Papers by Zuzana Sebekova
RUD_Remeslo, umenie, dizajn 2016 / 3. s. 47-48., 2016
LIPKOVÁ, M. Keď sa skúma textil. Remeslo, umenie, dizajn 2016 / 3. s. 47-48. Research into textil... more LIPKOVÁ, M. Keď sa skúma textil. Remeslo, umenie, dizajn 2016 / 3. s. 47-48. Research into textiles The work of a textile designer in Slovakia is certainly not an ordinary task, let alone when it comes to doing research into various aspects of this discipline. We talked about it with a textile designer Zuzana Šebeková who successfully juggles both arenas. “I was doing my research within academia. It was concerned with finding a practical involvement of a designer in the process including design and production of fabrics, and with making this method accessible and useful to academic practices. The textile production field is currently being changed all over the world. The current emphasis, in design teaching and tuition, that is exclusively placed on clothing and interior textiles is, in the European context, unsustainable.
THINK FASHION 3 _ technológie a kreativita v textilnom a v módnom dizajne, 2017
Textilný dizajn - v zmysle návrhu komplexného riešenia1 najmä
plošných textílií, patrí medzi j... more Textilný dizajn - v zmysle návrhu komplexného riešenia1 najmä
plošných textílií, patrí medzi jednu z najstarších špecializácií dizajnu,
lebo práve mechanizácia textilnej výroby začala v polovici 18. storočia
priemyselnú revolúciu vo Veľkej Británii. Prvotne boli v rámci priemyselnej
textilnej výroby mechanizované najmä segmenty výroby dĺžkových
(nite) a plošných textílií (tkaniny, úplety, čipky...), o niečo neskôr
prichádza aj mechanizácia v rámci odevnej výroby. Vývoj textilného
dizajnu priamo súvisí so zmenami výrobných procesov a technológií
dĺžkových a plošných textílií. Postupne sa menia aj použité materiály
(vlákna, nite) a s nimi aj samotná organizácia výroby. Toto obdobie je
v širšom kontexte charakteristické najmä zmenami sociálnych, kultúrnych
a ekonomických štruktúr spoločnosti. Všetky tieto faktory majú
priamy vplyv na vývoj samotného textilného dizajnu (odevných a poťahových
materiálov, bytového textilu). Výskum, vývoj a aplikácia nových
technológií výroby a spracovania textilných materiálov viditeľne menia
tvár textilného priemyslu. Úloha ako aj pôsobnosť textilného dizajnéra
v kontexte priemyselnej výroby textílií sa postupne mení a špecializuje.
Už od samých začiatkov priemyselnej textilnej výroby – t. j. od jej mechanizácie
v období priemyselnej revolúcie až po jej nedávnu globalizáciu
a súčasnú digitalizáciu, má vývoj textilných technológií a materiálov
vplyv na dizajn textilných výrobkov, a naopak.2 Nie zriedkavo totiž
o rozšírení, a teda o priamom úspechu určitej technickej či materiálovej
inovácie rozhoduje práve jej obchodný úspech. V roku 1776 tak napríklad
módny trend vertikálne prúžkovaných pančúch prinútil pletiarov
zväčšiť šírku pletacích stavov. Pančuchy bolo potrebné pliesť v horizontálnej
polohe, inak nebolo možné dosiahnuť ich vertikálne pruhovanie,
a následne ich z metráže vystrihnúť a zošiť. Keď sa tento módny trend
pominul, zanechal za sebou nové pletacie stavy a novú výrobnú technológiu.
Nevyužité široké pletacie stavy tak poslúžili na výrobu metráže.
Táto nová výrobná technológia strihania a zošívania pleteniny – tzv.
„cut-up system“, však zasiala animozitu do radov pletiarov tvarovanej
pleteniny (tzv. „shaped knitwear“). Rozdelenie výrobnej technológie
pletenia medzi výrobu tvarovanej pleteniny (pomalšia a drahšia)
a výrobu strihanej a zošívanej metráže (rýchlejšia a lacnejšia) pretrváva
dodnes. (Potočić Matković, 2010)
Aktuálne zmeny technológií, štruktúry, organizácie a distribúcie textilnej
výroby sú špecifické najmä svojou rýchlosťou a vzájomnou prepojenosťou.
Majú tak kľúčový vplyv aj na možné postavenie a úlohy dizajnéra.
Z tohto dôvodu je základná orientácia v technológiách a organizácii
výroby textílií a jej distribúcie pre textilného ako aj módneho dizajnéra
veľmi dôležitá. Znalosť klasických i nových materiálov, technológií
výroby a spracovania predstavuje pre nich východisko pre autonómnu
tvorivú prácu. Umožňuje mu správne určenie rámca a dosahu vlastného
tvorivého pôsobenia. Jedine tak môžu materiál a technológia pre
dizajnéra predstavovať tvorivé výzvy a nie iba obmedzenia. Príkladom
môže byť legendárna kolekcia A-POC odevného dizajnéra Issey
Miyakeho a textilného technológa Dai Fujiwaru vznikajúca v rokoch
1997 – 2007. Odevy kolekcie A-POC predstavujú celkom nový koncept
priemyselne vyrobeného pleteného odevu. Nepoužívajú klasický strih,
zošívanie ani tvarové pletenie jednotlivých dielov či celého odevu.
Odevy sú zhotovené z plochy metráže – textilného tubusu, v ktorom
na vopred určených miestach zákazník sám vytvára potrebné otvory
prestrihnutím materiálu. V čase, keď Miyake odev navrhol, nebolo
technicky možné ho v bežnej výrobe strojovo zhotoviť. Jeho revolučný
koncept bol inšpiráciou a motiváciou pre Dai Fujiwaru nájsť technické
riešenie, ktoré by umožnilo zhotovenie takejto záťažnej/osnovnej pleteniny.
Neskôr koncept odevu zhotoveného akoby z jednej nite a bez švov
spoločne rozšírili aj na tkané odevy.
Think Fashion1-Módny marketing, 2016
Lauková Zajíčková K. - Šebeková Z. - Trnovská K. (eds.): slow/slov* : teória, výskum, prax v súčasnom dizajne. , 2013
Abstrakt
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených viz... more Abstrakt
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov. Zamerala som sa na ich dizajn a vývoj tak, aby budúci priemyselne vyrábaný produkt/materiál spĺňal zároveň: 1/ vizuálne formálno-estetické požiadavky kladené na jeho expozíciu v interiéry; 2/ všetky normatívne požiadavky (ako napr. mechanickú odolnosť, svetlostálosť, oderuvzdornosť, nehorľavosť, atď.); 3/ požiadavky trvalej udržateľnosti z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska (t.j. produkovateľnosť v lokálnych podmienkach, na báze existujúcich produkčných a logistických reťazcov).
V prvých krokoch som vyvíjala prírodnými vláknami tužené vizuálne kompozity s uplatnením v automotive interiéroch. Technické vláknité kompozity sa v tejto oblasti používajú i v súčasnosti, sú však prekryté ďalším materiálom/vrstvou tvoriacou dekor, čo o.i. zvyšuje finančnú a materiálovú záťaž ich výroby a aj neskoršej likvidácie; ich aplikácia v tomto sektore tvorí predpoklad úspešného splnenia vyžadovaných normatív i konštrukčne a procesne zhodných vizuálnych vláknitých kompozitov. V práci demonštrujem postupy, aplikáciou ktorých textilný dizajnér dosiahne požadovaný výsledný efekt: prienik naplnenia formálno-estetických požiadaviek na materiál priznávajúci svoj prírodný pôvod, a zároveň splnenie technických normatív pre účel a oblasť jeho použitia. V ďalších krokoch ilustrujem nekonvenčné prístupy a riešenia textilného dizajnéra, keď pre návrh/tvorbu cielene využívam prirodzené vlastnosti materiálu, bežne považované za jeho nevýhodu, či limitáciu (napr. zmeny farebnosti po expozícii svetlu či teplotným zmenám). Sústredila som sa i na využitie moderných funkčných pigmentov, ktoré okrem zaujímavých svetleno-farebných efektov poskytujú v tejto aplikácii pridanú hodnotu ako retardéry horenia. Testovala som možnosti ďalšej vizuálnej modifikácie navrhnutých prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov rôznymi spôsobmi potlače. Vo svojom spracovaní som nielen zdokumentovala reálnu možnosť akademického výskumu v tejto perspektívnej oblasti textilného dizajnu, ale zároveň som dokázala a zdokladovala možnosti špecifických prínosov textilného dizajnéra v podmienkach, ktoré kladie súčasná doba.
Vyššie uvedené skutočnosti ma viedli k analýze úloh textilného dizajnéra v súčasnosti. Tieto jednak reflektujú historický vývin meniacich sa požiadaviek kladených na textilného dizajnéra, v súčasnosti však podliehajú dynamickým zmenám v dôsledku procesov transformácie charakteru a podmienok priemyselnej výroby v geopolitickom kontexte. Teoretický historický rozbor meniacich sa požiadaviek na náplň práce textilného dizajnéra viedli k lepšiemu pochopeniu a definovaniu jeho úloh v súčasnosti, a tak aj mojej úlohy a kompetencií pri realizácii návrhov prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov.
Okrem analýzy meniaceho sa postavenia textilného dizajnéra vyplývajúcej z historických súvislostí jeho úloh, rozoberám aj nové impulzy nútiace k zmene tradičného ponímania tejto funkcie. Zároveň načrtávam, že nastupujúce zmeny v požiadavkách na textilné materiály a produkty – a teda aj na ich návrh/dizajn, vyžadujú od dizajnéra orientáciu v čoraz širšom spektre odborných, materiálových a procesných vedomostí a zručností. Tieto vytvárajú komplexný základ znalostí doteraz v tejto miere a rozsahu nepožadovaných. V konečnom dôsledku však umožňujú realizáciu nevyhnutných dobou kladených požiadaviek - o.i. trvalej udržateľnosti. Podčiarkujem, že tento nový trend, resp. dobou generované nové požiadavky, je nevyhnutné integrovať najmä do programov vysokoškolského vzdelávania, nakoľko úspešnosť absolventov bude závisieť od ich pripravenosti (t.j. schopnosti) riešiť aktuálne a budúce požiadavky praxe. Zároveň zdôrazňujem, že požiadavky doby, a teda aj výuky, jednoznačne vyžadujú multidisciplinárny a translačný prístup. Riešenie úloh VaV ako i výrobnej praxe vyžaduje schopnosť efektívnej inter- a trans- disciplinárnej komunikácie a spolupráce dizajnéra s ostatnými odborníkmi, ktorej predpokladom je integrácia klasických vedomostí oblasti textilného dizajnu a základných znalostí príslušných normatív už do vzdelávacieho procesu. Mnohé uvedené aspekty možno efektívne implementovať využitím domácich a zahraničných grantových schém pre financovanie medzinárodných štipendijných pobytov doktorandov.
