Zbrojníky

Zbrojníky
obec
Reformovaný kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Levice
Región	Hont
Nadmorská výška	148 m n. m.
Súradnice	48°07′00″S 18°42′00″V
Rozloha	16,36 km² (1 636 ha)
Obyvateľstvo	489 (31. 12. 2023)
Hustota	29,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1303
Starosta	Emőke Fillová (nezávislá)
PSČ	935 55 (pošta Hontianska Vrbica)
ŠÚJ	502979
EČV (do r. 2022)	LV
Tel. predvoľba	+421-36
Adresa obecného úradu	Zbrojníky 166
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	036 / 77 99 115
Fax	036 / 77 20 411
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Zbrojníky
Webová stránka: zbrojniky.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Zbrojníky (v minulosti Fegyvernek, maď. Kétfegyvernek) sú obec na Slovensku v okrese Levice.

Súčasťou obce je aj miestna časť – osada Pežerňa. V súčasnosti majú Zbrojníky 510 obyvateľov väčšinou slovenskej národnosti. Je to moderná, pokojná dedina ležiaca v blízkosti dôležitých dopravných ťahov. Jej meno sa v minulosti spájala s vinohradníctvom a výrobou mäsových výrobkov. Obyvatelia obidvoch obcí sa odpradávna zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, tento ráz obcí sa nezmenil ani do období svetových vojen. V povojnových obdobiach aj v novovzniknutých Zbrojníkoch prebehla kolektivizácia a sceľovanie pozemkov, v roku 1948 vznikol Štátny majetok, v r. 1951 sa založilo poľnohospodárske družstvo. V povojnovom období vzniklo mnoho nových stavieb: postavil sa kultúrny dom, dom smútku, budova základnej školy a pamätník padlým v druhej svetovej vojne.

V rokoch 2007 – 2014 sa uskutočnilo viacero významných investícií v obci, napr. vybudovanie multifunkčného ihriska, rekonštrukcia miestneho rozhlasu, rekonštrukcia lávok, verejných priestranstiev.

V roku 2003 uzatvorili obce Zbrojníky a maďarský Fegyvernek družobnú zmluvu na znak vzájomnej spolupráce v oblasti samosprávy, školstva a kultúry. Zbrojníky sú členom troch združení samospráv: Dolnohronského regionálneho združenia (od roku 1994), združenia obcí Hont.

Medzi najvýznamnejších rodákov obce patria: Ferenc Fegyverneki (šahanský prepošt, vizitátor premontrejskej rehole, vysokovzdelaný veľkňaz, autor mnohých kódexov v 16. storočí), Lajos Evva (spisovateľ, prekladateľ, riaditeľ divadla, nar. sa v roku 1851), Róbert Farkas (odborný spisovateľ, knihovník, prekladateľ, nar. sa v roku 1856).

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1806. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1716, ktorý bol zničený požiarom a čiastočne využitý pri stavbe nového. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou, nachádzajú sa tu dve protiľahlé drevené empory. Fasády kostola sú členené pilastrami, na veži sa nachádza termálne okno, nad ním polkruhovo ukončené rezonančné otvory. Veža pristavaná v roku 1840 je ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Reformovaný kostol

História obce

Územie obce Zbrojníky (po maďarsky Fegyvernek, alebo Kétfegyvernek) bola osídlená už v neolite, dokladujú to archeologické náleziská sídlisk z tohto obdobia (sídlisko volútovej a želiezovskej kultúry), ale našli sa dôkazy na území obce o prítomnosti ľudí iných kultúr (obdobie eneolitu s kanelovanou keramikou, kultúra Magyarad zo staršej doby bronzovej, velatická kultúra z mladšej doby bronzovej a osada z doby rímskej). Najstaršia písomná zmienka o obci sa nachádza v chybne datovanej listine arcibiskupa Lodomeria z roku 1303, kedy sa obec spomína ako majetok zemanov, medzi nimi aj rodiny Fegyvernekyovcov, ktorej príslušník Ferenc Fegyverneky bol posledným prepoštom kláštora v Šahách a autorom mnohých kódexov. Názov obce poukazuje na to, že jej prví obyvatelia obce mohli byť zbrojnoši. Pôvodne existoval len Feďvernek, ktorý sa na Dolný a Horný Feďvernek pravdepodobne rozdelil v 15. storočí.

Dolný Fegyvernek vznikol v chotári obce Horný Feďvernek, písomne sa spomína v roku 1446 a v rokoch 1461 a 1503. V roku 1715 mala mlyn a 13 domácností, v roku 1720 už 22 domácností, v roku 1828 je spomínaných 74 domov a 446 obyvateľov. V 19. st. bola obec majetkom rodiny Eszterházyovcov, jeho obyvatelia boli prevažne reformovaní. Reformovaný kostol bol postavený v roku 1716, obnovený v roku 1806; kostolná veža bola pristavaná v roku 1840. V 19. storočí kvitlo v tejto obci pestovanie tabaku. Do roku 1920, roku uzatvorenia mierovej zmluvy v Trianone, patril Horný Feďvernek do okresu Vámosmikola v župe Hont. Historické názvy obce: rok 1303 – Fegyuernek, rok 1461 – Felwfeguernek, rok 1503 – Fegwernek Maior, 19. st. Felsőfegyvernek, rok 1920 Horný Feďvernek.

Obec Horný Feďvernek je písomne doložená v roku 1303, kedy patrila zemianskym rodinám a tunajším zemanom Fegyvernekyovcom. Najstarší písomný dokument o obci však pochádza až z roku 1461, avšak ak sa obec Dolný Feďvernek spomína v roku 1446, v tom istom čase musel už jestvovať aj Horný Feďvernek. V roku 1554 patrila obec panstvu Levice a mala 31 usadlostí. V roku 1650 nadobudol Horný Feďvernek predok rodiny Szulyovszkého Theodosius Sirmiensis ako kráľovskú donáciu (od Rudolfa II.). Jeho ďalšími majiteľmi boli rodiny Majthényi, Nyári, Plachy a Tersztyánszky. V roku 1715 mala obec jednu kúriu a 4 domácnosti, r.1828 mala 54 domov a 325 obyvateľov. V roku 1910 mala obec už 407 obyvateľov, ktorí boli väčšinou maďarskej národnosti. Do roku 1920 patril Horný Feďvernek do okresu Vámosmikola v župe Hont.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce