Portugalská architektúra

Portugalská architektúra je súčasť portugalského umenia. Portugalsko charakterizuje členitá krajina, moderné mestá, pokojný vidiek a výrazné tradície. Portugalská architektúra má vďaka bohatej histórii silné korene a tradície.

Megalitické stavby

Kromlech v Almendresi pri Évore

S príchodom keltských a iberských kmeňov zo Strednej Európy sa na celom Pyrenejskom polostrove začala rozmáhať megalitická kultúra a s ňou prvé stavby. Tak ako na celom Pyrenejskom polostrove, aj na území dnešného Portugalska sa nachádza veľké množstvo týchto značne upravených kameňoch zväčša pohrebného alebo kultového charakteru. Najmä Alantejo je bohaté na megality z doby kamennej. Nachádza sa tam viac ako 130 dolmenov.

• Najvýznamnejšie stavby:
  • kromlech v Almendresi pri Évore (vid. Stonehenge)
  • menhir v Almendresu pri Évore
  • dolmen v Zambujeiru

Starorímska éra

Chrám v Évore

Približne v roku 200 zasiahol rozmáhajúci sa vplyv antického Ríma i Pyrenejský polostrov. Väčší vplyv možno badať v severnej časti dnešného Portugalska, nakoľko juh krajiny bol silnejšie ovplyvňovaný arabskou kultúrou z Afriky, najmä Marokom. Vývoj rímskych miest prebiehal prirodzene. Rimania v rámci svojej invázie budovali vojenské tábory, ktoré sa časom zväčšovali, vznikali budovy aj iného ako vojenského charakteru a tak sa vytvárali rímske mestá. V dejinách portugalských miest je starorímska éra veľmi významná. Väčšina z najväčších súčasných miest má pôvod práve tu: Porto, či Braga.

• Najvýznamnejšie stavby:
  • Veľmi zachovalý komplex starorímskeho mesta Conimbríga. Zachovalo sa tam unikátne fórum, akvadukt, mozaikové fresky a taktiež tu stojí jeden z najväčších domov objavených v západnej rímskej ríši. Toto mesto bolo kolískou veľmi významného historického univerzitného mesta Coimbra.
  • Chrám v meste Évora, ktorého historický význam bol oficiálne uznaný v roku 1986 ako chránená pamiatková rezervácia UNECSO.

Stredovek

Mestečko Óbidus. Mesto je obostavané obrannými múrmi s hradom v pozadí. Aj v súčasnosti má takmer pôvodnú stredovekú podobu.

Pre toto obdobie je charakteristická výstavba najmä hradov. Slúžili na ochranu hraníc pred Španielmi. Väčšina zachovalých stredovekých budov má náboženský charakter. Okrem náboženskej funkcie však spĺňali aj funkciu obrannú.

• Najvýznamnejšie stavby:
  • Hrad v Óbidusu
  • Katedrála v Porte
  • Katedrála Se Velha v Coimbre

Gotika

Manuelský kláštor Mosteiro dos Jerónimos, Lisabon

Obdobie je charakteristické zámorskými objavmi, veľkým bohatstvom a kolonizáciou Indie a Brazílie. Počas v Európe rozmáhajúcej sa gotiky sa v Portugalsku vytvoril portugalský variant neskorej gotiky, tzv.Manuelská gotika. Rozkvitala za vlády Manuela I. Sú pre ňu typické námornícke motívy, inšpirované obdobím portugalských zámorských objavov, a všadeprítomné ozdoby. Najvýznamnejšími sú kríž Kristovho rádu, admirálna sféra (navigačný prístroj, ktorý sa stal emblémom samotného Manuela I., môžeme ho vidieť taktiež na portugalskej vlajke) a spletené povrazy.

• Najvýznamnejšie stavby:
  • Kláštor Mosteiro dos Jerónimos, Lisabon
  • Pevnosť Torre de Belém, Lisabon
  • Najkrajšia stavba z gotickej éry – dominikánske opátstvo v Batalha.

Barok

Portugalsko je veľmi bohaté na barokové stavby. Po celej krajine nájdeme barokové kostoly, mnohé s bohato zdobeným interiérom z pozlateného dreva. Veľmi obvyklé sú taktiež dlaždicové interiéry. Taktiež sa stavali elegantné vidiecke sídla.

• Najvýznamnejšie stavby:
  • Kláštor v Mafre
  • Vidiecké sídlo Casa de Mateus
  • Baroková knižnica v Univerzite v Coimbre – Capela de Sao Miguel

Klasicizmus

Vstupná brána do Lisabonu s typickou Pumbalinou architektúrou. Za slávnych čias objavov bránou vstupovali králi do mesta. Lokalita: námestie Praca do Comércio

Zemetrasenie v roku 1755

V tomto roku 1. novembra zasiahlo hlavné mesto Portugalska Lisabon ničivé zemetrasenie. Okolo 20 kostolov sa zničilo, ktoré pochovali davy ľudí. Z následkov otrasov vznikli požiare a obrovské vlny z rieky Tejo zaplavili časť mesta. Táto tragédia mala hlboký dopad na myslenie všetkých Európanov. Do obnovy zničeného mesta sa pustil Markíz de Pombal. Tak vytvoril nové jadro mesta. So svojou charakteristickou sieťou pravouhlých ulíc a prísnym klasicizmom získalo jedinečný ráz a architektúra prívlastok architektúra pumbalina.