Abstract
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites application and usage. I focused on their design and development, in accordance with the demands to be met for their future industrial manufacturing: 1 / visual formal and aesthetic requirements of their interior application; 2 / all standard material requirements (e.g. mechanical resistance, light stability, abrasion resistance, flame resistance, etc.); 3 / sustainability requirements in ecological, economic and social terms (i.e. local production based on existing production capacities and logistics chains).
In the first steps, I developed natural fiber reinforced visual composites for automotive interiors. Currently, technical fiber composites are used in this field, but they are hidden under another material – a decorative and protection layer. This results in increased financial and material burdens of their production and subsequent liquidation. Application of natural fiber reinforced visual composites in this sector presumes the fulfillment of the normatives, as they are consistent regarding their construction and processing. Herein I present some approaches of textile designer to achieve the desired final effect: the conjunction of fulfilling formal and aesthetic demands set on the material while keeping its natural character, and concurrently meeting the technical requirements (norms) set for the purpose and area of use.
In the second steps I propose unconventional approaches and solutions a textile designer can offer when creating designs aimed to capture and utilize the advantage of intrinsic properties of the material, which are commonly regarded as its disadvantage or limitation (e.g. pattern or color change after exposure to UV-light or due to changes of ambient temperature). Moreover, I investigated the potential implications of selected functional pigments. Their application renders, in addition to attractive luminous color effects, a required added value as flame-retardants. Further I tested the possibility of further visual modifications of proposed natural fiber visual composites by various printing methods.
In my thesis I documented the contemporary role and the position of academic research in the promising field of textile design. I also documented the outcomes resulting from the possibilities versus requirements, regarding the specific contributions of textile designer in the current circumstances.
These lines of evidence led me to analyze the contemporary role of the textile designer. His/her role on one hand reflects the historical development of the changing demands, on the other it encounters the dynamic changes in the requirements of transformational processes within the geopolitical context of industrial textile production. The analyses of historically changing demands on the textile designers role enable a better understanding and definition of his/her tasks in present, as well as of my own role and responsibilities in implementing the design proposals for natural fiber visual composites.
I discuss the new momentum for inducing a change of this traditional perception. I also focus on the outlining of the emerging changes regarding the requirements on designers orientation regarding material and process knowledge. Such a comprehensive knowledge and skill base has not been so far required. However, it is essential for the implementation of all necessary requirements and measures – e.g. of overall sustainability. It is important to integrate these new trends particularly into the programs of higher education. The success of graduates will depend on their skill to address current and future requirements of the practice. I also emphasize that teaching/education itself will require a multidisciplinary and translational approach. Solving open issues of research, developing practice requiring the designer’s ability for effective inter- and trans-disciplinary communication and collaboration with other professionals. The integration of textile design traditional knowledge, as well as of basic knowledge of the relevant normatives should be integrated into the programs of higher education. Many of the mentioned can be efficiently implemented using domestic and foreign grant funding schemes of the doctoral fellowships.
ABSTRACT
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites ap... more ABSTRACT
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites application and usage. I focused on their design and development, in accordance with the demands to be met for their future industrial manufacturing: 1 / visual formal and aesthetic requirements of their interior application; 2 / all standard material requirements (e.g. mechanical resistance, light stability, abrasion resistance, flame resistance, etc.); 3 / sustainability requirements in ecological, economic and social terms (i.e. local production based on existing production capacities and logistics chains).
In the first steps, I developed natural fiber reinforced visual composites for automotive interiors. Currently, technical fiber composites are used in this field, but they are hidden under another material – a decorative and protection layer. This results in increased financial and material burdens of their production and subsequent liquidation. Application of natural fiber reinforced visual composites in this sector presumes the fulfillment of the normatives, as they are consistent regarding their construction and processing. Herein I present some approaches of textile designer to achieve the desired final effect: the conjunction of fulfilling formal and aesthetic demands set on the material while keeping its natural character, and concurrently meeting the technical requirements (norms) set for the purpose and area of use.
In the second steps I propose unconventional approaches and solutions a textile designer can offer when creating designs aimed to capture and utilize the advantage of intrinsic properties of the material, which are commonly regarded as its disadvantage or limitation (e.g. pattern or color change after exposure to UV-light or due to changes of ambient temperature). Moreover, I investigated the potential implications of selected functional pigments. Their application renders, in addition to attractive luminous color effects, a required added value as flame-retardants. Further I tested the possibility of further visual modifications of proposed natural fiber visual composites by various printing methods.
In my thesis I documented the contemporary role and the position of academic research in the promising field of textile design. I also documented the outcomes resulting from the possibilities versus requirements, regarding the specific contributions of textile designer in the current circumstances.
These lines of evidence led me to analyze the contemporary role of the textile designer. His/her role on one hand reflects the historical development of the changing demands, on the other it encounters the dynamic changes in the requirements of transformational processes within the geopolitical context of industrial textile production. The analyses of historically changing demands on the textile designers role enable a better understanding and definition of his/her tasks in present, as well as of my own role and responsibilities in implementing the design proposals for natural fiber visual composites.
I discuss the new momentum for inducing a change of this traditional perception. I also focus on the outlining of the emerging changes regarding the requirements on designers orientation regarding material and process knowledge. Such a comprehensive knowledge and skill base has not been so far required. However, it is essential for the implementation of all necessary requirements and measures – e.g. of overall sustainability. It is important to integrate these new trends particularly into the programs of higher education. The success of graduates will depend on their skill to address current and future requirements of the practice. I also emphasize that teaching/education itself will require a multidisciplinary and translational approach. Solving open issues of research, developing practice requiring the designer’s ability for effective inter- and trans-disciplinary communication and collaboration with other professionals. The integration of textile design traditional knowledge, as well as of basic knowledge of the relevant normatives should be integrated into the programs of higher education. Many of the mentioned can be efficiently implemented using domestic and foreign grant funding schemes of the doctoral fellowships.
ABSTRAKT
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov. Zamerala som sa na ich dizajn a vývoj tak, aby budúci priemyselne vyrábaný produkt/materiál spĺňal zároveň: 1/ vizuálne formálno-estetické požiadavky kladené na jeho expozíciu v interiéry; 2/ všetky normatívne požiadavky (ako napr. mechanickú odolnosť, svetlostálosť, oderuvzdornosť, nehorľavosť, atď.); 3/ požiadavky trvalej udržateľnosti z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska (t.j. produkovateľnosť v lokálnych podmienkach, na báze existujúcich produkčných a logistických reťazcov).
V prvých krokoch som vyvíjala prírodnými vláknami tužené vizuálne kompozity s uplatnením v automotive interiéroch. Technické vláknité kompozity sa v tejto oblasti používajú i v súčasnosti, sú však prekryté ďalším materiálom/vrstvou tvoriacou dekor, čo o.i. zvyšuje finančnú a materiálovú záťaž ich výroby a aj neskoršej likvidácie; ich aplikácia v tomto sektore tvorí predpoklad úspešného splnenia vyžadovaných normatív i konštrukčne a procesne zhodných vizuálnych vláknitých kompozitov. V práci demonštrujem postupy, aplikáciou ktorých textilný dizajnér dosiahne požadovaný výsledný efekt: prienik naplnenia formálno-estetických požiadaviek na materiál priznávajúci svoj prírodný pôvod, a zároveň splnenie technických normatív pre účel a oblasť jeho použitia. V ďalších krokoch ilustrujem nekonvenčné prístupy a riešenia textilného dizajnéra, keď pre návrh/tvorbu cielene využívam prirodzené vlastnosti materiálu, bežne považované za jeho nevýhodu, či limitáciu (napr. zmeny farebnosti po expozícii svetlu či teplotným zmenám). Sústredila som sa i na využitie moderných funkčných pigmentov, ktoré okrem zaujímavých svetleno-farebných efektov poskytujú v tejto aplikácii pridanú hodnotu ako retardéry horenia. Testovala som možnosti ďalšej vizuálnej modifikácie navrhnutých prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov rôznymi spôsobmi potlače. Vo svojom spracovaní som nielen zdokumentovala reálnu možnosť akademického výskumu v tejto perspektívnej oblasti textilného dizajnu, ale zároveň som dokázala a zdokladovala možnosti špecifických prínosov textilného dizajnéra v podmienkach, ktoré kladie súčasná doba.
Vyššie uvedené skutočnosti ma viedli k analýze úloh textilného dizajnéra v súčasnosti. Tieto jednak reflektujú historický vývin meniacich sa požiadaviek kladených na textilného dizajnéra, v súčasnosti však podliehajú dynamickým zmenám v dôsledku procesov transformácie charakteru a podmienok priemyselnej výroby v geopolitickom kontexte. Teoretický historický rozbor meniacich sa požiadaviek na náplň práce textilného dizajnéra viedli k lepšiemu pochopeniu a definovaniu jeho úloh v súčasnosti, a tak aj mojej úlohy a kompetencií pri realizácii návrhov prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov.
Okrem analýzy meniaceho sa postavenia textilného dizajnéra vyplývajúcej z historických súvislostí jeho úloh, rozoberám aj nové impulzy nútiace k zmene tradičného ponímania tejto funkcie. Zároveň načrtávam, že nastupujúce zmeny v požiadavkách na textilné materiály a produkty – a teda aj na ich návrh/dizajn, vyžadujú od dizajnéra orientáciu v čoraz širšom spektre odborných, materiálových a procesných vedomostí a zručností. Tieto vytvárajú komplexný základ znalostí doteraz v tejto miere a rozsahu nepožadovaných. V konečnom dôsledku však umožňujú realizáciu nevyhnutných dobou kladených požiadaviek - o.i. trvalej udržateľnosti. Podčiarkujem, že tento nový trend, resp. dobou generované nové požiadavky, je nevyhnutné integrovať najmä do programov vysokoškolského vzdelávania, nakoľko úspešnosť absolventov bude závisieť od ich pripravenosti (t.j. schopnosti) riešiť aktuálne a budúce požiadavky praxe. Zároveň zdôrazňujem, že požiadavky doby, a teda aj výuky, jednoznačne vyžadujú multidisciplinárny a translačný prístup. Riešenie úloh VaV ako i výrobnej praxe vyžaduje schopnosť efektívnej inter- a trans- disciplinárnej komunikácie a spolupráce dizajnéra s ostatnými odborníkmi, ktorej predpokladom je integrácia klasických vedomostí oblasti textilného dizajnu a základných znalostí príslušných normatív už do vzdelávacieho procesu. Mnohé uvedené aspekty možno efektívne implementovať využitím domácich a zahraničných grantových schém pre financovanie medzinárodných štipendijných pobytov doktorandov.
