Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko4
Učiteľ Cirkvi alebo učiteľka Cirkvi[1] (lat. Doctor Ecclesiae[2] – v doslovnejšom preklade aj doktor Cirkvi[3][4] alebo doktorka Cirkvi) je titul udeľovaný (rímskym pápežom) osobám, ktoré sa z pohľadu Katolíckej cirkvi zaslúžili o posvätnú vedu (teológiu) a súčasne sa vyznačujú pravovernosťou a svätosťou života.[1][2]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Držitelia titulu
[upraviť | upraviť zdroj]No. | Obrázok | Meno | Titul | Narodenie | Úmrtie | Titul udelil | Národnosť | Činnosť |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | Gregor Veľký | jeden z tzv. veľkých latinských cirkevných otcov | 540 (c.) | 604 | 1298 | pápež, OSB | ||
2. | Ambróz Milánsky | jeden z tzv. veľkých latinských cirkevných otcov | 340 (c.) | 397 | 1298 | biskup v Miláne | ||
3. | Augustín z Hippa | jeden z tzv. veľkých latinských cirkevných otcov; Doctor gratiae (učiteľ milosti) | 354 | 430 | 1298 | biskup v Hippo | ||
4. | Hieronym | jeden z tzv. veľkých latinských cirkevných otcov | 347 (c.) | 420 | 1298 | kňaz, mních | ||
5. | Tomáš Akvinský | Doctor angelicus
(anjelský učiteľ); Doctor communis (všeobecný učiteľ); knieža scholastiky |
1225 | 1274 | 1567 | kňaz, teológ, OP | ||
6. | Ján Zlatoústy | jeden z tzv. veľkých gréckych cirkevných otcov | 347 | 407 | 1568 | arcibiskup v Konštantínopole | ||
7. | Bazil Veľký | jeden z tzv. veľkých gréckych cirkevných otcov | 330 | 379 | 1568 | biskup v Cézarei | ||
8. | Gregor Naziánsky | jeden z tzv. veľkých gréckych cirkevných otcov | 329 | 389 | 1568 | arcibiskup v Konštantínopole | ||
9. | Atanáz Alexandrijský | jeden z tzv. veľkých gréckych cirkevných otcov | 298 | 373 | 1568 | arcibiskup v Alexandrii | ||
10. | Bonaventúra | Doctor seraphicus
(serafínsky učiteľ) |
1221 | 1274 | 1588 | kardinál, biskup v Albano, teológ, OFM | ||
11. | Anselm z Cantenbury | Doctor magnificus (vynikajúci učiteľ); Doctor Marianus(mariánsky učiteľ) | 1033/1034 | 1109 | 1720 | arcibiskup v Cantenbury, OSB | ||
12. | Izidor zo Sevilly | 560 | 636 | 1722 | arcibiskup v Seville | |||
13. | Peter Chrysologus | 406 | 450 | 1729 | biskup v Ravenne | |||
14. | Lev Veľký | Doctor unitatis Ecclesiae
(učiteľ Cirkevnej jednoty) |
400 | 461 | 1754 | pápež | ||
15. | Peter Damiani | 1007 | 1072 | 1828 | kardinál, biskup v Ostii, mních, OSB | |||
16. | Bernard z Clairvaux | Doctor mellifluus
(medoústy učiteľ) |
1090 | 1153 | 1830 | kňaz, OCist | ||
17. | Hilár z Poitiers | Doctor divinitatem Christi
(učiteľ Kristovho božstva) |
300 | 367 | 1851 | biskup v Poitiers | ||
18. | Alfonz Mária z Liguori | Doctor zelantissimus
(Najhorlivejší učiteľ) |
1696 | 1787 | 1871 | biskup v Sant'Agata de' Goti, CSsR | ||
19. | František Saleský | Doctor caritatis
(učiteľ dobročinnosti) |
1567 | 1622 | 1877 | biskup v Janove, CO | ||
20. | Cyril Alexandrijský | Doctor Incarnationis
(učiteľ vtelenia) |
376 | 444 | 1883 | arcibiskup v Alexandrii | ||
21. | Cyril Jeruzalemský | 315 | 386 | 1883 | arcibiskup v Jeruzaleme | |||
22. | Ján Damascénsky | 676 | 749 | 1890 | kňaz, mních | |||
23. | Beda Venerabilis | Anglorum doctor
(učiteľ Anglov) |
