Preskočiť na obsah

Sün-c’ (kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Úryvok z knihy Sün-c’.

Sün-c’ (čín. 荀子, pchin-jin: Xúnzǐ) je čínske konfuciánske filozofické dielo, ktorého autorstvo je pripisované Sün-c’ovi (žil asi 310 – 230 pr. Kr.)[1] (obdobie bojujúcich štátov).

Vznik a usporiadanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Informácie o knihe Sün-c’ sa nachádzajú v životopise Sün-c’a, ktorý je súčasťou diela Zápisky historika (kap. 74) čínskeho historika S’-ma Čchiena: „Potom čo napísal a usporiadal niekoľko desiatok tisíc slov, zomrel.“ Toto dobre zodpovedá súčasnému stavu textu, ktorý má približne 75 000 znakov.[2]:105

Predtým, ako bol text usporiadaný do 32 kapitol, vyskytoval sa v dielach chanských kompilátorov po častiach: konkrétne šlo o kapitoly 1. – 3., 5. – 6., 8. – 10., 12. – 13., 15. – 17., 19. – 20. a 27. – 32.[2]:105

Keď chanský učenec Liou Siang začal s prípravou vydania Sün-c’, v cisárskej knižnici našiel 322 rukopisov. Z nich 290 vylúčil ako duplikáty a pripravil text, ktorý pozostával z 32 kapitol.[3]:178 Ten (kvôli chanskému tabu, ktoré súviselo s osobným menom cisára) pomenoval Sun čching-c’ (pchin-jin: Sunqingzi).[2]:107 Usporiadanie bolo odlišné od dnešného. Tchangský učenec Jang Liang v roku 818 preusporiadal text diela. Kapitoly, ktoré považoval za dielo Sün-c’ových žiakov, zaradil na koniec diela (kap. 28. – 32.). Takto dostalo formu podľa Konfuciovho diela Rozhovory a výroky: začína s kapitolou o štúdiu a končí kapitolou o Jaovi. Toto usporiadanie je od čias dynastie Sung štandardné.[2]:112

Pomenovania kapitol pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou od Liou Sianga. Pôvodných úsekov, ktoré mali vlastný nadpis muselo byť viac ako 32, pretože aj vo vnútri dnešných kapitol sa nájdu dvojslovné výrazy, ktoré slúžili ako nadpis.[4]:25 Niektoré z mien ako „Povzbudenie do štúdia“ či „O obohatení krajiny“ sú vcelku bežné názvy.[2]:123-124