, Ing.arch. Zuzana Krivošová, Dipl. Des. Zuzana Šebeková, Mgr.art. Lucia Masárová, Mgr.art. Micha... more , Ing.arch. Zuzana Krivošová, Dipl. Des. Zuzana Šebeková, Mgr.art. Lucia Masárová, Mgr.art. Michala Lipková, Mgr.art. Veselá Eva, Mgr.art. Danica Pišteková, Mgr.art. Ján Ptačin, Ing.arch. Mgr.art. Liana Rosinová, Ing.arch. Mara Vozarová, Ing.arch. Irena Dorotjaková, Ing.arch. Katarína Lauková Zajíčková
prezentácia doktorandského výskumného projektu v rámci school area projektu SLOW/SLOV* na Bratisl... more prezentácia doktorandského výskumného projektu v rámci school area projektu SLOW/SLOV* na Bratislava Design Week 2014
Lauková Zajíčková K. - Šebeková Z. - Trnovská K. (eds.): slow/slov* : teória, výskum, prax v súčasnom dizajne, 2013
Gerda Breuer, Christopher Oestereich (Hg.): seriell - individuell. Handwerkliches im Design, Feb 26, 2014
Zusammenfassung:
Das Verständnis der aktuellen Entwicklungen in Textil-Design, -Handwerk und -Pr... more Zusammenfassung:
Das Verständnis der aktuellen Entwicklungen in Textil-Design, -Handwerk und -Produktion setzt eine kritische und historisch informierte Analyse voraus. Seit der Industrialisierung der Tex- tilproduktion hat sich die Rolle der Textildesigner kontinuierlich gewandelt. In den frühen Jahren der mechanischen Produktion bestand sie in der Erstellung von Mustern und Oberflächen-De- signs und stellte so überwiegend den Umgang mit der Visualität und Haptik der Produkte dar. Die Geschwindigkeits- und Volu- men-Optimierung der Produktionsprozesse fokussierte später diesen Blick auf die technologischen, also auf Material- und Qua- litäts-Fragen der Produkte. Die aktuellsten Entwicklungen der industriellen Textilproduktion, welche durch die Auslagerung von Produktionskapazitäten gekennzeichnet werden können, rücken die Rolle der Textildesigner in Richtung Produktmanagement und Produktions-Koordination.
Ähnlich wie in anderen Bereichen des Designs, ist hier ein Verlust der direkten Verbindung zu Herstellungsprozess und dessen Ergebnis zu beobachten. Als Reaktion auf dieses Phäno- men können wachsende Popularisierungstendenzen der (Textil-) Handwerksproduktion und der DIY-Ansätze beobachtet werden. Das wachsende Interesse der breiten Öffentlichkeit an Fragen der Nachhaltigkeit öffnet den Textildesignern neue Möglichkeiten, entweder bewusst auf lokaler Ebene (Ressourcen, Fertigung, usw.), oder in der interdisziplinären translatorischen Forschung (derzeit meist auf akademische Institutionen beschränkt) tätig zu werden.
Das Verständnis der sich wandelnden Rolle der Designer in der Industrie ist nicht nur für die Designer selbst, sondern auch für die (Re-)Definition von neuen Ansätzen in der akademischen Aus- bildung und Forschung im Bereich Textildesign von Interesse. Für ein fundiertes Konzept der künftigen Entwicklung des Berufsstan- des ist die Beziehung von Textildesign, Textiltechnik, Handwerk und Industrieproduktion von besonderem Interesse.
Proceedings: MA and PHD Students, Fourth International Research Conference in Arts Science, Arts Practice, Cultural Policy and Cultural Management, Apr 2013
In my PhD. project I am dealing with the changing role a textile designer/artist plays in the soc... more In my PhD. project I am dealing with the changing role a textile designer/artist plays in the society's transforming industrial production. An understanding of this role is major not only for designers/artists themselves and the future shape of our industrial production, but also for the needed transformation of the education curricula.
Developments which focus on establishing research in art and design academies, need to be contextualized. Developments in fashion, textile and surface design establish a connection to digital media, others research and develop new functionalities, or deal with sustainability issues. Despite the forthcoming overall digitalization of manufacturing processes textile design/production still remain close dependent on the production technique, material, object and subject.
Since the industrialization of textile production the role of designers has been continuously changing from being involved in pattern creation, to become engaged with the technological and quality issues of the products and process. Recently the role of textile designers has shifted towards product management and production organization. Similarly to other fields of design the outsourcing of production capacities and the growing interest and awareness of broad public in sustainability issues leads to a grow of textile craft production and 'do/design it yourself' (D.I.Y.) approaches.
Proceedings from: Artists in Industry. The Role of Design in the Digital Age International Conference, Bucharest, Romania, November 1 – 2, 2012.
Being a PhD. (ArtD.) student in textile design at Academy of Applied Arts and Design (AFAD) Brati... more Being a PhD. (ArtD.) student in textile design at Academy of Applied Arts and Design (AFAD) Bratislava, Slovakia, engaged in design research, I am amongst other issues dealing with the past and present role a textile designer plays in society's both industrial and craft production. For the understanding of the current developments in this field a critical and historically informed discourse analyses (Mareis, 2011) is needed. The role a textile artist and designer has played in the past 40 years of socialistic economies of Central and Eastern Europe (e.g. Czechoslovakia) has undergone a rapid change in their recent transition to democracy and capitalistic industrial production. An understanding of this changing role a textile designer plays is inevitable not only for the designers themselves, but also for the adjustment and re-definition of so needed new approaches in the academic education in the field.
Recent development which focuses on establishing applied and translational research in art and design academies, encouraging both theoretical and practical approaches, needs to be contextualized in the highly differentiated and specialized fields of design production (i.e. industrial-, textile-, graphic-, etc.). As every design field shows its specific backgrounds and historical development, the required adaption to the digitalized industrial production has to be understood and treated individually. The ongoing adaption to
digitalization in industrial or graphic design display quite different requirements and impact as the ones which can be recognized in textile design. Though textile design and production still remain close connected and dependent on the production technique, material and artifact. Some recent developments in fashion, textile and surface design establish a connection to digital media (e.g. surface mapping, e-textiles like sensoric and responsive textiles), others are concerned with research and development of new functionalities (medical textiles, organ supplements, nano-coatings) or with the issues of sustainability (textile production being energy and resource demanding).
Since the industrialization of textile production the role of textile designer has been continuously changing. From being merely the 'artist' involved in creation of patterns and surface designs in the early years of mechanical textile production (dealing predominantly with the visuals of the product), to become gradually engaged with the technological, material and quality issues of the products as the production processes focused on optimizing their speed and volume. In the current development of the industrial textile production, which can be characterized by outsourcing of production capacities, the role of a textile designer has shifted towards product management and product-line manufacturing supervision. Similarly to other fields of design a loss of direct connection to production process and/or outcome can be observed, even though the primary reason is not the forthcoming digitalization of the field. As a reaction to this phenomenon growing tendencies of popularization of textile craft production (both by textile artists and textile designers) and 'do/design it yourself' (D.I.Y.) approaches can be observed. The growing interest and awareness of broad public in sustainability issues gives textile designers the opportunity to act either on local platform by running a more craft based business or getting engaged in academic interdisciplinary translational research, the latter being currently limited to academic institutions unless industry will discover this hidden potential.
__
Mareis, Claudia: Design als Wissenskultur. Interferenzen zwischen Design und Wissensdiskursen seit 1960. Transcript, Bielefeld. 2011
Teaching Documents by Zuzana Sebekova
Books by Zuzana Sebekova
Portfolio / HABILITATION, 2021
This portfolio presents textile design and research works, eduvcational as well as textile materi... more This portfolio presents textile design and research works, eduvcational as well as textile material and process based research and development project of the author.
Uploads
Papers by Zuzana Sebekova
plošných textílií, patrí medzi jednu z najstarších špecializácií dizajnu,
lebo práve mechanizácia textilnej výroby začala v polovici 18. storočia
priemyselnú revolúciu vo Veľkej Británii. Prvotne boli v rámci priemyselnej
textilnej výroby mechanizované najmä segmenty výroby dĺžkových
(nite) a plošných textílií (tkaniny, úplety, čipky...), o niečo neskôr
prichádza aj mechanizácia v rámci odevnej výroby. Vývoj textilného
dizajnu priamo súvisí so zmenami výrobných procesov a technológií
dĺžkových a plošných textílií. Postupne sa menia aj použité materiály
(vlákna, nite) a s nimi aj samotná organizácia výroby. Toto obdobie je
v širšom kontexte charakteristické najmä zmenami sociálnych, kultúrnych
a ekonomických štruktúr spoločnosti. Všetky tieto faktory majú
priamy vplyv na vývoj samotného textilného dizajnu (odevných a poťahových
materiálov, bytového textilu). Výskum, vývoj a aplikácia nových
technológií výroby a spracovania textilných materiálov viditeľne menia
tvár textilného priemyslu. Úloha ako aj pôsobnosť textilného dizajnéra
v kontexte priemyselnej výroby textílií sa postupne mení a špecializuje.
Už od samých začiatkov priemyselnej textilnej výroby – t. j. od jej mechanizácie
v období priemyselnej revolúcie až po jej nedávnu globalizáciu
a súčasnú digitalizáciu, má vývoj textilných technológií a materiálov
vplyv na dizajn textilných výrobkov, a naopak.2 Nie zriedkavo totiž
o rozšírení, a teda o priamom úspechu určitej technickej či materiálovej
inovácie rozhoduje práve jej obchodný úspech. V roku 1776 tak napríklad
módny trend vertikálne prúžkovaných pančúch prinútil pletiarov
zväčšiť šírku pletacích stavov. Pančuchy bolo potrebné pliesť v horizontálnej
polohe, inak nebolo možné dosiahnuť ich vertikálne pruhovanie,
a následne ich z metráže vystrihnúť a zošiť. Keď sa tento módny trend
pominul, zanechal za sebou nové pletacie stavy a novú výrobnú technológiu.
Nevyužité široké pletacie stavy tak poslúžili na výrobu metráže.
Táto nová výrobná technológia strihania a zošívania pleteniny – tzv.
