Preskočiť na obsah

Macropus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Macropus (kengura)

kengura sivá
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macropus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Macropus (po slovensky: kengura[1] alebo klokan[2] alebo staršie kenguru[3][pozn 1]) je rod z čeľade kengurovité (Macropodidae). V rámci čeľade kengurovité patrí do tribusu Macropodini z podčeľade Macropodinae.

Macropus je v starších systémoch aj názov jedného z podrodov patriacich do rodu Macropus - pozri nižšie.

Zloženie rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Macropus v užšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Do rodu Macropus v súčasnosti (t.j. zhruba od roku 2015) patria popri niekoľkých vyhynutých druhoch len dva recentné druhy:

Rovnaký rozsah rodu Macropus ako dnes sa vyskytoval aj v dávnejšej dobe, presnejšie u niektorých autorov v období do 30. rokov 20. storočia; rozdiel voči dnešku bol však v tom, že dnešné dva recentné druhy rodu boli rozdelené na viacero menších druhov.[6]

Macropus v širšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

V období zhruba od 70. rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia (zhruba do roku 2015) rod Macropus pozostával z druhov dnešného rodu Macropus v užšom zmysle a dnešných rodov Osphranter a Notamacropus; zhruba od 40. rokov do 70. rokov 20. storočia pozostával z druhov dnešného rodu Macropus v užšom zmysle a dnešného rodu Osphranter. Uvedené zahrnuté taxóny pritom niekedy mali v rámci tohto širšieho ponímaného rodu Macropus postavenie podrodov. To znamená, že rod Macropus sa niekedy delil na podrody:

  • Macropus – Tento podrod zodpovedal súčasnému rodu Macropus (čiže rodu Macropus v užšom zmysle) - pozri vyššie. Okolo polovice 20. storočia (do začiatku 70. rokov 20. storočia) sa kengura tmavochvostá často považovala za súčasť druhu kengura sivá, z čoho vyplýva, že podrod Macropus zahŕňal (popri vyhynutých druhoch) len jeden recentný druh kengura sivá.
  • Osphranter – Tento podrod zodpovedal súčasnému rodu Osphranter. Z tohto podrodu sa v 20. storočí druh kengura červená často vyčleňoval do samostatného podrodu (alebo samostatného rodu) Megaleia. Podrod Osphranter (resp. podrod Osphranter v užšom zmysle a (pod)rod Megaleia) sa delí na niekoľko vyhynutých druhov a nasledujúce recentné druhy:
    • kengura antilopia (dnes: Osphranter antilopinus, staršie: Macropus (Osphranter) antilopinus) - do 60. rokov 20. storočia sa tento taxón často považoval za súčasť kengury horskej
    • kengura horská (=kengura vrchovská, euro; dnes: Osphranter robustus, staršie: Macropus (Osphranter) robustus)
    • kengura čierna (dnes: Osphranter bernardus, staršie: Macropus (Osphranter) bernardus) - tento druh sa do roku 1969 omylom považoval za vyhynutý (čiže sa nepovažoval za recentný)
    • kengura červená (dnes: Osphranter rufus; staršie názvy: Macropus (Osphranter) rufus, Macropus (Megaleia) rufus, Megaleia rufa).
  • Notamacropus – Tento podrod zodpovedal súčasnému rodu Notamacropus. Do 70. rokov 20. storočia sa často považoval za súčasť nie rodu Macropus, ale za súčasť buď rodu Wallabia (po slovensky: valabia) alebo podľa niektorých autorov za súčasť (inak vyhynutého) rodu Protemnodon (ktorý vtedy zahŕňal aj dnešný rod Wallabia). Podrod Notamacropus sa pôvodne nazýval Prionotemnus, ale v roku 1985 sa zistilo, že jeho typový druh patrí do samostatného (vyhynutého) rodu Prionotemnus a zvyšok dostal dnešné meno Notamacropus. Taxón Notamacropus (resp. zodpovedajúca bývalá časť rodu Wallabia či Protemnodon) má zhruba už od polovice 20. storočia dodnes stabilné rozdelenie na recentných 7 druhov (plus jeden až tri vyhynuté druhy); sú to konkrétne tieto recentné druhy:
    • kengura svižná (dnes: Notamacropus agilis; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) agilis, Protemnodon agilis)
    • kengura čiernopása (dnes: Notamacropus dorsalis; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) dorsalis, Protemnodon dorsalis)
    • kengura dama (dnes: Notamacropus eugenii; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) eugenii, Wallabia eugenii, Protemnodon eugenii, Thylogale eugenii)
    • kengura irma (dnes: Notamacropus irma; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) irma, Wallabia irma, Protemnodon irma)
    • kengura parma (dnes: Notamacropus parma; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) parma, Wallabia parma, Protemnodon parma, Thylogale parma)
    • kengura Parryho (dnes: Notamacropus parryi; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) parryi, Wallabia canguru, Wallabia parryi, Protemnodon parryi)
    • kengura červenošedá (=kengura červenokrká; dnes: Notamacropus rufogriseus; staršie názvy: Macropus (Notamacropus) rufogriseus [alebo ruficollis], Wallabia rufogrisea [alebo ruficollis], Protemnodon rufogriseus) - jedince tohto druhu vyskytujúce sa v Tasmánii a na ostrovoch Brassovho prielivu sa v minulosti niekedy uvádzali ako samostatný druh kengura Bennettova (Macropus bennetti, Macropus fruticosus, Wallabia bennetti)[7][8][9][10][11]

