Sebeslavce
| Sebeslavce | |
| miestna časť Blatnice | |
 Pohľad na osadu spod kostola
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Nadmorská výška | 513,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′11″S 18°56′40″V / 48,952980°S 18,944378°V |
| Prvá pís. zmienka | 1230 |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sebeslavce sú osada resp. majer, v súčasnosti časť Blatnice v okrese Martin. Nachádzajú sa približne 2 km od Blatnice.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Spomína sa v roku 1230 ako terra Scebeslou, 1271 ako Zoboslo, 1294 ako Zebezlouch a 1786 ako Sebeszlawce.
Prvá písomná zmienka o Sebeslavciach je z roku 1230, kedy sa spomína ako „Zem Sebeslova“, ktorú daroval kráľ Ondrej II. Buhekovi a Markovi za ich verné služby proti Rusom.[1] V roku 1233 ju župan Donč daroval Folkušovi a Ipolovi, neskoršie patrila panstvu hradu Blatnica. V roku 1785 sa spomínajú už len ako osada.[2]
V roku 2020 sa v súčasných Sebeslavciach pod kopcom Konuš začala pripravovať domová výstavba Gader Villas s celkovou výmerou 14,5 ha.[3]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1785 mali 10 domov a 85 obyvateľov, v roku 1828 7 domov a 54 obyvateľov.[2]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Archeológia
[upraviť | upraviť zdroj]- V mohyle v Sebeslavciach bol nájdený Blatnický meč. Meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Blatnický meč vyrobili z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Roľník, ktorý meč našiel v 19. storočí, ho odovzdal grófovi Révaiovi (Révay) v Blatnici a ten ho venoval budapeštianskemu múzeu, kde je vystavený dodnes. Posledný raz mohli Slováci vidieť originál Blatnického meča v roku 2002 počas výstavy „Stredná Európa okolo roku 1000“ na Bratislavskom hrade. Jeho kópia je vystavená v Slovenskom národnom múzeu v expozícii pod Hradom.[4]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Podľa historických prameňov[5] sa v bývalej obci nachádzali 4 zemianske kúrie, patriace rodom Durdík, Lačný, Thomko a Benický. Tieto kúrie však zanikli už v 15. storočí.[6]
- Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z 13. storočia. Spolu so zánikom obce význam kostola upadol a v priebehu 18. storočia a prvej tretiny 19. storočia bol nevyužívaný a chátral. Súčasná stavba je halový klasicistický objekt s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže. Vznikol s použitím zvyškov pôvodnej stavby na podnet barónov Jána a Juraja Révaiovcov. Z gotickej etapy sa dochoval pôvodný portál vo forme lomeného oblúka. Zariadenie kostola je rustikálne, z obdobia klasicistickej prestavby kostola. Nachádza sa tu závesný obraz sv. Ondreja, drevená rustikálna empora a lavice.[7] Do konca 20. storočia sa v ňom slúžili omše, dnes je pre verejnosť uzavretý. Za kostolom sa nachádzajú zvyšky cintorína. Kostol má hladké fasády s termálnymi oknami, strecha je valbová s malou nadstavanou zvonicou.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad od Blatnice -
Pohľad spod kostola -
Pohľad spod kostola -
Kostol sv. Ondreja od osady -
Gotický portál kostola -
Kostol od cintorína -
Predstavaná zvonica -
Južný pohľad na kostol -
Kostol od cintorína
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Okmánýtár XI. 474. [s.l.] : [s.n.].
- ↑ a b BLATNICA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 169.
- ↑ Nová výstavba Blatnica - Sebeslavce Dostupné online
- ↑ Na úsvite dejín, Obec Blatnica Dostupné online
- ↑ ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. Kapitola SEBESLAVCE - FOLKUŠOVÁ, s. 129-132.
- ↑ FERIANCOVÁ, Ľubica; ŠTĚPÁNKOVÁ, Roberta. Kúrie ako špecifické objekty záhradnej architektúry na Slovensku. Životné prostredie, 2005, čís. 39 (3), s. 133-137. Dostupné online [cit. 2021-04-17].
- ↑ KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA PETRÁŠKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky filiálny kostol sv. Ondreja, s. 275-280.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce Blatnica
- Apsida.sk- profil gotického kostola