Preskočiť na obsah

Pomerium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
je nutné opraviť referencie
Mapa Ríma v čase Rímskej republiky. Vtedajšie pomerium je vyznačené ružovou farbou; Kapitol a Aventino sú extra pomerium, „za hradbami“, a ich hranice sú vyznačené žltou farbou.

Pomerium alebo pomoerium bolo náboženskou hranicou okolo mesta Rím a miest kontrolovaných Rímom. Z právneho hľadiska Rím existoval len v rámci svojho pomeria; všetko, čo sa nachádzalo mimo neho, bolo jednoducho územím, ager-om, patriacim Rímu.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz pōmērium je klasickou skratkou latinského výrazu post moerium (doslova „za/za múrom“). Rímsky historik Titus Livius vo svojom diele Ab Urbe Condita píše, že hoci etymológia naznačuje význam vzťahujúci sa na jednu stranu hradieb, pomerium bolo pôvodne územie na oboch stranách mestských hradieb. Uvádza, že podľa etruskej tradície sa táto plocha posväcovala augurmi a že bolo zakázané obývať alebo obhospodarovať plochu pomeria, čo malo sčasti zabrániť tomu, aby sa v blízkosti hradieb stavali budovy (hoci píše, že v jeho dobe sa domy skutočne stavali pri hradbách na hranici).[1] Iní autori naznačujú odvodenie od prō moerium, „pri hradbách“[2][3]

Poloha a rozšírenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tradícia tvrdila, že pomerium bolo pôvodnou hranicou, ktorú rituálne vyoral Romulus okolo hradieb pôvodného mesta, a že ju rozšíril Servius Tullius. Legendárny dátum jej vytýčenia, 21. apríl, sa naďalej oslavoval ako výročie založenia mesta.[4]

Pomerium nenadväzovalo na líniu Serviových hradieb a zostalo nezmenené, až kým ho diktátor Lucius Cornelius Sulla v roku 80 pred Kr. v rámci demonštrácie svojej absolútnej moci nerozšíril. Niekoľko bielych značkovacích kameňov (tzv. cippi), ktoré dal postaviť Claudius, sa našlo in situ a niekoľko sa ich našlo aj mimo pôvodného miesta. Tieto kamene označujú hranice a relatívne rozmery pomeria, ktoré rozšíril Claudius. Toto rozšírenie je zaznamenané u Tacita a zdôraznené v diele autora Aulus Gellius.[5] Posledný kameň pomeria z obdobia vlády Claudia bol objavený 17. júna 2021 v blízkosti Augustovho mauzólea.[6]

Nápis označujúci Claudiovo pomerium na Via del Pellegrino.

Pomerium nebolo opevnené, de facto pôsobilo skôr ako právne a nábožensky vymedzené územie označené cippi-mi. Nezahŕňalo ani celú metropolitnú oblasť, dokonca ani všetkých sedem pahorkov (Palatínsky pahorok bol súčasťou pomeria, ale Kapitol a Aventín nie). Curia Hostilia a studňa Comitium na Forum Romanum, dve mimoriadne dôležité miesta v správe mestského štátu a jeho impéria, sa nachádzali v rámci pomeria, zatiaľ čo chrám Bellona bol mimo neho.

Súvisiace obmedzenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomerium predstavovalo posvätnú hranicu. Podľa Tita Livia sa jeho porušenie mohlo rovnať prílišnému naťahovaniu ľudského tela.[7]