Zdroje tejto kapitoly: [12][13][5][14][4][15][16][17][18][19][1][7]

Macropus v najširšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

U niektorých v 20. a 19. storočí (resp. pre bod a) aj v 21. storočí) je rod Macropus chápaný ešte širšie – zahŕňal v závislosti od autora popri už spomenutých dnešných rodoch Macropus v užšom zmysle, Osphranter a Notamacropus:

Aj vymedzenie podrodu Macropus bolo širšie než dnes - patrili doň nielen všetky druhy z dnešného rodu Macropus v užšom zmysle, ale aj všetky druhy z dnešného rodu Osphranter, čiže podrod Macropus zahŕňal všetky najväčšie druhy z čeľade kengurovité.[22][23]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristiku rodu pozri v článkoch o druhoch kengura sivá a kengura tmavochvostá, resp. pre rod Macropus v širšom zmysle aj v článkoch o rodoch Osphranter a Notamacropus.

Názvy a etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kengura a pod.

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné slovenské slovo kengura malo pôvodne od konca 18. do začiatku 20. storočia podoby: kengurú (v roku 1798)[24], känguru[25][26][27], kängurú[28], kengeru[29] a kenguru[30]. V prvej polovici 20. storočia a potom až do konca 70. rokov sa z uvedených tvarov vyskytoval prakticky už len tvar kenguru, ktorý bol od roku 1940 uvedený aj Pravidlách slovenského pravopisu (v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931 nebol uvedený vôbec žiaden názov tohto zvieraťa)[31][32][33][34][35]. Zhruba v 50. rokoch 20. storočia sa (najprv najmä v učebniciach pre školy) paralelne k tvaru kenguru objavuje novotvar kengura[36]. Tvar kengura bol potom od roku 1967 uvedený aj v Pravidlách slovenského pravopisu (namiesto dovtedajšieho tvaru kenguru), následne sa začal intenzívne používať a od 80. rokov 20. storočia sa uvádza ako jediný kodifikovaný i jediný v biologických textoch používaný tvar z vyššie uvedených variantov[37][38][39][40][41][42][35][43][44][45][1][7] (niektorí autori však uprednostňujú tvar klokan - o tom pozri nižšie).

