Preskočiť na obsah

Nový Čas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nový Čas
TypDenník
MajiteľPenta
VydavateľNews and Media Holding
ŠéfredaktorVeronika Bocková
Založenie1. august 1991
Politická príslušnosťNezávislé médium
Jazykslovenský
Nákladokolo 100 000 (2020)
Kontaktné údaje
AdresaJunácka 6,
831 04 Bratislava
Webslovenský denník.[1] Vychádza od 1. augusta 1991 s podtitulom nezávislý denník. Jeho hlavným zameraním od roku 2002 je bulvár. Nový čas má viacero suplementov (napr. Nový Čas víkend[2]) a názvom súvisiacich týždenníkov ako sú Nový Čas Nedeľa a Nový Čas pre ženy a mesačníkov Nový Čas Bývanie a Nový Čas Krížovky. Priemerný tlačený náklad denníka bol v októbri 2020 okolo 100 000 výtlačkov[3] a v septembri 2023 okolo 60 000 kusov (sobotná príloha Nový čas Víkend má stále náklad okolo 100 000 kusov).[4] Nový Čas je tak stále najvydávanejším aj najpredávanejším denníkom Slovenska.

Aktuálne vlastnícke vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách začiatkom októbra 2023 kúpila Nový Čas skupina News and Media Holding (NMH) od Antona Siekela, ktorý si však ponechal tituly Nový čas Nedeľa a Žilinský Večerník. Protimonopolný úrad o transakcii nebol vopred informovaný, pretože podľa NMH „Transakcia vzhľadom na veľkosť obratových kritérií nepodlieha oznámeniu Protimonopolného úradu“.[5] 11. októbra 2023 NMH, ktorý vydáva aj dovtedy konkurenčný Plus 1 deň, oznámil že vymenili šéfredaktorku ale redakcie sa nebudú spájať a Nový Čas sa ani nebude sťahovať do priestorov NMH na Bajkalskej ulici.[6]

Nový Čas od 1. augusta 2018 vydávala spoločnosť FPD Media finančníka Antona Siekela.

Nový Čas (spolu s ďalšími slovenskými periodických titulmi: Život, Eva, Madam EVA, AUTO BILD, GEO) patril do vydavateľskej skupiny Ringier Axel Springer Slovakia (CEO Milan Dubec - pozri dole časť história). V novembri 2017 Dubec potvrdil, že Ringier predáva denník a tlačené magazíny. Kupcom denníka Nový Čas aj týždenníka Nový Čas Nedeľa, ako aj ich online rozšírenia bola spoločnosť FPD Media finančníka Antona Siekela, ktorý má svoje vydavateľstvo Publishing House, ktoré vydáva regionálny Žilinský večerník, Kysucký večerník, Záhorák a časopis Break. Publishing House je od septembra 2016 regionálnym obchodným zastúpením spoločnosti Mafra Slovakia, ktorú kúpil Andrej Babiš.[7]

Ringier predal ďalšie tituly (Nový Čas pre ženy, Život ako aj mesačníky Nový Čas Krížovky, Nový Čas Bývanie, EVA, Madam EVA, GEO a AUTO BILD, spolu so všetkými ich online rozšíreniami) vydavateľstvu News and Media Holding, ktoré patrí investičnej skupiny Penta.[7]

Predaj portfólia tlačených novín podliehal schváleniu kompetentných orgánov kontroly fúzií a preto uzavretie oboch transakcií sa očakávalo až v polovici roka 2018.[7] K 31. júlu 2018 sa dokončila a uzavrela transakcia, ktorou okrem predaja Nového Času Ringier Axel Springer Media AG zavŕšil aj predaj svojho portfólia tlačených magazínov do rúk News and Media Holding.[8]

Konkurencia zo SME upozorňuje, že FPD Media má neprehľadnú vlastnícku štruktúru.[9] Podľa verejných registrov ho vlastní Cyperčan Alexandros Oikonomou. Siekel nie je jeho skutočný majiteľ, ale "nominovaný akcionár".[9] (Siekel viedol a ešte povedie Slovenský olympijský a športový výbor až do OH v Paríži 2024.[10])

Nový Čas začal vychádzať 1. augusta 1991 ako tabloid inšpirovaný rakúskym denníkom Kronen Zeitung, s ktorým mali noví rakúski vydavatelia (Mag. Peter Kölbel a Alexander Lupšič)[11] skúsenosti. Nahradil denník Čas, ktorý od 24. februára 1990 opäť vydávala Demokratická strana (DS) a ktorý vznikol v období Slovenského národného povstania.[12] Čas bol v rokoch 1945 až 1948 mimoriadne populárnym ústredným tlačovým orgánom DS s najvyšším nákladom medzi denníkmi (80 až 100 tisíc výtlačkov). Po februárovom prevrate v roku 1948 DS formálne nahradila Strana slovenskej obrody. Tá namiesto Času vydávala denník Ľud, ktorý vychádzal v relatívne nízkom náklade od roku 1948 až do februára 1990. Potom denník prevzala obnovená DS a premenovala ho nazad na Čas, na čom mala významný podiel vyštudovaná žurnalistka, tlačová tajomníčka, neskôr poslankyňa a podpredsedníčka SNR Oľga Keltošová. V lete 1991 bol denník predaný rakúskym majiteľom a opäť premenovaný, teraz na Nový Čas.

