Východné Karpaty (bez Južných Karpát)
Východné Karpaty | |
Pohorie | |
Pohľad na vrch Hoverla (2 061 m n. m.)
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko |
---|---|
Nadradená jednotka |
Karpaty |
Podradené jednotky |
Vnútorné Východné Karpaty Vonkajšie Východné Karpaty |
Najvyšší bod | Pietrosul |
- výška | 2 303 m n. m. |
Rozloha | 14 500 km² (1 450 000 ha) |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Východné Karpaty sú provincia Karpát. Zodpovedajú časti Karpát medzi Západnými Karpatmi a Južnými Karpatmi a Transylvánskou panvou.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi prebieha na Slovensku a v Poľsku cez Lupkovský priesmyk v Laboreckej vrchovine, na východnom úpätí Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, na severnom okraji Slanských vrchov a južnej päte Vihorlatských vrchov. Južný koniec sa stáča k západu a v sedle Predeal v Rumunsku sa stýkajú s Južnými Karpatmi. Vo Východných Karpatoch leží najvyšší vrch Ukrajiny Hoverla (2 061 m n. m.), absolútne najvyšším bodom tejto časti Karpát je rumunský Pietrosul (2 303 m n. m.).
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Východné Karpaty sa členia na:[1]
- Vnútorné Východné Karpaty (vnútorná časť)
- Vonkajšie Východné Karpaty (vonkajšia časť)
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Geologické členenia kladú hranicu Západných a Východných Karpát konvenčne do doliny rieky Uh, alebo hornádsky zlomový systém.
Karpatský oblúk sa v oblasti Východných Karpát zužuje do šírky 120 km. Zredukovaný je i počet hlavných tektonických jednotiek. Chýbajú predovšetkým staršie paleozoické masívy kryštalinika. Nachádza sa tu pruh flyšového pásma, bradlového pásma a tiež oblasť neovulkanitov[2].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Vladár, J. a kolektív, 1982: Encyklopédia Slovenska VI. zväzok: písmená T — Ž. Veda, Bratislava, s. 388