Pokiaľ ide o etymológiu, slovenské slovo kengura vzniklo z vyššie uvedených starších slovenských tvarov, ktoré (pravdepodobne prostredníctvom iných európskych jazykov) vznikli z anglického slova kangaroo (iné anglické zápisy: kanguru, kangooroo). Toto anglické slovo vzniklo skreslením slova gangurru, ktorým sa v jazyku Guugu Yimithirr, t.j. jazyku austrálskych domorodcov z okolia dnešného Cooktownu, označoval jeden typ (samca) kengury horskej (Osphranter robustus, =Macropus robustus). Slovo prvýkrát použili James Cook a Joseph Banks, ktorí ho počuli v lete roku 1770 od miestnych domorodcov, keď ich loď Endeavor z dôvodu opráv kotvila blízko dnešného mesta Cooktown. Obaja si do svojich denníkov zapísali, že domorodci zviera volajú "kanguru" alebo "kangooroo" a mylne sa domnievali, že ide o všeobecný názov kengúr (hoci v skutočnosti išlo špeciálne len o názov jedného špecifického typu kengury). Treba dodať, že zhruba do 60. rokov 20. storočia ešte nebolo známe, ktoré konkrétne domorodé slovo v roku 1770 Cook a Banks vlastne počuli, a preto na základe iných indícií (obrázkov a pod.) rôzni autori predpokladali, že zviera opísané Cookom a Banksom bol druh kengura horská (Osphranter robustus, =Macropus robustus) alebo kengura sivá (Macropus giganteus, = Macropus canguru) alebo kengura Parryho (Notamacropus parryi, = Macropus parryi, Wallabia canguru)[46][47][48][49][50][51]

Slovo klokan je ekvivalent medzinárodného slova kengura používaný okrem slovenčiny aj v češtine[52] a chorvátčine[53]. V slovenčine sa slovo klokan (v 19. stor. ojedinele v tvare klokaň) objavuje okolo polovice 19. storočia a dobové texty ho až do začiatku 20. storočia uvádzajú buď ako jediný slovenský názov alebo ho uvádzajú ako variantný názov popri názve känguru (resp. kängurú, kenguru a pod.)[25][28][27][54][55][56][31][57]. V Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931 slovo klokan ani slovo kenguru (ani iné podobné slovo) nebolo vôbec uvedené. V rokoch 1936 až 1953 sa slovo klokan považovalo za nesprávne (bohemizmus), takto to uvádzali aj Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1940[57][58]. Od roku 1953 do roku 1987 sa slovo klokan podľa jazykových slovníkov síce opäť považovalo za správne a neutrálne spisovné slovo[59][43][60][35], ale mnohé texty, vrátane biologických a učebnicových textov, sa mu zjavne vyhýbali (čiže používali len slovo kengura/kenguru)[61][62][34][45][63][41][64][65], i keď ojedinele sa uvádzalo aj slovo klokan (spravidla popri slove kengura/kenguru)[66][67][68]. Od roka 1987 sa jazykovedné príručky snažia rozličnými spôsobmi označiť slovo klokan za málo vhodné až nesprávne. Konkrétne: Krátky slovník slovenského jazyka slovo klokan najprv označoval ako zastarané (KSSJ 1987, 1989, 1997)[69][70], potom ako výraz zo subštandardu, čiže výraz nespisovný (KSSJ 2003)[71] a nakoniec ako výraz síce spisovný, ale len hovorový (KSSJ 2020)[72]; Pravidlá slovenského pravopisu od roku 1991 dodnes slovo klokan (na rozdiel od starších vydaní) úplne prestali uvádzať [73]; a príručka Slovenčina bez chýb (1998) slovo klokan označuje ako nesprávne[74]. Mnohé (aj odborné) texty sa tohto hodnotenia uvedených príručiek pridŕžajú a používajú výlučne alebo primárne slovo kengura[75][76][77][78], iné (aj odborné) texty však naopak používajú výlučne alebo primárne slovo klokan[79][80][81][82].