„cut-up system“, však zasiala animozitu do radov pletiarov tvarovanej
pleteniny (tzv. „shaped knitwear“). Rozdelenie výrobnej technológie
pletenia medzi výrobu tvarovanej pleteniny (pomalšia a drahšia)
a výrobu strihanej a zošívanej metráže (rýchlejšia a lacnejšia) pretrváva
dodnes. (Potočić Matković, 2010)
Aktuálne zmeny technológií, štruktúry, organizácie a distribúcie textilnej
výroby sú špecifické najmä svojou rýchlosťou a vzájomnou prepojenosťou.
Majú tak kľúčový vplyv aj na možné postavenie a úlohy dizajnéra.
Z tohto dôvodu je základná orientácia v technológiách a organizácii
výroby textílií a jej distribúcie pre textilného ako aj módneho dizajnéra
veľmi dôležitá. Znalosť klasických i nových materiálov, technológií
výroby a spracovania predstavuje pre nich východisko pre autonómnu
tvorivú prácu. Umožňuje mu správne určenie rámca a dosahu vlastného
tvorivého pôsobenia. Jedine tak môžu materiál a technológia pre
dizajnéra predstavovať tvorivé výzvy a nie iba obmedzenia. Príkladom
môže byť legendárna kolekcia A-POC odevného dizajnéra Issey
Miyakeho a textilného technológa Dai Fujiwaru vznikajúca v rokoch
1997 – 2007. Odevy kolekcie A-POC predstavujú celkom nový koncept
priemyselne vyrobeného pleteného odevu. Nepoužívajú klasický strih,
zošívanie ani tvarové pletenie jednotlivých dielov či celého odevu.
Odevy sú zhotovené z plochy metráže – textilného tubusu, v ktorom
na vopred určených miestach zákazník sám vytvára potrebné otvory
prestrihnutím materiálu. V čase, keď Miyake odev navrhol, nebolo
technicky možné ho v bežnej výrobe strojovo zhotoviť. Jeho revolučný
koncept bol inšpiráciou a motiváciou pre Dai Fujiwaru nájsť technické
riešenie, ktoré by umožnilo zhotovenie takejto záťažnej/osnovnej pleteniny.
Neskôr koncept odevu zhotoveného akoby z jednej nite a bez švov
spoločne rozšírili aj na tkané odevy.
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov. Zamerala som sa na ich dizajn a vývoj tak, aby budúci priemyselne vyrábaný produkt/materiál spĺňal zároveň: 1/ vizuálne formálno-estetické požiadavky kladené na jeho expozíciu v interiéry; 2/ všetky normatívne požiadavky (ako napr. mechanickú odolnosť, svetlostálosť, oderuvzdornosť, nehorľavosť, atď.); 3/ požiadavky trvalej udržateľnosti z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska (t.j. produkovateľnosť v lokálnych podmienkach, na báze existujúcich produkčných a logistických reťazcov).
V prvých krokoch som vyvíjala prírodnými vláknami tužené vizuálne kompozity s uplatnením v automotive interiéroch. Technické vláknité kompozity sa v tejto oblasti používajú i v súčasnosti, sú však prekryté ďalším materiálom/vrstvou tvoriacou dekor, čo o.i. zvyšuje finančnú a materiálovú záťaž ich výroby a aj neskoršej likvidácie; ich aplikácia v tomto sektore tvorí predpoklad úspešného splnenia vyžadovaných normatív i konštrukčne a procesne zhodných vizuálnych vláknitých kompozitov. V práci demonštrujem postupy, aplikáciou ktorých textilný dizajnér dosiahne požadovaný výsledný efekt: prienik naplnenia formálno-estetických požiadaviek na materiál priznávajúci svoj prírodný pôvod, a zároveň splnenie technických normatív pre účel a oblasť jeho použitia. V ďalších krokoch ilustrujem nekonvenčné prístupy a riešenia textilného dizajnéra, keď pre návrh/tvorbu cielene využívam prirodzené vlastnosti materiálu, bežne považované za jeho nevýhodu, či limitáciu (napr. zmeny farebnosti po expozícii svetlu či teplotným zmenám). Sústredila som sa i na využitie moderných funkčných pigmentov, ktoré okrem zaujímavých svetleno-farebných efektov poskytujú v tejto aplikácii pridanú hodnotu ako retardéry horenia. Testovala som možnosti ďalšej vizuálnej modifikácie navrhnutých prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov rôznymi spôsobmi potlače. Vo svojom spracovaní som nielen zdokumentovala reálnu možnosť akademického výskumu v tejto perspektívnej oblasti textilného dizajnu, ale zároveň som dokázala a zdokladovala možnosti špecifických prínosov textilného dizajnéra v podmienkach, ktoré kladie súčasná doba.
Vyššie uvedené skutočnosti ma viedli k analýze úloh textilného dizajnéra v súčasnosti. Tieto jednak reflektujú historický vývin meniacich sa požiadaviek kladených na textilného dizajnéra, v súčasnosti však podliehajú dynamickým zmenám v dôsledku procesov transformácie charakteru a podmienok priemyselnej výroby v geopolitickom kontexte. Teoretický historický rozbor meniacich sa požiadaviek na náplň práce textilného dizajnéra viedli k lepšiemu pochopeniu a definovaniu jeho úloh v súčasnosti, a tak aj mojej úlohy a kompetencií pri realizácii návrhov prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov.
Okrem analýzy meniaceho sa postavenia textilného dizajnéra vyplývajúcej z historických súvislostí jeho úloh, rozoberám aj nové impulzy nútiace k zmene tradičného ponímania tejto funkcie. Zároveň načrtávam, že nastupujúce zmeny v požiadavkách na textilné materiály a produkty – a teda aj na ich návrh/dizajn, vyžadujú od dizajnéra orientáciu v čoraz širšom spektre odborných, materiálových a procesných vedomostí a zručností. Tieto vytvárajú komplexný základ znalostí doteraz v tejto miere a rozsahu nepožadovaných. V konečnom dôsledku však umožňujú realizáciu nevyhnutných dobou kladených požiadaviek - o.i. trvalej udržateľnosti. Podčiarkujem, že tento nový trend, resp. dobou generované nové požiadavky, je nevyhnutné integrovať najmä do programov vysokoškolského vzdelávania, nakoľko úspešnosť absolventov bude závisieť od ich pripravenosti (t.j. schopnosti) riešiť aktuálne a budúce požiadavky praxe. Zároveň zdôrazňujem, že požiadavky doby, a teda aj výuky, jednoznačne vyžadujú multidisciplinárny a translačný prístup. Riešenie úloh VaV ako i výrobnej praxe vyžaduje schopnosť efektívnej inter- a trans- disciplinárnej komunikácie a spolupráce dizajnéra s ostatnými odborníkmi, ktorej predpokladom je integrácia klasických vedomostí oblasti textilného dizajnu a základných znalostí príslušných normatív už do vzdelávacieho procesu. Mnohé uvedené aspekty možno efektívne implementovať využitím domácich a zahraničných grantových schém pre financovanie medzinárodných štipendijných pobytov doktorandov.
Abstract
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites application and usage. I focused on their design and development, in accordance with the demands to be met for their future industrial manufacturing: 1 / visual formal and aesthetic requirements of their interior application; 2 / all standard material requirements (e.g. mechanical resistance, light stability, abrasion resistance, flame resistance, etc.); 3 / sustainability requirements in ecological, economic and social terms (i.e. local production based on existing production capacities and logistics chains).
In the first steps, I developed natural fiber reinforced visual composites for automotive interiors. Currently, technical fiber composites are used in this field, but they are hidden under another material – a decorative and protection layer. This results in increased financial and material burdens of their production and subsequent liquidation. Application of natural fiber reinforced visual composites in this sector presumes the fulfillment of the normatives, as they are consistent regarding their construction and processing. Herein I present some approaches of textile designer to achieve the desired final effect: the conjunction of fulfilling formal and aesthetic demands set on the material while keeping its natural character, and concurrently meeting the technical requirements (norms) set for the purpose and area of use.
In the second steps I propose unconventional approaches and solutions a textile designer can offer when creating designs aimed to capture and utilize the advantage of intrinsic properties of the material, which are commonly regarded as its disadvantage or limitation (e.g. pattern or color change after exposure to UV-light or due to changes of ambient temperature). Moreover, I investigated the potential implications of selected functional pigments. Their application renders, in addition to attractive luminous color effects, a required added value as flame-retardants. Further I tested the possibility of further visual modifications of proposed natural fiber visual composites by various printing methods.
In my thesis I documented the contemporary role and the position of academic research in the promising field of textile design. I also documented the outcomes resulting from the possibilities versus requirements, regarding the specific contributions of textile designer in the current circumstances.
These lines of evidence led me to analyze the contemporary role of the textile designer. His/her role on one hand reflects the historical development of the changing demands, on the other it encounters the dynamic changes in the requirements of transformational processes within the geopolitical context of industrial textile production. The analyses of historically changing demands on the textile designers role enable a better understanding and definition of his/her tasks in present, as well as of my own role and responsibilities in implementing the design proposals for natural fiber visual composites.
I discuss the new momentum for inducing a change of this traditional perception. I also focus on the outlining of the emerging changes regarding the requirements on designers orientation regarding material and process knowledge. Such a comprehensive knowledge and skill base has not been so far required. However, it is essential for the implementation of all necessary requirements and measures – e.g. of overall sustainability. It is important to integrate these new trends particularly into the programs of higher education. The success of graduates will depend on their skill to address current and future requirements of the practice. I also emphasize that teaching/education itself will require a multidisciplinary and translational approach. Solving open issues of research, developing practice requiring the designer’s ability for effective inter- and trans-disciplinary communication and collaboration with other professionals. The integration of textile design traditional knowledge, as well as of basic knowledge of the relevant normatives should be integrated into the programs of higher education. Many of the mentioned can be efficiently implemented using domestic and foreign grant funding schemes of the doctoral fellowships.
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites application and usage. I focused on their design and development, in accordance with the demands to be met for their future industrial manufacturing: 1 / visual formal and aesthetic requirements of their interior application; 2 / all standard material requirements (e.g. mechanical resistance, light stability, abrasion resistance, flame resistance, etc.); 3 / sustainability requirements in ecological, economic and social terms (i.e. local production based on existing production capacities and logistics chains).
