Finance

This paper reviews GRETL, a software package for econometrics. Mainly it discusses GRETL's merits as an aid in teaching undergraduate econometrics. This discussion is in two parts. First one author, an instructor, reviews the teaching of undergraduate econometrics with GRETL. Then the second author, a student, discusses the experience of being introduced to GRETL as part of the introductory course and of putting it to work as part of his employment. The paper briefly discusses GRETL as a research tool. Copyright © 2006 John Wiley & Sons, Ltd.

The analytical focus in this paper is to determine the tenability of two theoretical concepts of environmental economics in the Slovak Republic: the hypothesis of the environmental Kuznets curve and the hypothesis of Slovakia as a pollution haven. We have chosen to focus on a few selected sources of environmental pollution in the Slovak Republic, specifcally greenhouse gas emissions. First we examine the hypoth-
esis of the environmental Kuznets curves in connection with selected greenhouse gas emissions in the Slovak Republic from the years 1993-2011. Next we analyze the possible causal relationship between the net in\ ows of foreign direct investment and the volume of selected greenhouse gas emissions in the Slovak Republic. Q e exist ence of an environmental Kuznets curve was not con! rmed. It is also possible to make the same conclusion in the relationships of carbon dioxide, nitrous oxide, and per\ uorocarbons emissions and economic growth (GDP per capita). Only in the case
of methane was neither a linear nor a cubic relationship con! rmed between the variables of interest. A quadratic relationship was con! rmed suggesting that this is the
only type of greenhouse gas where estimates indicate a relationship which follows an environmental Kuznets curve. Based on the calculated values of the Granger causality test we conclude that the volume of greenhouse gas emissions per capita in the present period and in any of the previous four periods has no e[ ect on the amount of net FDI in\ ows as a percentage of GDP in the Slovak Republic.

Globalization of the world economy enables companies and individuals to move across borders and seek new opportunities and business options in other countries. To do so persons may need to transfer residency or shift assets of permanent establishment. The adverse side of such a migration lies in the loss of tax revenues from taxation of capital gains that occur when shifted assets are sold in new country, frequently low-tax jurisdiction. Original home country can prevent loss of tax revenues from taxation of capital gain by imposition of an exit tax. Despite rationale of exit tax its impact in globalized world might be controversial, as it represents barrier to free movement of capital and persons and freedom of establishment, which was mirrored especially in a number of controversial decisions of the CJ EU. This paper investigates presence of the exit tax in the OECD and EU Member States and focuses on the most problematic provision – timing and possibility to defer payment of exit tax until the asset is sold which can soften adverse effect of exit tax on international movement of persons. This is subject of harmonisation of anti-tax-avoidance measures in the EU however the OECD anti- avoidance package (BEPS) does not include exit tax.

Scientific literature has proposed a number of indicators that are successful in predicted future of company's default. Our study is focused to enrich of the literature by presenting data on the potential tax liability as a warning sign of future company's default. Using the Receiver Operating Characteristic of curves and the values of Area Under Curve we measure and compare the resolution of the twelve ratio indicators that have in numerator the accounting data on income tax. From the twelve indicators, we have used three with the best-resolution as independent variables in the hazard multi-period logit model of prediction of company's default. The research was done on the data of failed and healthy companies that are included in the financial statements from 82,572 companies in the Slovak Republic for the period 2003-2012. We found that although the best ratio indicators with income tax were ranked in terms of their distinctive capabilities in the first half of selected 49 benchmark indicators, they does not include the best under this criterion. However in terms of accuracy of prediction model, fiscal indicators came through better than indicators with the best resolution. Therefore, it is not possible to say that which model is better. It depends on what criterion is evaluated. The possibility of using tax indicators is thus a matter of the required characteristics of the model.

