Richard Marcinko
| Richard Marcinko | |
 | |
| Narodenie | 21. november 1940 Lansford, Spojené štáty |
| Úmrtie | 25. december 2021 (81 rokov) |
| Prezývky | Dick, Rogue Warrior, Rick, The Geek |
| Štátne občianstvo | americké |
| Národnosť | Američan |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily | Ozbrojené sily USA |
| Zložka | United States Navy |
| Jednotka | SEAL Team 6 Red Cell |
| Hodnosť | Veliteľ |
| V službe | 1958 – 1989 |
| Vyznamenania | Strieborná hviezda Légia za zásluhy Bronzová medaila (4) Kríž za chrabrosť. |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Vojna vo Vietname |
Richard „Dick“ Marcinko (* 21. november 1940, Lansford, Pensylvánia, USA – † 25. december 2021)[1] bol príslušník špeciálnych jednotiek SEAL amerického vojenského námorníctva. Marcinko mal slovenských predkov a sám sa hlásil k slovenskému pôvodu. Mal niekoľko prezývok, ako „Rogue Warrior“, „Demo Dick“, „Shark Man of the Delta“ a „The Geek“.
V roku 1980, po neúspešnom pokuse o záchranu amerických rukojemníkov v Iráne, zostavil a vycvičil špeciálnu protiteroristickú jednotku SEAL 6.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Raná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Richard Marcinko sa narodil Georgovi a Emilii Teresii Marcinko rod. Pavlík v dome jeho starých rodičov Pavlíkovcov v mestečku Lansford v okrese Carbon v štáte Pensylvánia.[2] Jeho starý otec baník Jozef Pavlík sa narodil v obci Horná Krupá.[3] Pavlík do Ameriky emigroval v roku 1912, kde sa 22. septembra 1914 oženil s devätnásťročnou Justinou Pinkas, dcérou Martina a Terézie rod. Kováčovej[4] z Horných Orešian. Starý otec baník Pavol Marcinko pochádzal z Kudloviec (dnes časť mesta Humenné), aj stará mama Maria rod. Oracko pochádzala zo Zemplína, z obce Jasenov, manželstvo uzavreli v Lansforde v roku 1902. Po útlme baníctva a čiastočnom zavretí baní sa v roku 1952 presťahovali spolu so starými rodičmi Pavlíkovcami do New Brunswick, New Jersey.
Potom ako absolvoval Admiral Farragut Academy v Toms River v New Jersey, v roku 1958 vstúpil do amerického vojenského námorníctva.
Pôvodne slúžil ako telegrafista na americkej základni v talianskom Neapole. Neskôr sa ako dobrovoľník prihlásil do jednotiek vojenských potápačov Underwater Demolition Team. Začiatkom 60. rokov sa stal členom novoformovaných jednotiek SEAL.
Vietnam
[upraviť | upraviť zdroj]18. mája 1967, Marcinko velil svojim mužom pri útoku na ostrov Ilo-Ilo, kde zabili veľký počet vietnamského mužstva a zničili šesť člnov. Vrátil sa do Vietnamu po niekoľkých mesiacoch pobytu v USA s tímom SEAL Team 2 ako veliteľ ôsmej roty. Počas ofenzívy Tet vydal príkaz svojej rote, aby asistovala špeciálnym jednotkám US Army v meste Chau Doc.[5] Tým sa začala bitka v uliciach mesta s cieľom záchrany amerických zdravotných sestier zajatých v mestskom kostole a nemocnici.
Po dokončení svojej druhej služby vo Vietname študoval zahraničné vzťahy na Námornej postgraduálnej škole, kde dosiahol titul bakalára a neskôr absolvoval leteckú štábnu školu v Montgomery v Alabame a magisterské štúdium politických vied na Auburnskej univerzite. Po dvoch rokoch štátnej služby v štábe, bol Marcinko povýšený na korvetného kapitána a následne menovaný za námorného atašé v Kambodži v roku 1973. Po osemnásťmesačnej službe a pobyte v Kambodži sa stal veliacim dôstojníkom jednotky „SEAL Team Two“.[6]
SEAL Team Six
[upraviť | upraviť zdroj]Počas iránskej krízy v roku 1979 bol jedným z dvoch reprezentantov námorníctva USA určených ako styční velitelia útvaru známeho ako „TAT“ (Terrorist Action Team). Úlohou „TAT“ bolo rozvinúť plán oslobodenia amerických rukojemníkov v Iráne, ktorý kulminoval v operácii Eagle Claw. V obave, že operácia skrachuje, námorníctvo potrebovalo protiteroristický tím na prácu v plnom rozsahu a poverilo Marcinka jeho vytvorením a riadením. Marcinko bol prvý veliaci dôstojník tejto novej jednotky pomenovanej „SEAL Team Six“. Do tejto doby mala US Navy len dve jednotky SEAL.
Marcinko údajne pomenoval jednotku číslom šesť aby zmiatol protivníkov, že USA má šesť jednotiek SEAL. Muži v jednotke boli osobne vyberaní Marcinkom zo všetkých oddielov námorníctva pre špeciálne operácie, vrátane zvláštneho protiteroristického oddielu jednotky SEAL 2, známeho ako MOB-6. Marcinko velil Seal Team Six tri roky od 1980 do 1983,[7] na rozdiel od typickej dvojročnej služby v námornej pechote.
Červená bunka
[upraviť | upraviť zdroj]Po opustení velenia SEAL Team Six, Marcinko dostal príkaz od viceadmirála Jamesa Lyonsa, zástupcu veliteľa námorných operácií, vytvoriť testovaciu jednotku zraniteľnosti US Navy voči terorizmu. Jednotka sa stala Naval Security Coordination Team OP-06D, neoficiálne nazývaná Červená bunka („Red Cell“). V roku 1984 Marcinko vybral osobne dvanásť mužov zo SEAL Team Six a jedného z Marine Force Recon. Tento oddiel testoval bezpečnosť námorných základní, atómových ponoriek, lodí, civilných letísk a amerických veľvyslanectiev. Pod Marcinkovým vedením bol tím schopný infiltrovať do zdanlivo nepreniknuteľných, vysoko bezpečných základní a iných údajne bezpečných objektov (vrátane prezidentského lietadla Air Force One) a odkrývať chyby bez incidentov. Tieto demonštrácie ukázali, že zraniteľnosť armády vyplýva z nahrádzania príslušníkov námorných jednotiek a Bezpečnostnej polície leteckých síl civilnými zamestnancami súkromných agentúr a často i personálom tvoreným vojakmi v dôchodkovom veku.
Marcinko, podľa vlastných slov, okrem iného tvrdí, že Červená bunka úspešne ukoristila kódy pre použitie jadrových zbraní zo zariadení námorníctva a vyskúšal uskutočniteľnosť plánu na:
- prienik a útok na atómovú ponorku
- zničenie ponorky improvizovanou „špinavou bombou“
- získanie prístupových kódov k jadrovým zbraniam na palube ponorky s použitím slabšieho mučenia a nátlaku na personál majúci v úschove prístupové kódy
Bývalí členovia Red Cell, ako Steve Hartmann a Dennis Chalker, majú za to, že tieto cvičenia boli len krytím iných operácií proti reálnym teroristom.[8]
Väzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Marcinko strávil určitý čas vo federálnom väzení pre podozrenie zo sprenevery pri nákupe ručných granátov.[9] Marcinko vo svojej biografii však tvrdí, že sa stal subjektom honby na čarodejnice za svoju prácu v Červenej bunke, a že sprenevera objavila slabosť bezpečnosti armády. Marcinko opisoval toto vyšetrovanie v posledných kapitolách svojej autobiografie.[5]
Ďalšie aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Marcinko vydal videokazetu a DVD film o jeho operáciách v rámci Červenej bunky. V dokumente obvinil viacerých vysokých dôstojníkov, z toho že ho zaplietli do obvinení zo sprenevery fondov a zdrojov armády počas jeho velenia. Po napísaní dobre predávanej autobiografie, „Rogue Warrior“ napísal aj niekoľko pokračovaní vo forme fikcie, z ktorých väčšina bola napísaná v spolupráci s ghostwriterom Johnom Weismanom.