In the first steps, I developed natural fiber reinforced visual composites for automotive interiors. Currently, technical fiber composites are used in this field, but they are hidden under another material – a decorative and protection layer. This results in increased financial and material burdens of their production and subsequent liquidation. Application of natural fiber reinforced visual composites in this sector presumes the fulfillment of the normatives, as they are consistent regarding their construction and processing. Herein I present some approaches of textile designer to achieve the desired final effect: the conjunction of fulfilling formal and aesthetic demands set on the material while keeping its natural character, and concurrently meeting the technical requirements (norms) set for the purpose and area of use.
In the second steps I propose unconventional approaches and solutions a textile designer can offer when creating designs aimed to capture and utilize the advantage of intrinsic properties of the material, which are commonly regarded as its disadvantage or limitation (e.g. pattern or color change after exposure to UV-light or due to changes of ambient temperature). Moreover, I investigated the potential implications of selected functional pigments. Their application renders, in addition to attractive luminous color effects, a required added value as flame-retardants. Further I tested the possibility of further visual modifications of proposed natural fiber visual composites by various printing methods.
In my thesis I documented the contemporary role and the position of academic research in the promising field of textile design. I also documented the outcomes resulting from the possibilities versus requirements, regarding the specific contributions of textile designer in the current circumstances.
These lines of evidence led me to analyze the contemporary role of the textile designer. His/her role on one hand reflects the historical development of the changing demands, on the other it encounters the dynamic changes in the requirements of transformational processes within the geopolitical context of industrial textile production. The analyses of historically changing demands on the textile designers role enable a better understanding and definition of his/her tasks in present, as well as of my own role and responsibilities in implementing the design proposals for natural fiber visual composites.
I discuss the new momentum for inducing a change of this traditional perception. I also focus on the outlining of the emerging changes regarding the requirements on designers orientation regarding material and process knowledge. Such a comprehensive knowledge and skill base has not been so far required. However, it is essential for the implementation of all necessary requirements and measures – e.g. of overall sustainability. It is important to integrate these new trends particularly into the programs of higher education. The success of graduates will depend on their skill to address current and future requirements of the practice. I also emphasize that teaching/education itself will require a multidisciplinary and translational approach. Solving open issues of research, developing practice requiring the designer’s ability for effective inter- and trans-disciplinary communication and collaboration with other professionals. The integration of textile design traditional knowledge, as well as of basic knowledge of the relevant normatives should be integrated into the programs of higher education. Many of the mentioned can be efficiently implemented using domestic and foreign grant funding schemes of the doctoral fellowships.
ABSTRAKT
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov. Zamerala som sa na ich dizajn a vývoj tak, aby budúci priemyselne vyrábaný produkt/materiál spĺňal zároveň: 1/ vizuálne formálno-estetické požiadavky kladené na jeho expozíciu v interiéry; 2/ všetky normatívne požiadavky (ako napr. mechanickú odolnosť, svetlostálosť, oderuvzdornosť, nehorľavosť, atď.); 3/ požiadavky trvalej udržateľnosti z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska (t.j. produkovateľnosť v lokálnych podmienkach, na báze existujúcich produkčných a logistických reťazcov).
V prvých krokoch som vyvíjala prírodnými vláknami tužené vizuálne kompozity s uplatnením v automotive interiéroch. Technické vláknité kompozity sa v tejto oblasti používajú i v súčasnosti, sú však prekryté ďalším materiálom/vrstvou tvoriacou dekor, čo o.i. zvyšuje finančnú a materiálovú záťaž ich výroby a aj neskoršej likvidácie; ich aplikácia v tomto sektore tvorí predpoklad úspešného splnenia vyžadovaných normatív i konštrukčne a procesne zhodných vizuálnych vláknitých kompozitov. V práci demonštrujem postupy, aplikáciou ktorých textilný dizajnér dosiahne požadovaný výsledný efekt: prienik naplnenia formálno-estetických požiadaviek na materiál priznávajúci svoj prírodný pôvod, a zároveň splnenie technických normatív pre účel a oblasť jeho použitia. V ďalších krokoch ilustrujem nekonvenčné prístupy a riešenia textilného dizajnéra, keď pre návrh/tvorbu cielene využívam prirodzené vlastnosti materiálu, bežne považované za jeho nevýhodu, či limitáciu (napr. zmeny farebnosti po expozícii svetlu či teplotným zmenám). Sústredila som sa i na využitie moderných funkčných pigmentov, ktoré okrem zaujímavých svetleno-farebných efektov poskytujú v tejto aplikácii pridanú hodnotu ako retardéry horenia. Testovala som možnosti ďalšej vizuálnej modifikácie navrhnutých prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov rôznymi spôsobmi potlače. Vo svojom spracovaní som nielen zdokumentovala reálnu možnosť akademického výskumu v tejto perspektívnej oblasti textilného dizajnu, ale zároveň som dokázala a zdokladovala možnosti špecifických prínosov textilného dizajnéra v podmienkach, ktoré kladie súčasná doba.
Vyššie uvedené skutočnosti ma viedli k analýze úloh textilného dizajnéra v súčasnosti. Tieto jednak reflektujú historický vývin meniacich sa požiadaviek kladených na textilného dizajnéra, v súčasnosti však podliehajú dynamickým zmenám v dôsledku procesov transformácie charakteru a podmienok priemyselnej výroby v geopolitickom kontexte. Teoretický historický rozbor meniacich sa požiadaviek na náplň práce textilného dizajnéra viedli k lepšiemu pochopeniu a definovaniu jeho úloh v súčasnosti, a tak aj mojej úlohy a kompetencií pri realizácii návrhov prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov.
Okrem analýzy meniaceho sa postavenia textilného dizajnéra vyplývajúcej z historických súvislostí jeho úloh, rozoberám aj nové impulzy nútiace k zmene tradičného ponímania tejto funkcie. Zároveň načrtávam, že nastupujúce zmeny v požiadavkách na textilné materiály a produkty – a teda aj na ich návrh/dizajn, vyžadujú od dizajnéra orientáciu v čoraz širšom spektre odborných, materiálových a procesných vedomostí a zručností. Tieto vytvárajú komplexný základ znalostí doteraz v tejto miere a rozsahu nepožadovaných. V konečnom dôsledku však umožňujú realizáciu nevyhnutných dobou kladených požiadaviek - o.i. trvalej udržateľnosti. Podčiarkujem, že tento nový trend, resp. dobou generované nové požiadavky, je nevyhnutné integrovať najmä do programov vysokoškolského vzdelávania, nakoľko úspešnosť absolventov bude závisieť od ich pripravenosti (t.j. schopnosti) riešiť aktuálne a budúce požiadavky praxe. Zároveň zdôrazňujem, že požiadavky doby, a teda aj výuky, jednoznačne vyžadujú multidisciplinárny a translačný prístup. Riešenie úloh VaV ako i výrobnej praxe vyžaduje schopnosť efektívnej inter- a trans- disciplinárnej komunikácie a spolupráce dizajnéra s ostatnými odborníkmi, ktorej predpokladom je integrácia klasických vedomostí oblasti textilného dizajnu a základných znalostí príslušných normatív už do vzdelávacieho procesu. Mnohé uvedené aspekty možno efektívne implementovať využitím domácich a zahraničných grantových schém pre financovanie medzinárodných štipendijných pobytov doktorandov.
Das Verständnis der aktuellen Entwicklungen in Textil-Design, -Handwerk und -Produktion setzt eine kritische und historisch informierte Analyse voraus. Seit der Industrialisierung der Tex- tilproduktion hat sich die Rolle der Textildesigner kontinuierlich gewandelt. In den frühen Jahren der mechanischen Produktion bestand sie in der Erstellung von Mustern und Oberflächen-De- signs und stellte so überwiegend den Umgang mit der Visualität und Haptik der Produkte dar. Die Geschwindigkeits- und Volu- men-Optimierung der Produktionsprozesse fokussierte später diesen Blick auf die technologischen, also auf Material- und Qua- litäts-Fragen der Produkte. Die aktuellsten Entwicklungen der industriellen Textilproduktion, welche durch die Auslagerung von Produktionskapazitäten gekennzeichnet werden können, rücken die Rolle der Textildesigner in Richtung Produktmanagement und Produktions-Koordination.
Ähnlich wie in anderen Bereichen des Designs, ist hier ein Verlust der direkten Verbindung zu Herstellungsprozess und dessen Ergebnis zu beobachten. Als Reaktion auf dieses Phäno- men können wachsende Popularisierungstendenzen der (Textil-) Handwerksproduktion und der DIY-Ansätze beobachtet werden. Das wachsende Interesse der breiten Öffentlichkeit an Fragen der Nachhaltigkeit öffnet den Textildesignern neue Möglichkeiten, entweder bewusst auf lokaler Ebene (Ressourcen, Fertigung, usw.), oder in der interdisziplinären translatorischen Forschung (derzeit meist auf akademische Institutionen beschränkt) tätig zu werden.
Das Verständnis der sich wandelnden Rolle der Designer in der Industrie ist nicht nur für die Designer selbst, sondern auch für die (Re-)Definition von neuen Ansätzen in der akademischen Aus- bildung und Forschung im Bereich Textildesign von Interesse. Für ein fundiertes Konzept der künftigen Entwicklung des Berufsstan- des ist die Beziehung von Textildesign, Textiltechnik, Handwerk und Industrieproduktion von besonderem Interesse.
Developments which focus on establishing research in art and design academies, need to be contextualized. Developments in fashion, textile and surface design establish a connection to digital media, others research and develop new functionalities, or deal with sustainability issues. Despite the forthcoming overall digitalization of manufacturing processes textile design/production still remain close dependent on the production technique, material, object and subject.
Since the industrialization of textile production the role of designers has been continuously changing from being involved in pattern creation, to become engaged with the technological and quality issues of the products and process. Recently the role of textile designers has shifted towards product management and production organization. Similarly to other fields of design the outsourcing of production capacities and the growing interest and awareness of broad public in sustainability issues leads to a grow of textile craft production and 'do/design it yourself' (D.I.Y.) approaches.
Recent development which focuses on establishing applied and translational research in art and design academies, encouraging both theoretical and practical approaches, needs to be contextualized in the highly differentiated and specialized fields of design production (i.e. industrial-, textile-, graphic-, etc.). As every design field shows its specific backgrounds and historical development, the required adaption to the digitalized industrial production has to be understood and treated individually. The ongoing adaption to
digitalization in industrial or graphic design display quite different requirements and impact as the ones which can be recognized in textile design. Though textile design and production still remain close connected and dependent on the production technique, material and artifact. Some recent developments in fashion, textile and surface design establish a connection to digital media (e.g. surface mapping, e-textiles like sensoric and responsive textiles), others are concerned with research and development of new functionalities (medical textiles, organ supplements, nano-coatings) or with the issues of sustainability (textile production being energy and resource demanding).