672 | 735 | 1899 | kňaz, mních, OSB | ||
24. | Efrém Sýrsky | Doctor Marianus (mariánsky učiteľ) | 306 | 373 | 1920 | diakon, básnik, teológ | ||
25. | Peter Kanizius | 1521 | 1597 | 1925 | kňaz, SJ | |||
26. | Ján z Kríža | Doctor mysticus
(mystický učiteľ) |
1542 | 1591 | 1926 | kňaz, mystik, OCD | ||
27. | Róbert Bellarmin | 1542 | 1621 | 1931 | arcibiskup v Capuy, kardinál, teológ, SJ | |||
28. | Albertus Magnus | Doctor universalis
(všeobecný učiteľ) |
1193 | 1280 | 1931 | biskup v Rezne, teológ, OP | ||
29. | Anton Paduánsky | Doctor evangelicus
(evanjeliový učiteľ) |
1195 | 1231 | 1946 | kňaz, OFM | ||
30. | Vavrinec z Brindisi | Doctor apostolicus
(apoštolský učiteľ) |
1559 | 1619 | 1959 | kňaz, diplomat, OFMCap | ||
31. | Terézia z Ávily | Doctor orationis
(učiteľka modlitby) |
1515 | 1582 | 1970 | mystička, OCD | ||
32. | Katarína Sienská | 1347 | 1380 | 1970 | mystička, TOSD | |||
33. | Terézia z Lisieux | Doctor amoris
(učiteľka lásky) |
1873 | 1897 | 1997 | OCD | ||
34. | Ján z Ávily | 1500 | 1569 | 2012 | kňaz, mystik | |||
35. | Hildegarda z Bingenu | 1098 | 1179 | 2012 | teologička, polyhistorka, abatyša, lekárka, OSB | |||
36. | Grigor Narekaci | 951 | 1003 | 2015 | mních, básnik, teológ | |||
37. | Irenej Lyonský | Doctor unitatis
(učiteľ jednoty) |
130 | 202 | 2022 | biskup, teológ, mučeník |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b VRAGAŠ, Štefan. učiteľ. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. Trnava : Dobrá kniha pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-7141-955-6. S. 945.
- ↑ a b VRAGAŠ, Štefan. doctor Ecclesiae. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. Trnava : Dobrá kniha pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-7141-955-6. S. 220.
- ↑ KARABOVÁ, Katarína. Patristická literatúra. Trnava : Typi Universitas Tyrnaviensis, 2015. ISBN 978-80-8082-889-9. S. 27.
- ↑ ŠPIRKO, Jozef. Patrológia: životy, spisy a učenie sv. otcov. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1995. ISBN 80-967341-0-5. S. 140.
Martyrius (Martin, Martinus; * prelom 11. a 12. storočia[1] – † 26. apríl 1158, Ostrihom) bol uhorský katolícky biskup, pred rokom 1135 biskup vesprémsky, od roku 1142 biskup jágerský a od roku 1150 arcibiskup ostrihomský. Založil Kláštor (hospitál) križiakov svätého Štefana kráľa v Stoličnom Belehrade. V roku 1156 daroval kanonikom Ostrihomskej kapituly (ktorá dovtedy zrejme nebola právnickou osobou a nemala vlastné majetky) 70 dedín v hornom Uhorsku, konkrétne v komitátoch Ostrihom (10), Nitra (20), Tekov (20) a Hont (20).[1] Táto listina je prvou písomnou zmienkou o viacerých (dnes slovenských) obciach, ako napríklad o Pate. V roku 1156 tiež vysvätil Kostol svätého Martina v Bratke (Levice). V roku 1157 daroval kráľ Gejza katedrálnemu Kostolu svätého Vojtecha výnosy zo soľného mýta vyberaného v Kohútoch (Štúrovo) a v Nane.[1][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c MARSINA, Richard. MARTYRIUS. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S. 890 – 891.
- ↑ MARTYRIUS. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI. M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 237.