Preskočiť na obsah

Toros z Taronu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toros z Taronu
iluminátor, pisár, mysliteľ a teológ
Štát pôsob.Gruzínske kráľovstvo
Narodenieasi 1276
Muş
Úmrtieasi po roku 1346
Národnosťarménska
Alma materGladzorská univerzita
RodičiaSargis a Mariam
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Toros z Taronu

Toros z Taronu[p 1] (* asi 1276, Muş – † asi po roku 1346[4]) bol stredoveký arménsky iluminátor, pisár, mysliteľ a teológ. Významný predstaviteľ gladzorskej maliarskej školy prvej polovice 14. storočia.[3][5]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
„… človekom dobrým a zbožným… vyznačuje sa veľkou modrosťou, zvlášť sa vyzná v literatúre a maľbe.“
Mechitar Erznkaci o jeho súčasníkovi Torosovi z Taronu[6]

Zachovalo sa len niekoľko strohých informácií o Torosovom živote. Pravdepodobne pochádzal z mesta Muş vo východnej Anatólii. Jeho otec Sargis bol kňaz a matka Mariam.[3] Umelecké vzdelanie získal na Gladzorskej univerzite založenej svätým Nersesom z Mušy pri miestnom Monastieri Tanahat. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia bola Gladzorská univerzita spolu s Tatevskou univerzitou známe centrá arménskej kresťanskej vzdelanosti. Súčasníci Gladzorskú univerzitu prezývali ako druhé Atény. Zhromažďovali sa v nej učenci zo severu Kaukazu alebo Kilíkie.[7] Toros sa iluminátorskému remeslu vyučil vo veľkom skriptóriu pod vedením rektora školy, mysliteľa a teológa Esaja Nčeciho.[3] Po skončení štúdia tvoril v Monastieri Tanahat. Toros pravdepodobne istý čas pôsobil aj v Kilíkii, kde si osvojil princípy kilikijskej maliarskej školy.[5] Okrem výtvarného talentu, ktorý uplatnil pri prepisoch kníh a ich kaligrafickej výzdobe, bol známy ako výborný mysliteľ a teológ. Naposledy sa jeho meno objavuje v roku 1346. Pravdepodobne zomrel niekedy po roku 1346 v Monastieri Tanahat.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
Miniatúra zobrazujúca Ježiša Krista ako umýva nohy učeníkom v Biblii Esaja Nčeciho (MS č. 206), 1318, Matenadaran, Jerevan

Toros bol významným predstaviteľom gladzorskej maliarskej školy. Jeho tvorbu charakterizujú dve hlavné tendencie: nasledovanie starých arménskych vzorov doplnených o miestne umelecké prístupy a prijatie prvkov kilíkijskej maliarskej školy, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol Toros Roslin.[3] V dekoratívnej výzdobe rukopisov dominuje rozmanitosť a bohatosť ornamentálnych vzorov. Toros z Taronu ich kombinoval s antropomofrnými a zoomorfnými motívmi. Mnohé z nich čerpal z ľudovej tvorby či pohanských námetov, ktoré v kresťanskom kontexte získali iný význam. Jeho miniatúry pôsobia osobitým a jednoduchým dojmom. Hoci im chýba jemnosť a elegancia kilíkijskej maliarskej školy, ale zaujmú sýtym koloritom farieb, bohatou ornamentálnou výzdobou a dynamickosťou. Vo farebnej schéme prevláda modrá, červená a fialová s početným využitím pozláteného pozadia. Postavy majú výrazne oči mandľového tvaru a tmavé klenuté obočie.[8] Dielo Torosa z Taronu predstavuje spolu s prítomnosťou princípov byzantskej knižnej maľby veľký vklad do arménskeho a stredovekého výtvarného umenia.[3]

Titulná strana Evanjelia podľa Jána v Evanjeliári (MS č. 6289), 1323, Matenadaran, Jerevan

Známych je jeho 19 rukopisov.[3] Iba 13 z nich s preukázaným autorstvom. Príkladom je prvý známy rukopis Evanjelium Izaiáša z roku 1307 (dnes kláštor San Lazzaro degli Armeni, Benátky).[5] V roku 1307 dokončil miniatúry v evanjeliári (dnes uložený v The Hartfors Seminary Foundation, The Case Memorial Library, Arm. 3, Hartford), ktoré pôvodne mal zhotoviť Momik. V kolofóne rukopisu sa nachádza záznam, že Momik kvôli očnej chorobe v práci nepokračoval. Miniatúry dokončili Toros spolu s pisárom Hovhannesom a ďalšími iluminátormi z Gladzorskej univerzity.[9] Ďalších jeho sedem rukopisov je uložených v Matenadarane v Jerevane. Jedným z najlepších diel je tzv. Biblia Esaja Nčeciho z roku 1318 (MS č. 206; dnes Matenadaran, Jerevan).[3] Ide o jednu z mála arménskych iluminovaných Biblií. Rukopis obsahuj početné množstvo miniatúr. Iniciály sú v podobe postáv, zvierat, rastlín či geometrických útvarov. Miniatúry evanjelistov obsahujú vyobrazenia rúcha, typov zbraní alebo gotických detailov stavieb, ktoré sú pravdepodobne vypožičané z latinského rukopisu.[7] V Torosovej tvorbe a arménskej knižnej maľbe ide o ojedinelý prípad. Rukopis obsahuje ešte dva portréty. Jeden zobrazuje Esaja Nčeciho, a druhý je pravdepodobne autoportrét Torosa z Taronu. Oba sú vyhotovené s veľkou remeselnou zručnosťou.[8][10]