Bol riaditeľom medzinárodnej súkromnej bezpečnostnej firmy „Red Cell“ a šéfom „SOS Temps, Inc.“, založenej vo Washingtone. Bol hovorcom Zodiac Maritime Training Academy a pracoval ako konzultant televízneho seriálu „24“ v TV FOX.
Vojenské vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]- Special Warfare insignia
- Naval Parachutist insignia
- Silver Star
- Legion of Merit
- Bronze Star with Valor Device and three Gold Award Stars
- Defense Meritorious Service Medal
- Navy Commendation Medal with Valor device and Gold Award Star
- Combat Action Ribbon with three Gold Award Stars
- Presidential Unit Citation
- Good Conduct Medal with Bronze Service Star
- National Defense Service Medal
- Armed Forces Expeditionary Medal
- Vietnam Service Medal with four campaign stars
- Republic of Vietnam Cross of Gallantry with Silver Star
- Republic of Vietnam Campaign Medal
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]Non-fiction
[upraviť | upraviť zdroj]- Rogue Warrior (1992) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-70390-0
- Leadership Secrets of the Rogue Warrior: A Commando's Guide to Success (1997) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-54514-0
- The Rogue Warriors Strategy for Success (1998) ISBN 0-671-00994-X
- The Real Team (1999) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-02465-5
Fikcia
[upraviť | upraviť zdroj]- Red Cell (1994) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-01977-5
- Green Team (1995) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-79959-2
- Task Force Blue (1996) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-89672-5
- Designation Gold (1997) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-89674-1
- Seal Force Alpha (1998) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-00072-1
- Option Delta (1999) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-00068-3
- Echo Platoon (2000) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-00074-8
- Detachment Bravo (2001) (s Johnom Weismanom) ISBN 0-671-00071-3
- Violence of Action (2003) ISBN 0-7434-2276-7
- Vengeance (2005) (s Jimom DeFelicem) ISBN 0-7434-2247-3
- Holy Terror (2006) (s Jimom DeFelicem) ISBN 978-0743422482
- Dictator's Ransom (2008) (s Jimom DeFelicem)
- Seize the Day (2009) (s Jimom DeFelicem)
- Domino Theory (2011) (s Jimom DeFelicem) ISBN 978-0765325402
Články
[upraviť | upraviť zdroj]- 'Ethics in the war against terrorism' for World Defense
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TASR. Zomrel zakladateľ jednotiek SEAL 6 Richard Marcinko, pôvodom Slovák. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-12-27. Dostupné online [cit. 2021-12-27].
- ↑ MARCINKO, RICHARD.. Rogue warrior. New York : Pocket Books, 1992. Dostupné online. ISBN 0671703900.
- ↑ Clipped From The Morning Call. The Morning Call (Allentown, Pennsylvania), 1969-07-02, s. 46. Dostupné online [cit. 2019-11-07].
- ↑ KEANE, Ellen. FamilySearch [online]. CC Advisor, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b MARCINKO, Richard. Rogue Warrior. New York : Pocket Books, 1992. ISBN 0-671-70390-0.
- ↑ Kelly (2003), p. 211
- ↑ CHALKER, Dennis. One Perfect Op: An Insider's Account of the Navy Seal Special Warfare Teams. [s.l.] : William Morrow Publishing, 2003. ISBN 0-380-97804-0. S. 130.
- ↑ MARCINKO, Richard. The Real Team. New York : Pocket, 1999. ISBN 0-671-02465-5.
- ↑ KELLY, Orr. Brave Men Dark Waters. [s.l.] : Simon and Schuster, 2003. S. 235.