Since the industrialization of textile production the role of textile designer has been continuously changing. From being merely the 'artist' involved in creation of patterns and surface designs in the early years of mechanical textile production (dealing predominantly with the visuals of the product), to become gradually engaged with the technological, material and quality issues of the products as the production processes focused on optimizing their speed and volume. In the current development of the industrial textile production, which can be characterized by outsourcing of production capacities, the role of a textile designer has shifted towards product management and product-line manufacturing supervision. Similarly to other fields of design a loss of direct connection to production process and/or outcome can be observed, even though the primary reason is not the forthcoming digitalization of the field. As a reaction to this phenomenon growing tendencies of popularization of textile craft production (both by textile artists and textile designers) and 'do/design it yourself' (D.I.Y.) approaches can be observed. The growing interest and awareness of broad public in sustainability issues gives textile designers the opportunity to act either on local platform by running a more craft based business or getting engaged in academic interdisciplinary translational research, the latter being currently limited to academic institutions unless industry will discover this hidden potential.
__
Mareis, Claudia: Design als Wissenskultur. Interferenzen zwischen Design und Wissensdiskursen seit 1960. Transcript, Bielefeld. 2011
Teaching Documents by Zuzana Sebekova
Books by Zuzana Sebekova
plošných textílií, patrí medzi jednu z najstarších špecializácií dizajnu,
lebo práve mechanizácia textilnej výroby začala v polovici 18. storočia
priemyselnú revolúciu vo Veľkej Británii. Prvotne boli v rámci priemyselnej
textilnej výroby mechanizované najmä segmenty výroby dĺžkových
(nite) a plošných textílií (tkaniny, úplety, čipky...), o niečo neskôr
prichádza aj mechanizácia v rámci odevnej výroby. Vývoj textilného
dizajnu priamo súvisí so zmenami výrobných procesov a technológií
dĺžkových a plošných textílií. Postupne sa menia aj použité materiály
(vlákna, nite) a s nimi aj samotná organizácia výroby. Toto obdobie je
v širšom kontexte charakteristické najmä zmenami sociálnych, kultúrnych
a ekonomických štruktúr spoločnosti. Všetky tieto faktory majú
priamy vplyv na vývoj samotného textilného dizajnu (odevných a poťahových
materiálov, bytového textilu). Výskum, vývoj a aplikácia nových
technológií výroby a spracovania textilných materiálov viditeľne menia
tvár textilného priemyslu. Úloha ako aj pôsobnosť textilného dizajnéra
v kontexte priemyselnej výroby textílií sa postupne mení a špecializuje.
Už od samých začiatkov priemyselnej textilnej výroby – t. j. od jej mechanizácie
v období priemyselnej revolúcie až po jej nedávnu globalizáciu
a súčasnú digitalizáciu, má vývoj textilných technológií a materiálov
vplyv na dizajn textilných výrobkov, a naopak.2 Nie zriedkavo totiž
o rozšírení, a teda o priamom úspechu určitej technickej či materiálovej
inovácie rozhoduje práve jej obchodný úspech. V roku 1776 tak napríklad
módny trend vertikálne prúžkovaných pančúch prinútil pletiarov
zväčšiť šírku pletacích stavov. Pančuchy bolo potrebné pliesť v horizontálnej
polohe, inak nebolo možné dosiahnuť ich vertikálne pruhovanie,
a následne ich z metráže vystrihnúť a zošiť. Keď sa tento módny trend
pominul, zanechal za sebou nové pletacie stavy a novú výrobnú technológiu.
Nevyužité široké pletacie stavy tak poslúžili na výrobu metráže.
Táto nová výrobná technológia strihania a zošívania pleteniny – tzv.
„cut-up system“, však zasiala animozitu do radov pletiarov tvarovanej
pleteniny (tzv. „shaped knitwear“). Rozdelenie výrobnej technológie
pletenia medzi výrobu tvarovanej pleteniny (pomalšia a drahšia)
a výrobu strihanej a zošívanej metráže (rýchlejšia a lacnejšia) pretrváva
dodnes. (Potočić Matković, 2010)
Aktuálne zmeny technológií, štruktúry, organizácie a distribúcie textilnej
výroby sú špecifické najmä svojou rýchlosťou a vzájomnou prepojenosťou.
Majú tak kľúčový vplyv aj na možné postavenie a úlohy dizajnéra.
Z tohto dôvodu je základná orientácia v technológiách a organizácii
výroby textílií a jej distribúcie pre textilného ako aj módneho dizajnéra
veľmi dôležitá. Znalosť klasických i nových materiálov, technológií
výroby a spracovania predstavuje pre nich východisko pre autonómnu
tvorivú prácu. Umožňuje mu správne určenie rámca a dosahu vlastného
tvorivého pôsobenia. Jedine tak môžu materiál a technológia pre
dizajnéra predstavovať tvorivé výzvy a nie iba obmedzenia. Príkladom
môže byť legendárna kolekcia A-POC odevného dizajnéra Issey
Miyakeho a textilného technológa Dai Fujiwaru vznikajúca v rokoch
1997 – 2007. Odevy kolekcie A-POC predstavujú celkom nový koncept
priemyselne vyrobeného pleteného odevu. Nepoužívajú klasický strih,
zošívanie ani tvarové pletenie jednotlivých dielov či celého odevu.
Odevy sú zhotovené z plochy metráže – textilného tubusu, v ktorom
na vopred určených miestach zákazník sám vytvára potrebné otvory
prestrihnutím materiálu. V čase, keď Miyake odev navrhol, nebolo
technicky možné ho v bežnej výrobe strojovo zhotoviť. Jeho revolučný
koncept bol inšpiráciou a motiváciou pre Dai Fujiwaru nájsť technické
riešenie, ktoré by umožnilo zhotovenie takejto záťažnej/osnovnej pleteniny.
Neskôr koncept odevu zhotoveného akoby z jednej nite a bez švov
spoločne rozšírili aj na tkané odevy.
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov. Zamerala som sa na ich dizajn a vývoj tak, aby budúci priemyselne vyrábaný produkt/materiál spĺňal zároveň: 1/ vizuálne formálno-estetické požiadavky kladené na jeho expozíciu v interiéry; 2/ všetky normatívne požiadavky (ako napr. mechanickú odolnosť, svetlostálosť, oderuvzdornosť, nehorľavosť, atď.); 3/ požiadavky trvalej udržateľnosti z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska (t.j. produkovateľnosť v lokálnych podmienkach, na báze existujúcich produkčných a logistických reťazcov).
V prvých krokoch som vyvíjala prírodnými vláknami tužené vizuálne kompozity s uplatnením v automotive interiéroch. Technické vláknité kompozity sa v tejto oblasti používajú i v súčasnosti, sú však prekryté ďalším materiálom/vrstvou tvoriacou dekor, čo o.i. zvyšuje finančnú a materiálovú záťaž ich výroby a aj neskoršej likvidácie; ich aplikácia v tomto sektore tvorí predpoklad úspešného splnenia vyžadovaných normatív i konštrukčne a procesne zhodných vizuálnych vláknitých kompozitov. V práci demonštrujem postupy, aplikáciou ktorých textilný dizajnér dosiahne požadovaný výsledný efekt: prienik naplnenia formálno-estetických požiadaviek na materiál priznávajúci svoj prírodný pôvod, a zároveň splnenie technických normatív pre účel a oblasť jeho použitia. V ďalších krokoch ilustrujem nekonvenčné prístupy a riešenia textilného dizajnéra, keď pre návrh/tvorbu cielene využívam prirodzené vlastnosti materiálu, bežne považované za jeho nevýhodu, či limitáciu (napr. zmeny farebnosti po expozícii svetlu či teplotným zmenám). Sústredila som sa i na využitie moderných funkčných pigmentov, ktoré okrem zaujímavých svetleno-farebných efektov poskytujú v tejto aplikácii pridanú hodnotu ako retardéry horenia. Testovala som možnosti ďalšej vizuálnej modifikácie navrhnutých prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov rôznymi spôsobmi potlače. Vo svojom spracovaní som nielen zdokumentovala reálnu možnosť akademického výskumu v tejto perspektívnej oblasti textilného dizajnu, ale zároveň som dokázala a zdokladovala možnosti špecifických prínosov textilného dizajnéra v podmienkach, ktoré kladie súčasná doba.
Vyššie uvedené skutočnosti ma viedli k analýze úloh textilného dizajnéra v súčasnosti. Tieto jednak reflektujú historický vývin meniacich sa požiadaviek kladených na textilného dizajnéra, v súčasnosti však podliehajú dynamickým zmenám v dôsledku procesov transformácie charakteru a podmienok priemyselnej výroby v geopolitickom kontexte. Teoretický historický rozbor meniacich sa požiadaviek na náplň práce textilného dizajnéra viedli k lepšiemu pochopeniu a definovaniu jeho úloh v súčasnosti, a tak aj mojej úlohy a kompetencií pri realizácii návrhov prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov.
Okrem analýzy meniaceho sa postavenia textilného dizajnéra vyplývajúcej z historických súvislostí jeho úloh, rozoberám aj nové impulzy nútiace k zmene tradičného ponímania tejto funkcie. Zároveň načrtávam, že nastupujúce zmeny v požiadavkách na textilné materiály a produkty – a teda aj na ich návrh/dizajn, vyžadujú od dizajnéra orientáciu v čoraz širšom spektre odborných, materiálových a procesných vedomostí a zručností. Tieto vytvárajú komplexný základ znalostí doteraz v tejto miere a rozsahu nepožadovaných. V konečnom dôsledku však umožňujú realizáciu nevyhnutných dobou kladených požiadaviek - o.i. trvalej udržateľnosti. Podčiarkujem, že tento nový trend, resp. dobou generované nové požiadavky, je nevyhnutné integrovať najmä do programov vysokoškolského vzdelávania, nakoľko úspešnosť absolventov bude závisieť od ich pripravenosti (t.j. schopnosti) riešiť aktuálne a budúce požiadavky praxe. Zároveň zdôrazňujem, že požiadavky doby, a teda aj výuky, jednoznačne vyžadujú multidisciplinárny a translačný prístup. Riešenie úloh VaV ako i výrobnej praxe vyžaduje schopnosť efektívnej inter- a trans- disciplinárnej komunikácie a spolupráce dizajnéra s ostatnými odborníkmi, ktorej predpokladom je integrácia klasických vedomostí oblasti textilného dizajnu a základných znalostí príslušných normatív už do vzdelávacieho procesu. Mnohé uvedené aspekty možno efektívne implementovať využitím domácich a zahraničných grantových schém pre financovanie medzinárodných štipendijných pobytov doktorandov.