Pokiaľ ide o etymológiu, slovenské slovo klokan je prevzaté z češtiny. České slovo klokan vymyslel český prírodovedec J.S. Presl, pravdepodobne v roku 1821[83][84][85]. Nie je jasné, ako Presl toto slovo utvoril: môže pochádzať zo staročeského slova klok(a), ktoré znamená plášť, pláštik, zástera (slovo klok znamenala aj špeciálne jeden typ plášťa, napr. v stredoveku to bol istý zvonovitý plášť); alebo môže pochádzať z všeoslovanského slova klokať, ktoré znamená kvokať (napr. v českých a slovenských nárečiach slovo kloka [variant: kvoka] znamená kvočka); alebo môže pochádzať z ruského slova klok, ktoré znamená chumáč (lebo kengura má hrbú srsť); a ďalšia (nepravdepodobná) možnosť je, že ide o nejakú obmenu slova skokan (lebo kengura skáče).[57][86][83][87][88][89]

  1. Zastarané jazykové varianty a etymológiu pozri nižšie v kapitole Názvy a etymológia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 14.
  2. TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018, S. 86
  3. STANĚK. V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 463
  4. a b Mélina Celik, Manuela Cascini, Dalal Haouchar, Chloe Van Der Burg, William Dodt, Alistair R Evans, Peter Prentis, Michael Bunce, Carmelo Fruciano, Matthew J Phillips, A molecular and morphometric assessment of the systematics of the Macropus complex clarifies the tempo and mode of kangaroo evolution, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 186, Issue 3, July 2019, Pages 793–812, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlz005
  5. a b JACKSON, Stephen; GROVES, Colin. Taxonomy of Australian Mammals. [s.l.] : Csiro Publishing, 2015. 536 s. ISBN 978-1-4863-0014-3.
  6. IREDALE. T., TROUGHTON, E. Le G. A check-list of the mammals recorded from Australia. In: Aust. Mus. Mem. 6: 1–122. 1934 [1]
  7. a b c BREHM, A. E., RAMMNER, W. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch 4 - Cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 29-39
  8. GOULD, J. The Mammals of Australia. zv. II. Londýn. 1863. textová strana. 20 a nasl. [2]
  9. HARRISON, L., JOHNSTON T. H. MALLOPHAGA FROM MARSUPIALS. I. 1916. S. 354 [3]
  10. Don II Hunsaker. The Biology of Marsupials. [s.l.] : Elsevier, 2012. 556 s. ISBN 978-0-323-14620-3. S. 523.
  11. Iredale, T., and Ellis Le G. Troughton, 1934. A check-list of the mammals recorded from Australia. Australian Museum Memoir 6: 1–122. [4 May 1934]. doi:10.3853/j.0067-1967.6.1934.516. ISSN 0067-1967. Published by the Australian Museum, Sydney S. 49 [4]
  12. a b Mammal Species of the world 2005 [5] (Pozri aj komentár hore na stránke)
  13. Mikko's Phylogeny Archive [6], [7]
  14. a b Dawson, L, & Flannery, T. (1985). Taxonomic and Phylogenetic Status of Living and Fossil Kangaroos and Wallabies of the Genus Macropus Shaw (Macropodidae: Marsupialia), with a New Subgeneric Name for the Larger Wallabies. Australian Journal of Zoology, 33(4), 473. doi:10.1071/zo9850473
  15. a b SOCIETY, Australian Mammal. Australian Mammal Society. [s.l.] : Australian Mammal Society, 1978. 86 s. Dostupné online. S. 43-44.
  16. GRZIMEK (ed.). Het leven der dieren - Deel X: Zoogdieren I. Uitgeverij Het Spectrum, S. 612-614
  17. WALKER, Ernest Pillsbury; NOWAK, Ronald M.; PARADISO, John L.. Walker's Mammals of the World. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 1983. 1362 s. ISBN 978-0-8018-2525-5. S. 91, 96.
  18. SIMPSON, G. G. The principles of classification and a classification of mammals. 1945. S. 47