kapitola kapitola
(ed. Liou Siang)[2]:107-108 		čínsky názov pchin-jin slovenský prepis slovenský názov[pozn 1] český názov[4] anglický názov[2][6][7]
1. 1. 勸學 quàn xué čchüan süe Povzbudenie do štúdia Nabádám k učení An Exhortation to Learning
2. 2. 修身 xiū shēn siou šen O sebazdokonaľovaní Sebezušlechťování On Self-Cultivation
3. 3. 不苟 bù gǒu pu kou O bezpodmienečnostiach, čiže nijaké „ak“! Nebýt bezzásadový Nothing Indecorous
4. 4. 榮辱 róng rǔ žung žu O veciach cti a potupy Čest a hanba Of Honour and Disgrace
5. 5. 非相 fēi xiāng fej siang Proti fyziognomikom Proti fyziognomii Contra Physiognomy
6. 6. 非十二子 fēi shí èr zǐ fej š' er c' Proti dvanástim majstrom-filozofom Proti dvanácti myslitelům Contra Twelve Philosophers
7. 7. 仲尼 zhòng ní čung ni O tom, aký má byť správny pokračovateľ (Konfuciovho učenia) Konfucius On Confucius
8. 9. 儒效 rú xiào žu siao O (dôležitosti) konfuciánskej vzdelanosti Účinky konfuciánů The Teachings of the Ru
9. 10. 王制 wáng zhì wang č’ O vládnutí Zřízení pravých králů On the Regulation of a King
10. 11. 富國 fù guó fu kuo O obohatení krajiny Jak učinit zemi bohatou On Enriching the State
11. 12. 王霸 wáng bà wang pa O rozdieloch medzi vládou skutočného Vládcu a vládou protektora Pravý král, či hegemon Of Kings and Lords-Protector
12. 13. 君道 jūn dào ťün tao O Ceste (Tao) panovníka Cesta panovníka On the Way of a Lord
13. 14. 臣道 chén dào čchen tao O ceste (Tao) ministra-(kancelára) Cesta ministra On the Way of Ministers
14. 15. 致士 zhì shì c’ š’ Ako sa stať skutočným vzdelancom Jak k sobě přivést učence On Attracting Scholars
15. 16. 議兵 yì bīng i ping Pojednanie o vojenstve Rokování o vojenských záležitostech Debate of the Principles of Warfare
16. 17. 強國 qiáng guó čchiang kuo Ako zabezpečiť silu (a neporaziteľnosť) krajiny Posilování státu On Strenghtening the State
17. 18. 天論 tiān lùn tchien lun O Nebesiach Pojednání o přírodě Discource on Nature
18. 19. 正論 zhèng lùn čeng lun O opravdivosti Uvedení názorů na pravou míru Rectifying Theses
19. 23. 禮論 lǐ lùn li lun O pravidlách Obradov spoločenského správania Pojednání o obřadech Discource on Ritual Principles
20. 20. 樂論 lè lùn le lun O hudbe a o potešení z nej Pojednání o hudbě Discource on Music
21. 21. 解蔽 jiě bì ťie pi O zbavení sa zaslepenosti Odstránění zaslepeností Dispelling Blindness
22. 22. 正名 zhèng míng čeng ming O náprave pojmov Správná pojmenování On the Correct Use of Names
23. 26. 性惡 xìng è sing e Ľudská prirodzenosť je v základe zlá… Lidská přirozenost je špatná Man's Natures is Evil
24. 31. 君子 jūn zǐ ťün c’ O ľudskej ušľachtilosti Ušlechtilý muž On the Gentleman
25. 8. 成相 chéng xiāng čcheng siang Poďme si to zrekapitulovať! Přednesu skladbu Working Songs
26. 32. 賦 fù fu Poéma (Rozhovor s duchom Veľkého Vládcu) Popisné básně fu Fu – Rhyme-Prose Poems
27. 29. 大略 dà lüè ta lue (A z toho všetkého vyplývajúci) Veľký záver Stručný nástin The Great Compendium
28. 24. 宥坐 yòu zuò jou cuo [nemá] Nádoba nalevo od trůnu The Warning Vessel on the Right
29. 25. 子道 zǐ dào c’ tao [nemá] Cesta syna On the Way of Sons
30. 27. 法行 fǎ xíng fa sing [nemá] Jednání podle předpisů On the Model for Conduct
31. 28. 哀公 āi gōng aj kung [nemá] Vévoda z Aj Duke Ai
32. 30. 堯問 yáo wèn jao wen [nemá] Jao se zeptal The Questions of Yao

Autenticita

[upraviť | upraviť zdroj]

„Aj keď nemožno s istotou tvrdiť, že je celý pozostavší a takto kriticky [Liou Siangom] preverený text dielo Sün Čchingovým, ide o dielo, ktoré pôsobí veľmi autenticky, dielo so vzácnou jednotou myšlienkovou i slohovou.“[8]:169 Podobne aj Encyclopedia of Chinese Philosophy: „hoci autorstvo mnohých sekcií je diskutabilné, väčšina kapitol dáva pozoruhodne premyslenú a racionálne odôvodnenú výpoveď o kľúčových aspektoch konfuciánskej etiky a politickej vízie o správne usporiadanej spoločnosti“.[9]:821 Marina Čarnogurská pokladá za dielo filozofa Sün-c’a prvých 27 kapitol[5]:999, Lukáš Zádrapa sa prikláňa k autorstvu prvých 26 kapitol[4]:28.

Prehľad výhrad o autenticite jednotlivých kapitol[3]:180:

  • kapitoly, o ktorých neboli vznesené pochybnosti: 1 – 3., 6., 11.
  • kapitoly vo všeobecnosti považované za pravé (okrem niektorých učencov): 7., 9., 10., 14., 20.
  • kapitoly, ktoré sú z väčšej časti považované za autentické (s niektorými interpoláciami): 4., 5., 12., 13., 17 – 19., 21 – 23.
  • kapitoly, ktoré skompilovala Sün-c’ova škola: 8., 15., 16.
  • kapitoly s rôznymi autormi, resp. bez vzťahu k Sün-c’ovi: 12. alebo 24. – 32. alebo 27. – 32.