This paper main question is whether decisions of Slovak companies about cross-border financial restructuring are affected by taxes. Using a questionnaire survey we investigated the opinions of Slovak companies' managers on the selected tax provisions related to cross-border transactions. The aim was to determine whether taxes represent a major obstacle for cross-border financial restructuring. We have extracted the factors by means of exploratory factor analysis, then we have verified the differences in the identified factors between the companies of different size and level of indebtedness, and by employing logistic regression we have investigated the dependence between performing cross-border restructuring and the identified tax factors. We concluded that Slovak companies perform cross-border restructurings that are currently also tax-motivated. The intended changes of tax provisions that facilitate international tax planning will have adverse impact on motivation to perform cross-border financial restructuring operations by Slovak companies.

There are two main ways of international tax cooperation: unification of tax provisions and exchange of information for tax purposes. Even if the last one is hardly acceptable, still it seems to be more tolerable than the former one. Exchange of information can help combating international tax avoidance and competition. This paper focuses on the exchange of information for interest incomes tax purposes; in particular it focuses on the comparison of the OECD, the EU and the USA positions in this matter. First we review internationally adopted measures on exchange of information, mainly those adopted by the OECD and the European Commission. Here the main principles and advantages of the EU Savings Directive are analysed. Next we move to the description of the US rules used in taxation of non-business interest incomes of non-residents. Attention is paid to two issues: position of the USA to exchange of information for tax purposes and US measures to tax interest incomes. Finally, in the third part, we draw several reasons that possibly lie behind the US position.

There are various potential determinants of foreign direct investment inflows, income tax being one of them. However, empirical investigations into the determinants of foreign direct investment inflows have delivered heterogeneous outcomes. My empirical research not only focuses on the determinants of foreign direct investment inflows into the European Union as a whole, but examines whether there are statistically significant differences in their impact when looking separately at those 17 Member States that are traditional market-based economies and those 10 Member States which had been centrally planned economies. I pay particular attention to the role of corporate tax. I employed econometric analysis of panel data and ran analysis in three scenarios, first for a group of 27 EU Member States, second for a group of 17 EU Member States, and third for a group of 10 EU Member States. Results show labour costs being a common statistically significant adverse determinant in all three scenarios, but EU 10 Member States differ as inflation and infrastructure also contribute. No differences were found in terms of corporate tax impact on FDI inflows. I conclude that harmonised rules to determine corporate tax will not have a stronger adverse impact on FDI inflow into the later EU Member States than into the former EU Member States.

Currently, businesses or companies apply various tools of financial engineering on improvement of their performance. One of such tools refers to acquisitions through which companies can profit from synergic effects, reduce operating cost and tax expenses, and improve their market position. This paper is aimed at examining the effect of cross-border acquisitions made by Slovak companies in order to improve their performance. Authors applied the method of simultaneous equation model to examine this relation. The result confirmed the hypothesis that cross-border acquisitions positively influence a company performance.

Na Slovensku sa človek zaujímajúci sa o liberalizmus stretáva predovšetkým s libertarianizmom a anarchokapitalizmom rakúskej školy čo je často na škodu, lebo ide o pomerne zúžený pohľad na filozofiu liberalizmu. O to, aby sa vyrovnal tento nepomer a zároveň bol spropagovaný aj iný prístup k rozvíjaniu liberalizmu (resp. o to, aby bol predstavený liberalizmus aj v inej podobe) sa pokúsim v tejto eseji. Cieľom tejto eseje je nielen poskytnúť základné informácie o Johnovi Stuartovi Millovi, predstaviteľovi klasickej ekonomickej školy, a teda predstaviť ho ako ekonóma. Skôr by som chcel J. S. Milla predstaviť ako človeka, všestranného mysliteľa a gentlemana, ktorý sa vždy snažil zdôraznovať slušnost, poctivosť, spravodlivosť (v ekonómii velmi citlivý pojem), etiku, slobodu a tiež predstavu, že človek by mal byt zbavený akejkoľvek formy tyranie zo strany druhých (ci už fyzickej - sankcie za nedodržiavanie zákonov, alebo morálnej - najmä verejnou mienkou). Rád by som tiež poodhalil, že jeho liberalizmus nie je len súborom pravidiel, ci princípov, ale vždy mu išlo predovšetkým o ich uplatňovanie v bežnom živote. Chcel (ak sa samozrejme človek slobodne rozhodne prijať ich za svoje), aby boli prirodzenou súčastou života a kritériom každodenného rozhodovania jednotlivca. Vo svojej eseji sa tiež budem venovať vysvetleniu mnohých dezinterpretácií myšlienok J. S. Milla, na ktoré človek narazí pri čítaní diel iných ekonómov, ci filozofov. Podľa mojich skúseností je len veľmi málo ľudí, ktorí sú oboznámení s jeho dielom. Hoci je to paradoxné, ostatným, ktorí ho nikdy nečítali, táto skutocnost nebráni v tom, aby na jeho osobu a prácu mali názor (zväčša prebraný z diel iných autorov). Milla je veľmi užitočné čítat a motivovať k tomu má aj táto esej, ale objektívne ho možno posudzovať až v kontexte doby, aby nedošlo ku skresleniu jeho odkazu ako sme tomu, žiaľ, často svedkami.