  19. PAPAVERO, N.. The World Oestridae (Diptera), Mammals and Continental Drift. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 248 s. Dostupné online. ISBN 978-94-010-1306-2. S. 166.
  20. MEREDITH et al. A phylogeny and timescale for the living genera of kangaroos and kin (Macropodiformes : Marsupialia) based on nuclear DNA sequences. Australian Journal of Zoology, 2008, 56, 395–410 [8] (na str. 405 zaraďujú rod Wallabia ako podrod rodu Macropus v širšom zmysle)
  21. kengurovité. In: Encyclopaedia Beliana [9] (Poznámka: Tvrdenie, že sa v (nedávnej) minulosti do rodu Macropus zaraďoval aj rod Dendrogalus nie je správne; správne je len to, že v slovenčine sa rod Dendrogalus niekedy označuje slovenským názvom kengura, teda rovnakým rodovým menom ako rod Macropus), tlač. kengurovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp), s. 355.
  22. a b BREHM: 7. Nagylábú kenguruk (Macropus Shaw) [online]. arcanum.com, 20. roky 20. storočia, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
  23. a b MARTIN, Philipp Leopold; KNAVER, Friedrich Karl. Illustrirte Naturgeschichte der Thiere. [s.l.] : F. A. Brockhaus, 1882. 1416 s. Dostupné online. S. najmä 394 a nasl..
  24. BARTOLOMEIDES, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica 1798, S. 104
  25. a b Stručný přírodopis. Díl 1. Žíwočíchopis. B. Bistřica 1851, S. 18
  26. Slovenské pohl'ady na literatúru, umenie a život. [s.l.] : Tlačou kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, 1909. 774 s. S. 37.
  27. a b KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 17
  28. a b MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874, S. 18, 85
  29. SEIDEL. Obr. prírodopis pre nár. školy. Budapešť 1874, S. 9
  30. EMERICZY, Geza. Návodna kňiha ku ľudoškolskému žemepisučeňu pre učiteloch a učiteľskích čekancoch. [s.l.] : Univ. Dr., 1879. 426 s. S. 232.
  31. a b klokani. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 239
  32. kenguru. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940, 1953, 1965
  33. kenguru. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  34. a b STANĚK. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 463 (názvoslovie: O. Ferianc)
  35. a b c kengura i kenguru. In: Veľký slovensko-ruský slovník 1. 1979, S. 830
  36. RUŽIČKA, J. E. Paulíny, Krátka gramatika slovenská. In: Slovenská reč, č. 6, 1960, S. 371 [10]
  37. Pravidlá slovenského pravopisu 8. vydanie. 1967 (S výslovným upozornením v textovej časti knihy na zmenu z kenguru na kengura)
  38. Pravidlá slovenského pravopisu 1991, 2013
  39. Krátky slovník slovenského jazyka 1989, 1997, 2020
  40. Austrália. In: Pyramída 1971
  41. a b vačkovce. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 504
  42. kengura. In: Slovník cudzích slov A/Z 1979, S. 451
  43. a b ORAVEC, J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu pre školy. SPN. 1986, S. 278, 281
  44. kengurovité. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993, S. 335
  45. a b LENOCHOVÁ et al. Biológia pre 1. ročník gymnázií. SPN. 1994, S. 163
  46. kengura. In: KRÁLIK, Ľ. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 2015 S. 263
  47. School of Literature, Languages and Linguistics [online]. slll.cass.anu.edu.au, 2010-10-18, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  48. DALBY, Andrew. Dictionary of Languages (The definitive reference to more than 400 languages). [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2015. 752 s. ISBN 978-1-4081-0214-5. S. 43.
  49. HAVILAND, J. A last look at Cook's Guugu Yimidhirr word list. In: Oceania 1973-1974. S. 216, 221, 229 [11]