Z učencov cisárskej Číny sa zachovali názory Jang Lianga, ktorý mal pochybnosti o 27. kapitole (Veľký záver) – bol toho názoru, že ju napísali Sün-c’ovi študenti. Pri 24. kapitole (O ľudskej ušľachtilosti) predpokladal, že jej názov je chyba kopistu. Neskôr sungský učenec Wang Jinglin tvrdil, že kritika C’ S’iho a Meng-c’eho v kap. 6 (Proti dvanástim majstrom-filozofom) musí byť interpolácia Li S’ho a Chan Feja.[2]:120-121

Z pozícií modernej vedy sú významné názory vedcov ako Liu Čchi-čchao, ktorý sa v podstate zhodoval s Jangovým. Chu Š’ bol výrazne kritickejší, podľa neho iba štyri kapitoly tvoria jadro Sün-c’ového účenia (17., 21., 22. a 23.). Ostatné sú Chuom viac alebo menej spochybňované, ale J. Knoblock dodáva: „Hoci ide o najradikálnejší útok na autenticitu [knihy] Sün-c’, chýbajú mu systematické dôkazy a dôsledná argumentácia.“ Čang Si-tchang tvrdil: i.) 14 kapitol je pravých s priležitostnými vsuvkami (kap. 1. – 3., 6., 9. – 11., 17. – 23.); ii.) štyri kapitoly obsahujú autentické paragrafy Sün-c’a, ale aj veľmi pochybné pasáže (kap. 4., 5., 12., 13.); iii.) tri kapitoly sú dielom študentov v ktorých debatujú so svojim učiteľom a obsahujú jeho postoje (kap. 8., 15., 16.); iv.) tri kapitoly bez Sün-c’ovho autorstva a bez reflexie jeho ideí (kap. 7., 14., 24.); v.) dve kapitoly vo forme poézie, kde Sün-c’ nie je autor (kap. 25., 26.); vi.) posledných šesť kapitol (v Jang Liangovom poradí) je dielo chanských literátov (kap. 27. – 32.). Kapitoly, ktoré považoval za najlepšie zhrnutie postojov Sün-c’a sú: 17., 21. – 23. Napr. v 17. kapitole pokladá Sün-c’ove argumenty proti taoizmu za viac rozvinuté ako v staršom diele Meng-c’ ale menej ako v neskoršom Chan Fej-c’. Jang Jün-žu považoval Sün-c’ za rôznorodý text, ktorý obsahoval prídavky neskorších autorov. Vyvinul štyri kategórie dôkazov, že text je heteronómny: rozpory v štýle nadpisov a obsahu; protiklady v myslení; chyby v poradí paragrafov kapitol; nepriame dôkazy prameniace z nesúladov.[2]:121-123

Komentáre

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý komentár pochádza z obdobia dynastie Tchang (818) a jeho autor je Jang Liang.[2]:110 Ide o „majstrovské dielo tchangskej učenosti“; porozumenie dielu Sün-c’ by bolo možné aj bez Jangovho komentára, ale „je iste omnoho ľahšie dosiahnuteľné vďaka jeho snahe.“[2]:111-112 Neskôr (okrem zmienok a tlačí počas dynastií Sung a Jüan) bola kniha Sün-c’ mimo záujmu učencov až do 18. storočia.[3]:182

Počas dynastie Čching vznikali nové edície, ktoré boli založené na všetkých zachovaných rukopisných materiáloch[2]:117 vzniklo množstvo komentárov, z ktorých viaceré sú základ pre moderné chápanie textu knihy Sün-c’[2]:118. Ide o komentáre ktorých autori sú: Liou Tchaj-kung (našiel problematické miesta v texte, ktoré sa snažil ozrejmiť pomocou dobovej filológie a tradičnými ideami, ktoré pochádzali z čias dynastie Sung), Chao I-sing (k viac ako 300 miestam textu pridal veľmi obsažné poznámky, ktoré vychádzali z jeho širokých záujmov), Wang Nien-sun (publikoval poznámky z etymológie a fonetiky a fragmenty diela citované v iných prácach), Jü Jüe Jü Čchang a ich zavŕšiteľ Wang Sien-čchien v Sün-c’ ťi-ťie (荀子集解, Xunzi jijie), ktoré obsahuje doslova všetky čínske práce k Sün-c’ až po rok 1891.[2]:118-119 Niekoľko komentárov vzniklo aj v Japonsku.[2]:119