Finančný trh nesmeruje k rovnováhe, dokáže však vlastné výkyvy krátkodobo korigovať. Jednotlivec často zlyháva pri rozhodovaní o efektívnom využití vzácnych zdrojov, no v priemere je toto zlyhávanie najvýraznejšie vtedy, ak sa dá ovplyvniť prevládajúcou náladou na trhu. Tak zhruba do týchto viet by sa dal zostručniť obsah toho, čo bude predmetom nasledujúcich riadkov. Ústrednou postavou ekonómie a osobou okolo ktorej sa všetko točí je jednotlivec a jeho ekonomické rozhodnutia. Prevláda predstava, že človek sa pri rozhodovaní správa racionálne, vyhodnocuje všetky dostupné informácie a z možných rozhodnutí sa prikloní k tomu, ktoré podľa objektívnych kritérií možno označiť ako optimálne. Už stáročia sa v ekonómií skloňujú slová ako efektivita, rovnováha, maximalizácia a podobne. Všetky modely rovnováhy vychádzajú z predpokladu, resp. predstavy, že človek predsa nie je “hlúpy”, že nezlyháva v prípadoch, keď sa má rozhodnúť ako použije zdroje, ktoré má k dispozícii. Táto predstava viedla dokonca k tomu, že prevládol názor, podľa ktorého možno pomocou zjednodušení veľmi efektívne vysvetliť aj motiváciu jednotlivca. Človeka začali ekonómovia vnímať mechanicky, ako neomylný stroj, “homo economicus” a všetko, čo do tejto predstavy nezapadalo vnímali ako odchýlky od “racionality”. Odtiaľ bol už len krok k formalizácii pravidiel a postupov skúmania. Potrebný bol len aparát na skúmanie a ten poskytla matematika a štatistika. Začala sa éra matematizácie ekonómie, pretože prevládla predstava, že ekonómia je exaktnou vedou, rovnako ako napríklad matematika, či iné prírodné vedy. Jednotlivec je istou, presne definovanou a popísanou entitou (napr. krivkou a pod.), ktorú môžeme poznať a predpovedať jej správanie, agregovať s ostatnými a vysvetľovať tak ekonomické rozhodovanie celých skupín ludí. Všetko to do seba krásne zapadá, až na jednu drobnú maličkosť, nezodpovedá to pozorovanej realite, ktorá má byť predmetom skúmania. Samotná predstava absolútnej racionality nie je racionálna.