• Najvýznamnejšie stavby:
  • Baixa (dolné mesto-jadro Lisabonu= Námestie Praca do Comércio s okolitými ulicami)

Architektúra 20. a 21. storočia

Veľmi zjednodušene by sa portugalská architektúra 20. storočia dala zhrnúť do troch mien: Távora, Siza a Souto Moura. Portugalskú architektúru 20. storočia vo veľkej miere ovplyvnila takmer 40 ročná diktatúra ministra vlády Antónia de Oliviera Salazara (od 1933 do 1974). Počas tohoto obdobia bola krajina pod kontrolou, či už v sociálnej sfére alebo v ekonomike, kultúre a politickom živote. Taktiež zasiahla i vývoj architektúry. Salazar presadzoval jeho propagandistickú architektúru: žiadna sloboda prejavu, žiadne moderné prvky, iba tradície. Čokoľvek novátorské sa v tej dobe považovalo za opozíciu voči režimu. Dve hlavné podmienky ovplyvnili nasledovné napredovanie architektúry v Portugalsku:

• Salazarová sústreďovanie sa na Lisabon, nie na Porto
• architekti Carlos Ramos a Fernando Távora, ktorý sa najviac pričinili o vznik Školy v Porte

Škola v Porte, autor Álvaro Siza Vieira

Architekt Carlos Ramos pôsobil na akademickej pôde. Bol prvý, ktorý začal otvorene prezentovať dôležitosť slobody myslenia a začal posúvať architektúru na vyššiu úroveň. Na Fakultu architektúry priniesol rôzne novátorské pedagogické postupy, ako napr. mladý kantorský kolektív čerstvo promovaných architektov. Nastolila sa otázka skúmania ozajstnej tradičnej populárnej architektúry (Arquitectura Popular de Portugal), kde sa učitelia spolu so žiakmi vybrali cestovať po celom Portugalsku a skúmať tento fenomén. K portugalskému architektonickému vzrastu prispelo i zastúpenie Portugalska na kongrese CIAM, a to Fernandom Távorom, ktorý pokračoval v budovaní Školy v Porte v šľapajach Carlosa Ramosa. Po veľkej portugalskej tzv. Karáfiátovej revolúcii v 1974 vznikli nové nádeje. Škola bola zapojená do novovzniknutého veľkého projektu na vybudovanie obytných budov pre sociálne slabších tzv. SAAL. Pôvodná budova Fakulty architektúry však na vtedajšie kapacity nepostačovala, bolo treba postaviť novú budovu. V roku 1982 bol jednoznačne zvolený ako autor novej stavby architekt Álvaro Siza Vieira. A tak Škola v Porte získala dnešnú podobu.

Znaky architektúry 20. a 21. storočia

Portugalská architektúra je charakteristická spojením portugalskej tradície so súčasnosťou. Pôsobí čisto, vyvážene až minimalisticky. V každej budove cítiť jedinečnú národnú identitu, a tak získava Portugalská architektúra svoju nezameniteľnú podobu. Od vzniku Školy v Porte sa jej úroveň posunula na svetovú. Vyškolila a stále vyškoľuje množstvo kvalitných architektov, ktorý menia podoby i svetových miest. Veľký vplyv na súčasnú architektúru mali aj Majstrovstvá Európy vo futbale v roku 2004, ktoré sa konali v Portugalsku. Znamenalo to postaviť 7 nových štadiónov a zrekonštruovať 3 ďalšie. V súčasnosti portugalská architektúra neodškriepiteľne patrí na svetovú úroveň. Môžeme tu nájsť i budovy iných európskych architektov, ako napr. Koolhasovu Casa da Música v Porte.

Výber architektúry

• Škola v Porte, Porto, Álvaro Siza Vieria, 1986
• Portugalský pavilón, EXPO ´98, Lisabon, Álvaro Siza Vieria, 1998
• Quinta do Lago, Algarve, Eduardo Souto de Moura, 1984-89
• Futbalový štadión (Estádio Municipal de Braga), Braga, Eduardo Souto de Moura, 2006
• Dom Eduarda Souto de Moura, Eduardo Souto de Moura, 2007
• The Serpentine Gallery Pavillon, Londýn, Eduardo Souto de Moura a Álvaro Siza Veiria,2005
• Casa Tóló, Vila Real, Álvaro Siza Vieira, 2007

Bibliografia

• Společník cestovatele - Portugalsko. Ikar, 2005

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalská architektúra