Preklady do západných jazykov

[upraviť | upraviť zdroj]

Prekladov Sün-c’ do západných jazykov nie je veľa.[4]:37 Existujú dva čiastočné[2]:120 preklady do angličtiny: Dubbsov z roku 1928 (kap. 1. – 2., 4. – 11., 15. – 23.[3]:187) a Watsonov z roku 1963 (kap. 1., 2., 9., 15., 17., 19. – 23.[3]:187). V rokoch 1988 – 1994 vyšel trojzväzkový preklad úplného diela od Johna Knoblocka – „jeho veľkoryso poňatý preklad s rozsiahlymi úvodami a komentármi je považovaný dnes za klasický“[4]:37 a v roku 2014 preklad Erica L. Huttona. Do nemčiny ho preložil Hermann Köstera (1967), do francúzštiny Ivan P. Kamenarović (1987, ²2016). Ruština má čiastočný preklad (s rozborom a komentárom[4]:37), ktorého autor je Vitalij Fiodorovič Feoktistov (1976, ²2005).

Preklady do slovenčiny a češtiny sú uvedené v samostatnej sekcii.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Názvy podľa.[5]
    Vo výbere A riekol Majster… (1977, ²1990) majú jednotlivé kapitoly názvy: 1. Povzbudenie do štúdia, 4. O veciach pocty a potupy, 9. O vládnutí, 17. O nebesiach, 23. Prirodzenosť ľudská je v základe zlá.
    V roku 2000 vyšla časť diela Sün-c’ (9 kapitol) pod názvom Eseje. Jednotlivé kapitoly majú názov: 1. Povzbudenie do štúdia; 2. O sebazdokonaľovaní; 3. O bezpodmienečnostiach; 4. O veciach cti a potupy; 5. Proti fyziognomikom; 6. Proti dvanástim "majstrom filozofom"; 7. O prívržencoch Majstra Kchunga; 8. O poslaní skutočného konfuciánskeho vzdelanca; 9. O vládnutí.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SÜN-C’. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 324 – 325.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KNOBLOCK, John. Xunzi : A Translation and Study of the Complete Works. Vol. I : Books 1 – 6. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1988. 340 s. ISBN 0-8047-1451-7.
  3. ↑ a b c d e LOEWE, Michael. Hsün tzu 荀子. In: Early Chinese Texts : A Bibliographical Guide. Ed. Michael Loewe. [Berkeley, Calif.] : Society for the Study of Early China; Institute of East Asian Studies, 1993. 546 s. (Early China special monograph series; zv. 2.) ISBN 1-55729-043-1. S. 178 – 189.
  4. ↑ a b c d e f Sün-c’. Sün-c’ : tradičně Sün Kchuang. Preklad Lukáš Zádrapa. Vyd. 1. Praha : Academia; Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2019. 529 s. (Orient; zv. 35.) ISBN 978-80-200-2956-0, 978-80-7308-907-8.
  5. ↑ a b Sün c'. Súborné dielo. Preklad Marina Čarnogurská. Bratislava : Veda, 2023. 1181 s. ISBN 978-80-224-2016-7.
  6. ↑ KNOBLOCK, John. Xunzi : A Translation and Study of the Complete Works. Vol. II : Books 7 – 16. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1990. 380 s. ISBN 0-8047-1771-0.
  7. ↑ KNOBLOCK, John. Xunzi : A Translation and Study of the Complete Works. Vol. III : Books 17 – 32. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1994. 433 s. ISBN 0-8047-2298-6.
  8. ↑ KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. (dot., upr. vyd.). Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 167 – 171.
  9. ↑ CUA, Antonio S. Xunzi (Hsün Tzu). In: Encyclopedia of Chinese Philosophy. Ed. Antonio S. Cua. New York : Routledge, 2003. 1020 s. ISBN 0-415-93913-5. S. 821 – 829.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničná

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Fung Yu-lan. A History of Chinese Philosophy. Preklad Derk Bodde. 2nd ed. in English. Vol. I. The Periods of the Philosophers (From the Beginnings to circa 100 B.C.). Princeton : Princeton University Press, 1952. 455 s. S. 279 – 311.
  • KNOBLOCK, John H. The Chronology of Xunzi's Works. Early China, 1982, Vol. 8, s. 29 – 52. ISSN 0362-5028. DOI: 10.1017/S0362502800005435.
  • KLINE III, T.C. Xunzi 荀子 (The Book of Xunzi). In: The Encyclopedia of Confucianism. Ed. Xinzhong Yao. London : Routledge, 2013. 932 s. ISBN 978-0-415-51522-1. S. 721 – 724.
  • History of Chinese Philosophy. Ed. Bo Mou. New York : Routledge, 2009. 631 s. ISBN 978-0-415-35688-6. S. 196 – 207.
  • GOLDIN, Paul R. Xunzi. In: The Stanford Encyclopedia of Philosophy. Ed. Edward N. Zalta. [online] Stanford, CA : The Metaphysics Research Lab, Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2018-7-6. ISSN 1095-5054. Dostupné online.

V slovenčine a češtine

[upraviť | upraviť zdroj]
  • STŘELEČEK, Jaromír. Čínská filosofie : stručný přehled. 1. vyd. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1969. 74 s. S. 34 – 36.
  • KRÁL, Oldřich; STŘELEČEK, Jaromír. Úvod do čínské filosofie : historie a texty. Vyd. I. Zväzok I : čínská filosofie do příchodu buddhismu. Praha : Univerzita Karlova, 1979. 174 s. S. 116 – 118.
  • HRDLIČKOVÁ, Věna. Dějiny čínské klasické literatury. Vyd. 1. Diel 1. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1980. 252 s. S. 80 – 82.
  • BONDY, Egon. Čínská filosofie. Praha : Sdružení na podporu vydávání časopisů, 1993. 387 s. (Vokno.) ISBN 80-85239-22-1. S. 98 – 105.
  • CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 199 – 219.
  • SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Diel I : Dynastie Shang až období Válčících států. Praha : Karolinum, 2006. 140 s. ISBN 80-246-1267-4. S. 63 – 67.

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]

Do slovenčiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Konfucius; Mencius; Sün-c’. A riekol majster… : [z klasických kníh konfuciánstva]. Preklad Marina Čarnogurská. I. vyd. Bratislava : Tatran, 1977. 186 s. (Panteon; zv. 5.) S. 96 – 161. (výber z 1., 4., 9., 17. a 23. kapitoly)
  • Konfucius; Mencius; Sün-c’. A riekol majster… : z klasických kníh konfuciánstva. Preklad Marina Čarnogurská. Vyd. 2. Bratislava : Tatran, 1990. 216 s. (Panteon; zv. 18.) ISBN 80-222-0089-1. S. 107 – 171. (výber z 1., 4., 9., 17. a 23. kapitoly)
  • Sün c´. Eseje. Preklad Marina Čarnogurská. Diel 1. Bratislava : Monika a Ján Čarnogurský, 2000. 322 s. ISBN 80-968503-1-8. (9 kapitol)
  • Sün c'. Súborné dielo. Preklad Marina Čarnogurská. Bratislava : Veda, 2023. 1181 s. ISBN 978-80-224-2016-7. (27 kapitol)

Časopisecké

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sün-c’. 6. Esej: Proti dvanástim majstrom- filozofom. Preklad Marina Čarnogurská. Filozofia, 1994, roč. 49, čís. 6, s. 337 – 343. Dostupné online [cit. 2022-11-27]. ISSN 2585-7061.
  • Sün-c’. O spôsoboch zabezpečovania živobytia. O zložitostiach či jednoduchostiach v spravovaní krajiny : (z eseje O obohatení krajiny). Preklad Marina Čarnogurská. Revue svetovej literatúry, 1994, roč. 30, čís. 4-5, s. 100 – 108. ISSN 0331-6269.

Do češtiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sün-c’_(kniha)&oldid=7896482“