  • Magistráti, ktorí mali imperium, nemali plnú moc vo vnútri pomeria. Mohli dať občana zbiť, ale nie odsúdiť na smrť. Symbolizovalo to odstránenie sekier z fasces, ktoré nosili liktori.[8] Vo vnútri pomeria mohli fasces so sekerami nosiť len diktátorovi liktori.
  • Bolo zakázané pochovávať mŕtvych vo vnútri pomeria. Julius Caesar počas svojho života dostal vopred právo na hrobku vo vnútri pomeria, ale jeho popol bol v skutočnosti uložený do jeho rodinnej hrobky.[9] Trajánov popol však bol po jeho smrti v roku 117 n. l. uložený na úpätí jeho stĺpa,[10] ktorý sa nachádzal vo vnútri pomeria.[11]
  • Provinciálni promagistráti a generáli mali zakázaný vstup do pomeria a okamžite po jeho prekročení sa vzdali svojho imperia (keďže išlo o superlatívnu formu zákazu vstupu vojsk do Itálie). Výnimku z tohto pravidla predstavovali triumfálne ceremónie, pri ktorých armáda pochodovala mestom na oslavu víťazstva, ale generál mohol vstúpiť do mesta len v samotný deň svojej oslavy a do tohto okamihu musel so svojimi vojakmi čakať pred pomeriom.[12] Za republiky vojaci pri vstupe strácali aj svoj status a stávali sa občanmi: vojaci počas osláv (triumfov) svojho generála teda nosili civilný odev. Centuriálny snem, jedno z rímskych zhromaždení, ktoré sa skladalo z centúrií (volebných jednotiek, ale pôvodne vojenských útvarov v rámci légií), sa muselo schádzať na Campus Martius mimo pomeria. Podobne ako počas triumfových osláv, aj pri rímskych ováciách mohol generál prejsť cez pomerium bez straty hodnosti, ale spravidla si nemohol priviesť svojich vojakov a musel vstúpiť pešo, a nie na voze vedenom bielymi koňmi.
  • Pompeiovo divadlo, v ktorom bol zavraždený Julius Caesar, sa nachádzalo mimo pomeria a jeho súčasťou bola aj komora, v ktorej sa mohol schádzať senát, čo umožňovalo účasť všetkých senátorov, ktorí mali zakázané prekročiť pomerium, a preto sa nemohli stretnúť v Curia Hostilia.
  • Vo vnútri pomeria bolo zakázané nosiť zbrane. Pretoriánska garda mala povolený vstup len v civilnom odeve (tóge) a vtedy sa nazývala cohors togata. Bolo však možné prepašovať dýky (povestnú zbraň politického násilia). Keďže k zavraždeniu Julia Caesara došlo mimo tejto hranice, senátorskí sprisahanci nemohli byť obvinení z vlastizrady a svätokrádeže za to, že mali pri sebe zbrane v posvätnom meste.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Livy, Ab Urbe Condita, I.44
  2. ↑ Livy, Ab Urbe Condita, I.44
  3. ↑ ACADEMY, British. Bd.4 Glossaria Latina. [s.l.] : Georg Olms Verlag. Dostupné online. ISBN 9783487400914.
  4. ↑ Pomerium, Encyclopædia Britannica. Retrieved 24 January 2012.
  5. ↑ Tacitus, Annales, XII, 24; Noctes Atticae, XIII, 14, 7.
  6. ↑ "Rare stone discovered outlining ancient Rome's city limits"
  7. ↑ Sennett 1996, s. 108.
  8. ↑ GAUGHAN, Judy E.. Murder Was Not a Crime: Homicide and Power in the Roman Republic. Austin : University of Texas Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0292779921. S. 53.
  9. ↑ BEARD, Mary; NORTH, John; PRICE, Simon. Religions of Rome Volume 1: A History. Cambridge : Cambridge University Press, 1998. Dostupné online. ISBN 978-0-521-31682-8. S. 177–180.
  10. ↑ Epitome de Caesaribus 13.11; Eutropius Šablóna:Usurped.
  11. ↑ BEARD, Mary; NORTH, John; PRICE, Simon. Religions of Rome Volume 1: A History. Cambridge : Cambridge University Press, 1998. Dostupné online. ISBN 978-0-521-31682-8. S. 177–180.
  12. ↑ BEARD, Mary; NORTH, John; PRICE, Simon. Religions of Rome Volume 1: A History. Cambridge : Cambridge University Press, 1998. Dostupné online. ISBN 978-0-521-31682-8. S. 177–180.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SENNETT, R.. Flesh and Stone: The Body and the City in Western Civilization. [s.l.] : W. W. Norton, 1996. ISBN 978-0-393-34650-3. The creation of a Roman city.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pomerium na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pomerium&oldid=7938591“