Publikácia Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011 je modifikovaným pokračovaním série analytických ročeniek vydávaných Inštitútom pre verejné otázky. V tohtoročnej publikácii sme sa väčšmi zamerali na vybrané oblasti spoločnosti s intenzívnejším využitím internej expertízy IVO. Aj v roku 2010 bolo ambíciou autorov a editorov Správy o stave spoločnosti a demokracie diagnostikovať aktuálny stav spoločnosti, identifikovať možné alternatívy ďalšieho vývoja vo viacerých oblastiach a pokiaľ je to možné, načrtnúť perspektívy pozitívnych trendov a podmienky potrebné pre ich dosiahnutie. Publikácia zachytáva stav krajiny v jeho rozmanitosti a prináša svedectvo o nejednoznačnosti vnímania viacerých aspektov súčasného vývoja expertmi, politickými aktérmi a širšou verejnosťou. Publikácia je stelesnením expertnej spolupráce niekoľkých nezávislých think-tankov, mimovládnych neziskových organizácií a akademických pracovísk, usilujúcich sa o kritickú sociálnu analýzu. V zložení autorského tímu nastali v tomto roku určité zmeny, ktoré potvrdili potenciál nezávislej odbornej komunity na Slovensku. Práca realizačného tímu sa opierala o kombináciu skúseností renomovaných odborníkov s aktivitou mladých expertov. Publikácia Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011 sa skladá z 13 kapitol.

Rozvoj fungujúcej spoločnosti si vyžaduje dodržiavanie zákonov ako stanovených pravidiel hry. Ak sú vnímané ako spravodlivé a prospešné, pomáhajú k upevneniu presvedčenia, že čestný život sa oplatí. Pokiaľ toto presvedčenie neexistuje, účinky akýchkoľvek prospešných zákonov musia byť oslabené, pretože chýba vôľa k ich rešpektovaniu. Len tak sa môže stať, že obyvatelia vynakladajú veľkú časť energie na hľadanie stále nových spôsobov na to, ako by sa zákony dali obísť. Vedie ich k tomu nedôvera k zákonom a ich tvorcom spolu s vidinou vlastného rýchleho prospechu. Efektívne súdnictvo hrá kľúčovú úlohu v dodržiavaní zákonov, čím v zásadnej miere prispieva k pozitívnemu vnímaniu spravodlivosti. Vymáhateľnosť práva je považovaná za jeden z hlavných predpokladov fungujúceho hospodárstva. Počas transformačného obdobia bolo na Slovensku uskutočnených viacero dôležitých reforiem súdnictva s cieľom zefektívnenia súdneho manažmentu, zvýšenia transparentnosti a nastolenia podmienok férovej súťaže. V oblasti kvality súdnictva však stále ešte existujú rezervy. Cieľom predkladanej štúdie je poskytnúť hlbší pohľad na fungovanie súdnictva, ako aj navrhnúť vhodné riešenia na jeho ďalšie zlepšovanie. Vo svojich argumentáciách sa budeme opierať prevažne o merateľné faktory. Sme si však vedomí i toho, že nie všetky aspekty kvality súdnictva možno zmerať. Radi by sme sa touto cestou poďakovali všetkým, ktorí s nami počas prípravy a následnej realizácie spolupracovali na tejto štúdií. V rámci nich by sme radi vyzdvihli predovšetkým veľkú ústretovosť a veľmi cennú pomoc zo strany pani Mgr. Zuzany Piovarčiovej zo sekcie rozvoja, ekonomiky a správy a pána Ing. Milana Ivana, generálneho riaditeľa tejto sekcie. V neposlednom rade patrí naša vďaka aj pani ministerke doc. JUDr. Lucii Žitňanskej, PhD. za iniciatívu smerujúcu k vypracovaniu tejto štúdie ako podkladu pre ďalšie kroky, rozhodnutia a opatrenia smerujúce k zlepšeniu stavu súdnictva na Slovensku.

