Monumentalizmus
Monumentalizmus je umelecký smer, ktorého hlavné znaky sú jeho fyzický rozsah, šírka námetov a hlavne snaha mať trvalý význam. Hlavne počas renesancie bohatí páni a mocnári podporovali monumentálne umenie, ktoré sa prenieslo aj do obdobia baroka.
Hlavnými predstaviteľmi boli:
- Leon Battista Alberti (1404 – 1472)
- Filippo Bruneleschi (1377 – 1446)
- Donato Bramante (asi 1444 – 1514)
Keby sme mali k pojmu monumentalizmus priradiť pojmy, ktoré ho najlepšie charakterizujú, boli by to pojmy ako: majestátnosť, olympská veľkoleposť, politické ambície či intelektuálna syntéza.
V rokoch 1503 až 1513 sedel na pápežskom tróne pápež Július II. Výbojný pápež a mecenáš umenia rozšíril v 15. storočí hranice Vatikánu tak, že sa rozkladali na väčšine územia stredného Talianska.
Bol to on, kto začal podporovať tento smer vrcholnej renesancie, keď si objednal u architekta Bramanteho prestavbu Chrámu sv. Petra v Ríme. Moc cirkvi chcel demonštrovať bazilikou, ktorá by vzbudzovala bázeň i rešpekt.
Július, ktorý mal teda aj politické ambície, Bramanteho požiadal, aby mu navrhol a aj zrealizoval niečo, čo by prevýšilo všetky doposiaľ postavené monumentálne stavby na svete. Chcel pretromfnúť stavby ako aténsky Partenón alebo baziliku Konštantína. Donato Bramante sa inšpiroval chrámom vo Florencii i antickým Partenónom.
Hlavná loď mala mať tvar gréckeho kríža s obrovskou kupolou a štyrmi menšími po bokoch. Navrhol teda prestavať Chrám sv. Petra do celkovej symetrie stelesnenej v štyroch identických priečeliach.
Bramante ale v roku 1514 zomrel a vďaka tomu sa roku 1546 do práce zapojil Michelangelo. Bazilika svätého Petra ešte nebola dokončená, keď roku 1564 aj on zomrel.
Chrám dokončili podľa jeho návrhu až roku 1590.
Ďalším, tak trochu nepriamym znakom monumentalizmu by mohol byť časový horizont realizácie stavieb tohto typu, ktorý často obsiahne aj niekoľko generácii.
