Podunajská rovina
| Podunajská rovina | |
| geomorfologický celok | |
 Podunajská rovina pri Hurbanove
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Bratislavský, Trnavský |
| Nadradená jednotka |
Podunajská nížina |
| Susedné jednotky |
Podunajská pahorkatina Malé Karpaty |
| Súradnice | 48°S 18°V / 48°S 18°V |
| Rozloha | 3 500 km² (350 000 ha) |
| Geologické zloženie | Neogénne vulkanity karpatského oblúka |
 Sivo znázornená Podunajská rovina
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Podunajská rovina je krajinný celok (juhozápadná časť) Podunajskej nížiny. Nachádza sa na nivách Dunaja a Váhu a zaberá plochu 3 500 km².
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je charakteristická minimálnou členitosťou terénu, pričom absolútne výšky sa pohybujú od 107 m n. m. na juhu po 160 m n. m. na severe. Relatívne výškové rozdiely neprekračujú 30 m. Podnebie je teplé a suché, zrážky dosahujú 500 – 600 mm za rok. Veľkú časť Podunajskej roviny zaberá Žitný ostrov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Podunajská rovina zaberá Žitný ostrov a dolné toky Váhu a Nitry a na území Slovenska susedí na západe s pohorím Malé Karpaty, na severe a východe ju obklopuje Podunajská pahorkatina a južnú hranicu vymedzuje rieka Dunaj.[1] Z miest sa tu nachádza Bratislava, Pezinok, Senec, Šamorín, Sládkovičovo, Galanta, Veľký Meder, Dunajská Streda, Sereď, Šaľa, Kolárovo, Nové Zámky, Hurbanovo a Komárno. Žije tu značná maďarská menšina.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podunajská rovina zahŕňa 8 geomorfologických časti (nepokrývajú celé územie Podunajskej roviny):[1]
- Úľanská mokraď
- Čiližská mokraď
- Potônska mokraď
- Okoličnianska mokraď
- Salibská mokraď
- Martovská mokraď
- Novozámocké pláňavy
- Šúr
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky (Dunaj, Malý Dunaj, Čierna voda, Váh), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a lužné lesy. Nachádzajú sa tu viaceré národné prírodné rezervácie.[2]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.