V auguste 1992 kúpilo Nový Čas nemecké vydavateľstvo Grüner und Jahr (súčasť nemeckého koncernu Bertelsmann). Do 25. februára 2004 produkciu riadila jeho akciová spoločnosť Vydavateľstvo časopisov a novín.[11] Fúziou s vydavateľstvom Euroskop – Ringier vzniklo od septembra 2004 vydavateľstvo Ringier Slovakia. Spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. vznikla v júli 2010. Spoločnosť má trvalé sídlo v Zürichu vo Švajčiarsku. V roku 2017 zamestnávala približne 2 700 zamestnancov.

Od roku 2002 sa Nový Čas rozhodol pre koncepciu minimálneho spravodajstva s dôrazom na spoločenský bulvár. Zaviedol ju nový šéfredaktor vtedy „sesterského českého BleskuVladimír Mužík.[12] Redaktori dbajú na čítanosť, a preto sa snažia prinášať "šokujúce" nezávislé čítanie. Nový čas má témy: aktuality (téma dňa), politika, Slovensko, regióny, prominenti, programy, počasie, zahraničie, šport, krátke flashové správy. Je vhodný pre čitateľov, ktorí vyhľadávajú zrozumiteľný štýl vyjadrovania a „ľahkosť pera“, dynamickú grafiku postavenú na množstve fotografií a výrazných farbách. Pre tých, ktorí majú záujem o bulvár, chcú byť rýchlo v obraze a neočakávajú analytické spracovanie materiálov.[13]

Náklad, cena a čítanosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Nový čas mal v minulosti najväčší náklad viac ako 250 000 kusov. Aj v súčasnosti je to najčítanejší denník s nákladom okolo 100 000, z ktorých sa predá asi polovica.[14] V roku 2015 bol náklad 130 000 kusov (pondelok – sobota) a predaných 76 000 kusov[14]. Náklad v nedeľu predstavoval 58 000 kusov (november 2017)[1]. Čítanosť (projekcia) je: 786 257  (MML TGI, 16.9.2013 – 30.3.2014).

Podľa ABC bol v septembri 2023 náklad 58 011 kusov.[4] Aktuálne informácie pre inzerentov Nového Času tvrdia, že náklad denníka je 70 000 a sobotná príloha Nový čas Víkend má náklad 100 000 kusov.[15] Aj podľa ABC mala príloha náklad 94 840 kusov[4] Nový Čas je stále najvydávanejším aj najpredávanejším denníkom Slovenska.

V decembri 2023 bol normálna cena jedného vydania 0,95 € (pondelok – piatok) a 1,15 € (sobota) a 1,05€ (v stredu s krížovkami)[16], pokiaľ v roku 2021 to bolo 0,55 € až 0,75 € (sobota).

Žáner a formát

[upraviť | upraviť zdroj]

Žánrovo je to tabloid (bulvárna tlač). Počet strán má 40 a viac. Tlačí sa v spoločnosti Media Works, Budapešť. Formát denníka je 235 x 315 mm na novinovom papieri gramáže 42,5 g/m2.

Šéfredaktori

[upraviť | upraviť zdroj]

Nový čas v súčasnosti existuje aj v obmedzenej on-line podobe na Cas.sk, pričom obsah nie je spoplatnený. Jeho webovská verzia na doméne Cas.sk, ktorá teraz patrí aktuálnemu majiteľovi FPD Media, a.s., existuje len po tom, čo boli vyriešené spory s majiteľmi domény Bleskovky.sk, ktorá bola potom premenovaná na Topky.sk a ktoré obidve teraz patria k Zoznam.sk.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b BRATISLAVA, NetSuccess, s. r. o., Lazaretská 12, 811 08. Aktuálne výsledky - ABC SR [online]. www.abcsr.sk, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  2. http://www.ringieraxelspringer.sk/portfolio
  3. Aktuálne výsledky - ABC SR [online]. www.abcsr.sk, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  4. a b c Aktuálne výsledky - ABC SR [online]. www.abcsr.sk, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  5. Protimonopolný úrad prešetruje kúpu Nového času Pentou [online]. Omediach.com, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  6. a b Strategie - Nový čas má novú šéfredaktorku [online]. strategie.hnonline.sk, 2023-10-11, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  7. a b c MIROSLAVA KERNOVÁ. Nový Čas má nového majiteľa, Ringier predal aj ďalšie tituly. Omediach.com, 06.11.2017. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
  8. Denník Nový Čas je už v rukách podnikateľa Antona Siekela [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2018-12-18]. Dostupné online.
  9. a b VALČEK, ADAM. Nový Čas kupuje firma, ktorej vlastník sa schováva za bieleho koňa. ekonomika.sme.sk (Petit Press), 3. dec 2017. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
  10. Anton Siekel ostáva prezidentom SOŠV ďalšie štyri roky, bol jediným kandidátom [online]. TASR, [cit. 2021-11-19]. Dostupné online.
  11. a b ORSR.SK: Vydavateľstvo novín a časopisov, a.s., Online
  12. a b KOČIŠEK, Lukáš. Nový Čas má dnes sedemnásť rokov [online]. Mediálne.sk, 2008-08-01, [cit. 2013-03-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. http://www.ringieraxelspringer.sk/portfolio/newspapers/novy-cas/235/sk
  14. a b ABC: AKTUÁLNE VÝSLEDKY, Online
  15. Nový Čas (Podmienky pre príjem inzertných podkladov do denníka Nový Čas) [online]. [Cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  16. CAS.SK. Titulky Nového Času [online]. Nový Čas, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  17. http://ekonomika.sme.sk/c/6167996/sefredaktorka-noveho-casu-zdaleka-nie-sme-tvrdy-bulvar.html

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]