Preskočiť na obsah

Rusínčina (rozlišovacia stránka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rusínčina (staršie: ruténčina[1][2], ruthénčina[2]) je jazyk (resp. nárečie) Rusínov, t.j.:

  • novšie:
    • jazyk(y) Rusínov z území bývalého Uhorska (t.j. z dnešných území: východné Slovensko, Zakarpatská Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko) a malej priľahlej časti dnešného Poľska (na Ukrajine a v 50.-80. rokoch 20. stor. aj v Česko-Slovensku považovaný nie za samostatný jazyk, ale len za nárečie ukrajinčiny)[3][4], pozri rusínčina
    • len časť z predchádzajúceho bodu, konkrétne:[3][5][6]
      • jazyky/nárečia Rusínov z území bývalého Uhorska a malej priľahlej časti dnešného Poľska okrem Srbska a Chorvátska (teda okrem vojvodinskej rusínčiny), synonymum: karpatská rusínčina, pozri pod rusínčina
      • jazyk/nárečie Rusínov na území dnešného Slovenska (aj oficiálny názov jeho kodifikovanej podoby), synonymum: lemkovsko-prešovská rusínčina, pozri pod rusínčina
      • jazyk/nárečie Rusínov na území dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny (aj názov jednej jeho navrhovanej kodifikovanej podoby), pozri pod rusínčina
      • jazyk/nárečie Rusínov na území dnešného Srbska (aj oficiálny názov jeho kodifikovanej podoby), synonymá: vojvodinská rusínčina, panónska rusínčina[7], pozri vojvodinská rusínčina
    • spoločný (najmä literárny) jazyk predkov dnešných Ukrajincov, Rusínov a Bielorusov používaný zhruba v 14./15.-18. stor. (v užšom zmysle len v 16.-17. stor.), synonymá: západoruský literárny jazyk, starobieloruský (literárny či knižno-spisovný) jazyk, strednobieloruský jazyk, staroukrajinský jazyk, strednoukrajinský jazyk[8], pozri stará bieloruština
  • staršie:
    • v rokoch 1968-1991 v Česko-Slovensku: úradný alternatívny názov toho, čo sa vtedy oficiálne hodnotilo ako ukrajinské nárečie používané na Slovensku (z dnešného pohľadu išlo o označenie rusínčiny a ukrajinčiny na Slovensku)[9][10][11], pozri rusínčina a ukrajinčina
    • zhruba v 19. stor.:
      • a) jazyk/nárečie zodpovedajúci/-ce tomu, čo je z dnešného pohľadu ukrajinčina a rusínčina, synonymum: maloruština[12][13][14][15], b) úradný názov tej časti tohto jazyka, ktorá sa vyskytovala na území habsburskej monarchie (t.j. v Halíči, Bukovine a v Uhorsku)[16], pozri ukrajinčina a rusínčina
      • jazyk/nárečie zodpovedajúci/-ce tomu, čo je z dnešného pohľadu ukrajinčina, rusínčina a bieloruština, synonymum: maloruština [17][18][19], pozri ukrajinčina, rusínčina a bieloruština
      • najzápadnejšia skupina maloruských (t.j. z dnešného pohľadu ukrajinských vrátane rusínskych) nárečí, t.j. tie maloruské nárečia, ktorými sa hovorilo v habsburskej monarchii a západnej časti Podolia a Volyne, synonymum: červenoruské nárečie, červenoruština [20][21][22], pozri pod ukrajinčina
    • jazyk/nárečie, ktorým hovorili Rusíni v ostatných významoch slova Rusín[23]- pozri prehľad významov slova Rusín v úvodnej často článku Rusíni

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ DORUĽA, Ján. Tri kapitoly zo života slov. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1993. 151 s. ISBN 80-224-0351-2. S. 63.
  2. ↑ a b HAPÁK, P. I. F. JEVSEJEV, Z DĚJIN ZAKARPATSKÉ UKRAJINY. Historický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1957, roč. 5, čís. 1, s. 133 – 136. ISSN 0018-2575.
  3. ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 36 – 40.
  4. ↑ [1], [2]
  5. ↑ Baptie, Gavin (2011) Issues in Rusyn language standardisation.MPhil(R) thesis.[3]
  6. ↑ DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia. Vývin rusínskeho jazyka a dialektológia : vysokoškolská učebnica. 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2015. 285 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1294-5.
  7. ↑ [4]
  8. ↑ Pozri zdroje uvedené v článku stará bieloruština
  9. ↑ ukrajinská (rusínska) národnosť. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. ; ukrajinčina. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s.
  10. ↑ ústavný zákon z 27. októbra 1968 o postavení národností v Československej socialistickej republike
  11. ↑ KONEČNÝ, Stanislav. Náčrt dejín Karpatských Rusínov. 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2015. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1297-6. S. 212.
  12. ↑ Vorrede. In: LEWICKI, Joseph. Grammatik der ruthenischen oder kleinrussischen Sprache in Galizien (Mit einer Kupfertafel). [s.l.] : [s.n.], 1834. 212 s. Dostupné online.
  13. ↑ [5]
  14. ↑ Slawische Sprachen. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. 14. Band. S. 1030
  15. ↑ Ukrainian language [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2021-06-20]. Dostupné online.
  16. ↑ MOSER. M. A. The Fate of the "Ruthenian or Little Russian" (Ukrainian) Language in Austrian Galicia (1772-1867). In: Harvard Ukrainian Studies Vol. 35, No. 1/4, THE BATTLE FOR UKRAINIAN: A COMPARATIVE PERSPECTIVE (2017-2018), pp. 87-104
  17. ↑ A New Slavic Language is Born : The Rusyn Literary Language of Slovakia. Ed. Paul Robert Magocsi. [Boulder] : East European Monographs, 1996. 147 s. Dostupné online. ISBN 0-88033-331-6. S. 42.
  18. ↑ CSOPEI, L. Rutén-magyar szótár. 1883. S. XXIII [6]
  19. ↑ [7]
  20. ↑ Kleinrussische Sprache und Litteratur. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. Band 9. S. 829
  21. ↑ [8]
  22. ↑ [9] S. 490
  23. ↑ Radio Vaticana - Webteam. Vatikánsky rozhlas - Gréckokatolíci [online]. radiovaticana.va, [cit. 2021-06-20]. Dostupné online.


Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rusínčina_(rozlišovacia_stránka)&oldid=7219917“