Abstract
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites application and usage. I focused on their design and development, in accordance with the demands to be met for their future industrial manufacturing: 1 / visual formal and aesthetic requirements of their interior application; 2 / all standard material requirements (e.g. mechanical resistance, light stability, abrasion resistance, flame resistance, etc.); 3 / sustainability requirements in ecological, economic and social terms (i.e. local production based on existing production capacities and logistics chains).
In the first steps, I developed natural fiber reinforced visual composites for automotive interiors. Currently, technical fiber composites are used in this field, but they are hidden under another material – a decorative and protection layer. This results in increased financial and material burdens of their production and subsequent liquidation. Application of natural fiber reinforced visual composites in this sector presumes the fulfillment of the normatives, as they are consistent regarding their construction and processing. Herein I present some approaches of textile designer to achieve the desired final effect: the conjunction of fulfilling formal and aesthetic demands set on the material while keeping its natural character, and concurrently meeting the technical requirements (norms) set for the purpose and area of use.
In the second steps I propose unconventional approaches and solutions a textile designer can offer when creating designs aimed to capture and utilize the advantage of intrinsic properties of the material, which are commonly regarded as its disadvantage or limitation (e.g. pattern or color change after exposure to UV-light or due to changes of ambient temperature). Moreover, I investigated the potential implications of selected functional pigments. Their application renders, in addition to attractive luminous color effects, a required added value as flame-retardants. Further I tested the possibility of further visual modifications of proposed natural fiber visual composites by various printing methods.
In my thesis I documented the contemporary role and the position of academic research in the promising field of textile design. I also documented the outcomes resulting from the possibilities versus requirements, regarding the specific contributions of textile designer in the current circumstances.
These lines of evidence led me to analyze the contemporary role of the textile designer. His/her role on one hand reflects the historical development of the changing demands, on the other it encounters the dynamic changes in the requirements of transformational processes within the geopolitical context of industrial textile production. The analyses of historically changing demands on the textile designers role enable a better understanding and definition of his/her tasks in present, as well as of my own role and responsibilities in implementing the design proposals for natural fiber visual composites.
I discuss the new momentum for inducing a change of this traditional perception. I also focus on the outlining of the emerging changes regarding the requirements on designers orientation regarding material and process knowledge. Such a comprehensive knowledge and skill base has not been so far required. However, it is essential for the implementation of all necessary requirements and measures – e.g. of overall sustainability. It is important to integrate these new trends particularly into the programs of higher education. The success of graduates will depend on their skill to address current and future requirements of the practice. I also emphasize that teaching/education itself will require a multidisciplinary and translational approach. Solving open issues of research, developing practice requiring the designer’s ability for effective inter- and trans-disciplinary communication and collaboration with other professionals. The integration of textile design traditional knowledge, as well as of basic knowledge of the relevant normatives should be integrated into the programs of higher education. Many of the mentioned can be efficiently implemented using domestic and foreign grant funding schemes of the doctoral fellowships.
My presented work addresses the issues of natural fiber reinforced visual composites application and usage. I focused on their design and development, in accordance with the demands to be met for their future industrial manufacturing: 1 / visual formal and aesthetic requirements of their interior application; 2 / all standard material requirements (e.g. mechanical resistance, light stability, abrasion resistance, flame resistance, etc.); 3 / sustainability requirements in ecological, economic and social terms (i.e. local production based on existing production capacities and logistics chains).
In the first steps, I developed natural fiber reinforced visual composites for automotive interiors. Currently, technical fiber composites are used in this field, but they are hidden under another material – a decorative and protection layer. This results in increased financial and material burdens of their production and subsequent liquidation. Application of natural fiber reinforced visual composites in this sector presumes the fulfillment of the normatives, as they are consistent regarding their construction and processing. Herein I present some approaches of textile designer to achieve the desired final effect: the conjunction of fulfilling formal and aesthetic demands set on the material while keeping its natural character, and concurrently meeting the technical requirements (norms) set for the purpose and area of use.
In the second steps I propose unconventional approaches and solutions a textile designer can offer when creating designs aimed to capture and utilize the advantage of intrinsic properties of the material, which are commonly regarded as its disadvantage or limitation (e.g. pattern or color change after exposure to UV-light or due to changes of ambient temperature). Moreover, I investigated the potential implications of selected functional pigments. Their application renders, in addition to attractive luminous color effects, a required added value as flame-retardants. Further I tested the possibility of further visual modifications of proposed natural fiber visual composites by various printing methods.
In my thesis I documented the contemporary role and the position of academic research in the promising field of textile design. I also documented the outcomes resulting from the possibilities versus requirements, regarding the specific contributions of textile designer in the current circumstances.
These lines of evidence led me to analyze the contemporary role of the textile designer. His/her role on one hand reflects the historical development of the changing demands, on the other it encounters the dynamic changes in the requirements of transformational processes within the geopolitical context of industrial textile production. The analyses of historically changing demands on the textile designers role enable a better understanding and definition of his/her tasks in present, as well as of my own role and responsibilities in implementing the design proposals for natural fiber visual composites.
I discuss the new momentum for inducing a change of this traditional perception. I also focus on the outlining of the emerging changes regarding the requirements on designers orientation regarding material and process knowledge. Such a comprehensive knowledge and skill base has not been so far required. However, it is essential for the implementation of all necessary requirements and measures – e.g. of overall sustainability. It is important to integrate these new trends particularly into the programs of higher education. The success of graduates will depend on their skill to address current and future requirements of the practice. I also emphasize that teaching/education itself will require a multidisciplinary and translational approach. Solving open issues of research, developing practice requiring the designer’s ability for effective inter- and trans-disciplinary communication and collaboration with other professionals. The integration of textile design traditional knowledge, as well as of basic knowledge of the relevant normatives should be integrated into the programs of higher education. Many of the mentioned can be efficiently implemented using domestic and foreign grant funding schemes of the doctoral fellowships.
ABSTRAKT
V práci som sa zamerala na riešenie otázok využitia prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov. Zamerala som sa na ich dizajn a vývoj tak, aby budúci priemyselne vyrábaný produkt/materiál spĺňal zároveň: 1/ vizuálne formálno-estetické požiadavky kladené na jeho expozíciu v interiéry; 2/ všetky normatívne požiadavky (ako napr. mechanickú odolnosť, svetlostálosť, oderuvzdornosť, nehorľavosť, atď.); 3/ požiadavky trvalej udržateľnosti z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska (t.j. produkovateľnosť v lokálnych podmienkach, na báze existujúcich produkčných a logistických reťazcov).
V prvých krokoch som vyvíjala prírodnými vláknami tužené vizuálne kompozity s uplatnením v automotive interiéroch. Technické vláknité kompozity sa v tejto oblasti používajú i v súčasnosti, sú však prekryté ďalším materiálom/vrstvou tvoriacou dekor, čo o.i. zvyšuje finančnú a materiálovú záťaž ich výroby a aj neskoršej likvidácie; ich aplikácia v tomto sektore tvorí predpoklad úspešného splnenia vyžadovaných normatív i konštrukčne a procesne zhodných vizuálnych vláknitých kompozitov. V práci demonštrujem postupy, aplikáciou ktorých textilný dizajnér dosiahne požadovaný výsledný efekt: prienik naplnenia formálno-estetických požiadaviek na materiál priznávajúci svoj prírodný pôvod, a zároveň splnenie technických normatív pre účel a oblasť jeho použitia. V ďalších krokoch ilustrujem nekonvenčné prístupy a riešenia textilného dizajnéra, keď pre návrh/tvorbu cielene využívam prirodzené vlastnosti materiálu, bežne považované za jeho nevýhodu, či limitáciu (napr. zmeny farebnosti po expozícii svetlu či teplotným zmenám). Sústredila som sa i na využitie moderných funkčných pigmentov, ktoré okrem zaujímavých svetleno-farebných efektov poskytujú v tejto aplikácii pridanú hodnotu ako retardéry horenia. Testovala som možnosti ďalšej vizuálnej modifikácie navrhnutých prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov rôznymi spôsobmi potlače. Vo svojom spracovaní som nielen zdokumentovala reálnu možnosť akademického výskumu v tejto perspektívnej oblasti textilného dizajnu, ale zároveň som dokázala a zdokladovala možnosti špecifických prínosov textilného dizajnéra v podmienkach, ktoré kladie súčasná doba.
Vyššie uvedené skutočnosti ma viedli k analýze úloh textilného dizajnéra v súčasnosti. Tieto jednak reflektujú historický vývin meniacich sa požiadaviek kladených na textilného dizajnéra, v súčasnosti však podliehajú dynamickým zmenám v dôsledku procesov transformácie charakteru a podmienok priemyselnej výroby v geopolitickom kontexte. Teoretický historický rozbor meniacich sa požiadaviek na náplň práce textilného dizajnéra viedli k lepšiemu pochopeniu a definovaniu jeho úloh v súčasnosti, a tak aj mojej úlohy a kompetencií pri realizácii návrhov prírodnými vláknami tužených vizuálnych kompozitov.
Okrem analýzy meniaceho sa postavenia textilného dizajnéra vyplývajúcej z historických súvislostí jeho úloh, rozoberám aj nové impulzy nútiace k zmene tradičného ponímania tejto funkcie. Zároveň načrtávam, že nastupujúce zmeny v požiadavkách na textilné materiály a produkty – a teda aj na ich návrh/dizajn, vyžadujú od dizajnéra orientáciu v čoraz širšom spektre odborných, materiálových a procesných vedomostí a zručností. Tieto vytvárajú komplexný základ znalostí doteraz v tejto miere a rozsahu nepožadovaných. V konečnom dôsledku však umožňujú realizáciu nevyhnutných dobou kladených požiadaviek - o.i. trvalej udržateľnosti. Podčiarkujem, že tento nový trend, resp. dobou generované nové požiadavky, je nevyhnutné integrovať najmä do programov vysokoškolského vzdelávania, nakoľko úspešnosť absolventov bude závisieť od ich pripravenosti (t.j. schopnosti) riešiť aktuálne a budúce požiadavky praxe. Zároveň zdôrazňujem, že požiadavky doby, a teda aj výuky, jednoznačne vyžadujú multidisciplinárny a translačný prístup. Riešenie úloh VaV ako i výrobnej praxe vyžaduje schopnosť efektívnej inter- a trans- disciplinárnej komunikácie a spolupráce dizajnéra s ostatnými odborníkmi, ktorej predpokladom je integrácia klasických vedomostí oblasti textilného dizajnu a základných znalostí príslušných normatív už do vzdelávacieho procesu. Mnohé uvedené aspekty možno efektívne implementovať využitím domácich a zahraničných grantových schém pre financovanie medzinárodných štipendijných pobytov doktorandov.
