaváč pásoplutvý. Okolie obce je posilnené bohatstvom podzemných vôd. Tie vyvierajú v prameňoch a môžu slúžiť pre účel pitnej vody.[6]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, jednoloďová neskoro klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1863. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1936. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, autorom vnútornej výmaľby z roku 1949 je Š. Enhof. Hlavný oltár sv. Jozefa pochádza z doby vzniku kostola. Oltárny obraz je dielom banskobystrického maliara J. Jonáša.[7] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami s centrálnym rizalitom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a subtílnou barokovou helmicou. Svätý Jozef je považovaný za patróna dediny.[6]
Folklór
[upraviť | upraviť zdroj]S cieľom zachovať ľudové zvyky a tradície vznikol v 20. storočí folklórny súbor Bacúšan. Tradícia založenia sa datuje od roku 1937. V tomto roku vystúpil súbor po prvý raz na národnopisných slávnostiach na Sliači.[8]
Tradičný ľudový odev na Bacúchu sa postupne prestával nosiť po druhej svetovej vojne. Približný zánik nosenia kroja sa pohybuje okolo 50. rokov 20. storočia.[8] Bacúšske kroje sú vyšívané krížikovou výšivkou a ich dominantnou farbou je bordová.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Lokálne obľúbeným miestom je Prameň Boženy Němcovej. Minerálny prameň tak pomenovali v roku 1962 pri príležitosti 100. výročia úmrtia českej spisovateľky. Tá chodievala do Bacúcha vyhľadávať oddych. Prameň bol objavený v roku 1813 banským radcom.[6]
- V Bacúchu sa zachovala priehrada Tajch z 19. storočia. Slúžila na zabezpečenie dostatočného prietoku vody počas splavu dreva po rieke Hron. Točitými schodmi sa dá vojsť do útrob hrádze a dostať sa dole k potoku.[6]
- Dej románu Chlieb (1931) od slovenského spisovateľa Jozefa Cígera-Hronského sa odohráva priamo v prostredí dediny Bacúch.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Cesnak (* 1936 - † 2021), maliar a ilustrátor
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[9] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[10][11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ [1]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2006-02-14]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mikroregión HOREHRONIE - bedeker obcí Bacúch, Beňuš, Braväcovo. [s.l.] : [s.n.], 2011. S. 36.
- ↑ Bacúch - Kostol sv. Jozefa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ a b Fsk Bacúšan [online]. www.bacusan.jecool.net, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bacúch