Situácia s ktorou bola v oblasti verejných financií konfrontovaná novonastupujúca vláda koncom júla 2010 bola skutočne nezávideniahodná. Dva posledné roky vlády Roberta Fica znamenali pre Slovensko enormné deficity atakujúce hranicu takmer 8% HDP ročne a následný priam alarmujúci nárast verejného dlhu. Do roku 2006 v SR klesal verejný dlh z úrovne 30,5% HDP na minimum 27,7% HDP v roku 2008 no krízové roky 2009 a 2010 znamenali súhrnne skok o viac ako 15% HDP (deficit za rok 2009 znamenal príspevok k tomuto trendu o 7,7% HDP pričom deficit v roku 2010 dosiahol ešte vyššiu hodnotu 7,9% HDP; nominálne dlh vzrástol o viac ako 10 mld. eur pričom sa to udialo najmä v dôsledku enormného nárastu štátneho dlhu keďže príspevok dlhu ostatných zložiek verejnej správy nebol až taký výrazný) až na súčasnú úroveň približne 44% HDP (v absolútnom vyjadrení približne 31 mld. eur). Závažnosť celého problému umocňuje aj fakt, že predchádzajúca vláda úplne ignorovala prípravu rozpočtu na rok 2011, nepripravila ani len makro východiská pre povolebný rozpočet a zabrzdila vydanie štátneho záverečného účtu za rok 2009 (prvé čísla o finálnom hospodárení v roku 2009 boli publikované až deň po voľbách 2010, pričom neskôr muselo dôjsť k revidovaniu tohto dokumentu keďže neodzrkadľoval skutočnosť a deficit bol aj v dôsledku krízy ešte vyšší ako sa pôvodne predpokladalo).V takejto situácii bolo po voľbách nevyhnutné urýchlene situáciu riešiť a nová vláda sa priamo v Programovom vyhlásení vlády (PVV) zaviazala obnoviť poriadok vo verejných financiách.

Cieľom tejto štúdie je analýza rozpočtovej legislatívy a poskytnutie prehľadu ako aj komplexného pohľadu na jednotlivé jej časti. Najdôležitejšou súčasťou rozpočtového práva v SR je predovšetkým zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ktorý upravuje rozpočtovanie a nakladanie s verejnými prostriedkami. Tento zákon upravuje rozpočet sektora verejnej správy, štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, Zákon upravuje tiež rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky a taktiež postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese.

The Open Budget Survey uses internationally accepted criteria developed by multilateral organizations such as the International Monetary Fund (IMF), the Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD), and the International Organisation of Supreme Audit Institutions (INTOSAI). It is a fact-based research instrument that assesses what occurs in practice through readily observable phenomena. The entire research process took approximately 18 months between March 2014 and September 2015 and involved about 300 experts in 102 countries. The Survey was revised somewhat from the 2012 version to reflect emerging developments in accepted good practice and to strengthen individual questions. A full discussion of these changes can be found in a technical note on the comparability of the Open Budget Index over time (see below). Survey responses are typically supported by citations and comments. This may include a reference to a public document, an official statement by the govern­ment, or comments from a face-to-face interview with a government official or other knowledgeable party. The Survey is compiled from a questionnaire completed for each country by independent budget experts who are not associated with the national gov­ernment. Each country’s questionnaire is then independently reviewed by an anonymous expert who also has no association to government. In addition, IBP invites national governments to comment on the draft results from the Survey and considers these comments before finalizing the Survey results. The Government of Slovakia provided comments on the draft Open Budget Questionnaire results. Research to complete Slovakia Open Budget Survey was undertaken by Radovan Kavický.

The main objective of this study is to analyze the current tax system in Moldova, identify its gaps and propose modifications leading to its revision, setting a foundation for a new tax policy in Moldova. On the other hand, the crisis might make fundamental tax reform more difficult to implement, especially because large groups of taxpayers are strongly affected by the uneasy economic situation. The analysis might therefore be helpful to explain why some countries are able to engage in fundamental tax reforms even during times of crisis while others face more difficulties in doing so, providing insights that might be useful also to Moldovan policy makers in implementing fundamental tax reform in the future.

At the beginning of March 2020, Slovakia found itself in a situation unparalleled in its modern history. The COVID-19 pandemic has brought a wave of uncertainty into regular live of people. This uncertainty has affected every aspect of life and every economic subject. The central governments of the countries were forced to take unpopular measures to close their economies or socio-cultural life. The consequences of COVID-19 had to bear local governments. The aim of this work is to assess the extent to which COVID-19 has affected the financing of regional cities in Slovakia. Focuses on expenditure and revenues over period 2011 – 2021. The results suggest that pandemic negatively affected finances of all sampled cities. More affected were capital expenditures, which rate declined and personal income tax during pandemic year 2020. Shortfall in revenues was replaced in increase of property tax income and grants and transfers from central government.