Ďalším známym rukopisom je Evanjeliári z roku 1323 (MS č. 6289; dnes Matenadaran, Jerevan).[3] Rukopis má veľmi bohatú dekoratívnu časť, obzvlášť pôsobivé pozlátené pozadie miniatúr. Do rastlinných ornamentov zakomponoval rôzne výjavy ako svätý Juraj skolil draka, orol lovil jarabicu, anjel oslepil démona. Súčasťou dekoratívnej výzdoby sú rôzne vyobrazenia zvierat ako pštros, krokodíl alebo papagáj. Okolo textu sú zobrazení pastieri a vtáky. Miniatúry sa vyznačujú sýtymi a jasnými farbami. Na titulnej strane k Evanjeliu podľa Jána sú v hornej časti zobrazení dvaja anjeli a Matka Božia ako dojčí Dieťa Ježiš. Iniciálka je zložená zo symbolov štyroch evanjelistov a končí Dieťaťom Ježiš sediacom v pozícií učeníka. Na pravej strane sa nachádza orol – symbol evanjelistu Jána.[8][10]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Meno Toros z Taronu[1][2]. (armén. Թորոս Տարոնացի – Toros Taronaci) pravdepodobne odkazuje na jeho pôvod z bývalej provincie Taron Veľkého Arménska, ktorá približne zodpovedá provincii Muş v dnešnom Turecku. Tiež známy ako Toros Mšeci (armén. Թորոս Մշեցի – Toros Mšeci), čo odkazuje na miesto jeho narodenia, teda mesto Muş v dnešnom Turecku.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BRENTJES, Burchard. Arménie. Tři tisíce let dějin a kultury. Preklad Milada Kouřimská. Praha : Vyšehrad, 1976. Kapitola Zlatý věk, s. 137. (po česky)
  2. ↑ Arménská církev. Světlo (Olomouc: Matice cyrilometodějská), 1997, roč. 5, čís. 7, s. 11. (po česky)
  3. ↑ a b c d e f g h i E. Zakwsrjan. TOROS TSRONSJI. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Tom. 4. E – Chalchal. Jerevan : Hajkakan SSH gitoitjoinneri akademia, 1978. S. 210. (po arménsky)
  4. ↑ Gospel Book [online]. New York: The Metropolitan Museum of Art, [cit. 2024-11-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ a b c Lucy Der Manuelian. TOROS TARONECI. In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 12. THADDEUS LEGEND – ZWARTNOC. New York : Charles Scribner's Sons, 1989. ISBN 0-684-18278-5. S. 87 – 88. (po anglicky)
  6. ↑ KORCHMAZJAN, Emma. Samobytnie armjanskie chudožniki XIII – XIV vekov: Toros Taronaci [online]. Moskva: Kompanija Progress, [cit. 2024-11-10]. Dostupné online. Archivované 2013-06-17 z originálu. (po rusky)
  7. ↑ a b NERSESSIAN, Vrej. The Bible in the Armenian Tradition. London : The British Library, 2001. ISBN 0-89236-640-0. S. 41 – 43. (po anglicky)
  8. ↑ a b c KORKHMAZIAN, Emma, et al. Toros Taronatsi. Ed. B. Chookaszian. Helsinki : Editions Erebouni, 1984. (Armenian miniature.) S. 4. (po anglicky)
  9. ↑ I. G. Danieľan. MOMIK. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 46. Michail Psell – Mopsujestija. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2017. [Cit. 2024-11-14]. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-053-0. S. 519 – 521. (po rusky)
  10. ↑ a b STEPAŇAN, Nonna. Iskusstvo Armenii: Čerty Istoriko-chudožestvennogo razvitir. Moskva : Sovetskij chudožnik, 1989. ISBN 978-5-269-00042-8. S. 117. (po rusky)

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DER NERSESSIAN, Sirarpie. Manuscrits Arméniens illustrés des XIIe, XIIIe, et XIVe siècles de la bibliothèque des Pères Mekhitharistes de Venise. Vol. 1. Paris : De Boccard, 1937. S. 110 – 112, 115 – 117, 119 – 122, 132 – 137. (po francúzsky)
  • SANJIAN, Avedis Krikor. A Catalogue of Medieval Armenian Manuscripts in the United States. Vol. 16. Berkeley : University of California Press, 1976. (University of California publications.) ISBN 0-520-09505-7. S. 29, 83 – 85. (po anglicky)
  • Armianskoje iskusstvo. Jerevan : AN Arm. SSR, 1984. Kapitola Rukopisi, ilľustrirovannyje v skriptorijach Jerzyňka v XIII – XIV vv, s. 78 – 81. (po rusky)
  • KORCHMASIAN, Emma. Toros Taronaci, ein armenischer Buchmaler des XIV Jahrhunderts und seine französischen Vorbilder. Wiener Jahrbuch für Kunstgeschichte (Wien, Köln: Böhlau Verlag), 1989, roč. 42, čís. 1, s. 81 – 100. ISSN 0083-9981. (po nemecky)
  • MATHEWS, Thomas F; TAYLOR, Alice. The Armenian Gospels of Gladzor : the life of Christ illuminated. Los Angeles : J. Paul Getty Museum, 2001. ISBN 0-89236-626-5. S. 10, 16 – 19, 41. (po anglicky)
  • REDGATE, Anne Elizabeth. Arméni. Preklad Václav Černý. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2003. ISBN 80-7106-350-9. S. 272. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Toros_z_Taronu&oldid=7956610“