Das Verständnis der aktuellen Entwicklungen in Textil-Design, -Handwerk und -Produktion setzt eine kritische und historisch informierte Analyse voraus. Seit der Industrialisierung der Tex- tilproduktion hat sich die Rolle der Textildesigner kontinuierlich gewandelt. In den frühen Jahren der mechanischen Produktion bestand sie in der Erstellung von Mustern und Oberflächen-De- signs und stellte so überwiegend den Umgang mit der Visualität und Haptik der Produkte dar. Die Geschwindigkeits- und Volu- men-Optimierung der Produktionsprozesse fokussierte später diesen Blick auf die technologischen, also auf Material- und Qua- litäts-Fragen der Produkte. Die aktuellsten Entwicklungen der industriellen Textilproduktion, welche durch die Auslagerung von Produktionskapazitäten gekennzeichnet werden können, rücken die Rolle der Textildesigner in Richtung Produktmanagement und Produktions-Koordination.
Ähnlich wie in anderen Bereichen des Designs, ist hier ein Verlust der direkten Verbindung zu Herstellungsprozess und dessen Ergebnis zu beobachten. Als Reaktion auf dieses Phäno- men können wachsende Popularisierungstendenzen der (Textil-) Handwerksproduktion und der DIY-Ansätze beobachtet werden. Das wachsende Interesse der breiten Öffentlichkeit an Fragen der Nachhaltigkeit öffnet den Textildesignern neue Möglichkeiten, entweder bewusst auf lokaler Ebene (Ressourcen, Fertigung, usw.), oder in der interdisziplinären translatorischen Forschung (derzeit meist auf akademische Institutionen beschränkt) tätig zu werden.
Das Verständnis der sich wandelnden Rolle der Designer in der Industrie ist nicht nur für die Designer selbst, sondern auch für die (Re-)Definition von neuen Ansätzen in der akademischen Aus- bildung und Forschung im Bereich Textildesign von Interesse. Für ein fundiertes Konzept der künftigen Entwicklung des Berufsstan- des ist die Beziehung von Textildesign, Textiltechnik, Handwerk und Industrieproduktion von besonderem Interesse.
Developments which focus on establishing research in art and design academies, need to be contextualized. Developments in fashion, textile and surface design establish a connection to digital media, others research and develop new functionalities, or deal with sustainability issues. Despite the forthcoming overall digitalization of manufacturing processes textile design/production still remain close dependent on the production technique, material, object and subject.
Since the industrialization of textile production the role of designers has been continuously changing from being involved in pattern creation, to become engaged with the technological and quality issues of the products and process. Recently the role of textile designers has shifted towards product management and production organization. Similarly to other fields of design the outsourcing of production capacities and the growing interest and awareness of broad public in sustainability issues leads to a grow of textile craft production and 'do/design it yourself' (D.I.Y.) approaches.
Recent development which focuses on establishing applied and translational research in art and design academies, encouraging both theoretical and practical approaches, needs to be contextualized in the highly differentiated and specialized fields of design production (i.e. industrial-, textile-, graphic-, etc.). As every design field shows its specific backgrounds and historical development, the required adaption to the digitalized industrial production has to be understood and treated individually. The ongoing adaption to
digitalization in industrial or graphic design display quite different requirements and impact as the ones which can be recognized in textile design. Though textile design and production still remain close connected and dependent on the production technique, material and artifact. Some recent developments in fashion, textile and surface design establish a connection to digital media (e.g. surface mapping, e-textiles like sensoric and responsive textiles), others are concerned with research and development of new functionalities (medical textiles, organ supplements, nano-coatings) or with the issues of sustainability (textile production being energy and resource demanding).
Since the industrialization of textile production the role of textile designer has been continuously changing. From being merely the 'artist' involved in creation of patterns and surface designs in the early years of mechanical textile production (dealing predominantly with the visuals of the product), to become gradually engaged with the technological, material and quality issues of the products as the production processes focused on optimizing their speed and volume. In the current development of the industrial textile production, which can be characterized by outsourcing of production capacities, the role of a textile designer has shifted towards product management and product-line manufacturing supervision. Similarly to other fields of design a loss of direct connection to production process and/or outcome can be observed, even though the primary reason is not the forthcoming digitalization of the field. As a reaction to this phenomenon growing tendencies of popularization of textile craft production (both by textile artists and textile designers) and 'do/design it yourself' (D.I.Y.) approaches can be observed. The growing interest and awareness of broad public in sustainability issues gives textile designers the opportunity to act either on local platform by running a more craft based business or getting engaged in academic interdisciplinary translational research, the latter being currently limited to academic institutions unless industry will discover this hidden potential.
__
Mareis, Claudia: Design als Wissenskultur. Interferenzen zwischen Design und Wissensdiskursen seit 1960. Transcript, Bielefeld. 2011
Human by Design : Probing Social and Methodological Innovation in Design
SCD Bratislava
MAK Wien
featuring: Project ZERO IMPACT by Barbora Peuch, Zuzana Šebeková and Jan C. Löbl
Úvod
Dana Lapšanská
I. Technológie v kontexte texti lnej výroby a dizajnu
Zuzana Šebeková
1. Vývoj a špecifiká textilnej výroby
2. Mechanizácia a nástup industrializácie textilnej výroby v 18. a 19. storočí
3. Proces industrializácie textilnej výroby v prvej polovici 20. storočia
4. Priemyselný rozmach a masová výroba v druhej polovici 20. storočia
5. Súčasný vývoj globálnych trendov textilnej výroby
II. Kreati vit a a technológie v tvorbe módneho dizajnu
Dana Lapšanská
1. V znik haute couture a módny dizajn prvej polovice 20. storočia
2. Ready-to-wear a haute couture v druhej polovici 20. storočia
3. Revitalizácia segmentu luxusu na prelome storočí
4. Súčasné tendencie v segmente luxusu
III. Diktát rýchlosti v módnom priemysle
Barbora Peuch
1. Rýchlosť – súčasná tendencia životného štýlu
2. Fast fashion – rýchla móda
3. Módny priemysel – rýchla produkcia
4. Konečný spotrebiteľ – rýchla spotreba
5. Textilný odpad
Otázka trvalej udržateľnosti textilnej výroby a módneho priemyslu v súčasnosti rezonuje už nielen medzi odborníkmi z praxe, ale aj medzi bežnými spotrebiteľmi. Najmä v kontexte fenoménu tzv. rýchlej módy (fast fashion) je všeobecne známy devastačný dopad textilnej výroby na životné prostredie. Masová výroba v kombinácii s čoraz kratším cyklom módnych trendov ničí naše ekosystémy a komunity. Ako celkom legitímna alternatíva v tomto kontexte zaznieva požiadavka návratu k tradičným hodnotám, prírodným materiálom, a najmä kvalite, respektíve trvácnosti, odevu a textilu samotného. Podmienkou je nadčasovosť dizajnu (silueta, funkcia, strihové riešenie, vzorovanie a voľba materiálu), kvalita vstupných surovín ako aj spracovania. Fenomén tzv. pomalej módy (slow fashion) popri ekologickej a trvalo udržateľnej produkcii kladie dôraz aj na sociálne aspekty výroby a distribúcie odevu/textilu a jasne preferuje lokálnu produkciu.
Pre morálnu dlhovekosť produktu je nevyhnutné, aby sa s ním užívateľ identifikoval. Tento proces môže prebiehať na rôznych úrovniach. Jednou z nich je i (spolu)vytváranie regionálnej identity pomocou inšpirácie ľudovým odevom a úžitkovým textilom. Tu možno rozlíšiť takpovediac priamu inšpiráciu, ktorá je vizuálne rozpoznateľná. Produkt prevažne preberá a upravuje motívy vzorov výšiviek, potlačí, čipiek či tkaných vzorov textílií. Prvotne menej viditeľnou je inšpirácia tradičnými remeselnými technikami, materiálmi, ich spracovaním, strihovými riešeniami a funkciami. Výsledný produkt technologicky, materiálovo, strihovo či spracovaním zachováva tradíciu, avšak kreatívne kombinuje potenciál nových, prevažne digitálnych, výrobných technológií či nových materiálov.
Pre tradičný ľudový odev a textil je charakteristická priama alebo potenciálna multifunkčnosť jednotlivých jeho častí, spracovanie rešpektujúce a zdôrazňujúce špecifiká materiálu, jednoduchosť s dôrazom na detail (funkčný/dekoratívny). Práve zachovanie a reinterpretácia týchto charakteristík predstavuje potenciál generovať inovatívne a udržateľné
riešenia a produkty vytvárajúce (resp. rozvíjajúce) regionálnu identitu.
EN: ABSTRACT
The question of textile production and fashion industry sustainability resonates nowadays not only among professionals but also among common users. Especially in the context of so called „fast fashion“ the devastating impacts of textiles production on the environment is widely known. Mass production combined with still shorter lifespan of fashion trends ruins our ecosystems and communities. As a legitimate alternative there is the demand of return to traditional values, natural materials and mainly to the quality or rather durability of the clothings and textiles. Required is timelessness of design (the silhouette, function, sewing pattern, patterning and material choices), quality of used materials and of execution. The phenomenon of so called „slow fashion“ stresses not only ecological and sustainable production but also social aspects of production and distribution of clothing/textile and clearly preferres local production.
To achieve a long lifespan of product user identification with it is necessary. This process may happen on two levels. One consists of creating a regional identity by inspiration from folk costumes and utility textiles. Direct inspiration which is visually explicit can fall in this category. The product mostly follows and adapts motifs from embroidery, print, laces or woven patterns of textiles. On the first sight less recognizable is the inspiration by traditional craft techniques, materials, their processing, sewing patterns and functions. The product respects the tradition in the aspect of technology, material, pattern or execution, but it creatively combines the potential of new, mostly digital, manufacture technologies or new materials.
In the traditional folk costume and textile direct or potential multipurposness of individual parts is characteristic, execution respecting and putting emphasis on the specifics of material, simplicity with accent on detail (functional/decorative). It is the continuity and reinterpretation of these features that constitutes the potential to generate inovative and sustainable solutions and products creating (developing) the regional identity.