  50. kangaroo. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.
  51. JACKSON, Stephen; JACKSON, Stephen Matthew; GROVES, Colin. Taxonomy of Australian Mammals. [s.l.] : Csiro Publishing, 2015. 536 s. ISBN 978-1-4863-0013-6. S. 167, 168.
  52. ANDĚRA, M. České názvy živočichů. Savci (Mammalia). Dodatek 1 – Vačnatí (Metatheria). In: Lynx n. s. (Praha), 41: 295–304, 2010 [12]
  53. FRANOLIC, Branko. A Short History of Literary Croatian. [s.l.] : Nouvelles éditions latines, 1980. 124 s. ISBN 978-0-272-33003-6. S. 64.
  54. LOOS, József. Diel slowensko-maďarsko-nemecký. [s.l.] : Lauffer, 1871. 652 s. S. 182.
  55. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 36
  56. ERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. Budapešť. 1891, S. 11
  57. a b c MARTINKA, J. Niekoľko prírodopisných názvov. In: Slovenská reč 1935-36 [13] S. 251
  58. klokan. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1940
  59. klokan. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1953, 1965, 1971
  60. klokan. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  61. klokan. In: Česko-slovenský slovník. SAV, 1979, S. 153
  62. kengura. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979
  63. VILČEK, František; LIŠKOVÁ, Eva; ALTMANN, Antonín; KORÁBOVÁ, Alžbeta. Prírodopis pre 6. ročník základných škôl. 6. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 205 s. ISBN 80-08-00434-7. S. 162. (1. vydanie vyšlo v roku 1989)
  64. Svet živočíšnej ríše. 1984, S. 174-176
  65. heslá cicavce a vačkovce. In: Pyramída
  66. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník 1971 S. 261
  67. Austrália. In: Pyramída
  68. Malý atlas sveta - 1. slovenské príručné vydanie. 1960. S. 162
  69. KAČALA, Ján. Krátky slovník slovenského jazyka. [s.l.] : Veda, 1987. 587 s.
  70. klokan. In: Krátky slovník slovenského jazyka 1997, S. 241
  71. klokan. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  72. klokan. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020, S.
  73. Pravidlá slovenského pravopisu 1991, 2003, 2013
  74. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, c1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-x Chybné ISBN. S. 168.
  75. kengura. In: Školský lexikon 1992, S. 147 (Tu je uvedená poznámka: že kengura bola "predtým nazývaná klokan")
  76. kengurovité. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 335. (Tu slovo klokan nie je vôbec použité.
  77. LUPTÁK. Slovenské mená cicavcov sveta. S. 14 (Tu slovo klokan nie je vôbec použité)
  78. kengurovité a kengura. In: Encyclopaedia Beliana [14] (Tu je uvedené, že tvar klokan je hovorový), kengurovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp), s. 355. , kengura. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp), s. 355.
  79. MATOUŠEK, B. - TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. In: Acta Fac. Paed. Univ. Tyrnaviensis. Ser. B. 1997, 1, str. 41-54
  80. TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018, S. 86
  81. HANUSOVÁ, J. Chov exotických zvierata. 2020 ISBN 978-80-552-2180-9 [15]
  82. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3. (Tu je síce primárne použitý výraz kengura, ale na viacerých iných miestach textu [t.j. v heslách niektorých autorov textu] je použitý výraz klokan či klokanovité)
  83. a b Proč je klokan klokan? [online]. Praha: Český rozhlas, [cit. 2022-02-02]. Dostupné online.
  84. Krok (weřegný spis wšenaučný pro wzdělance národu Česko-Slowanského). [s.l.] : Wytištěný u Josefy owdowělé Fetterlowé z Wildenbrunu w Semínarium, 1821. 652 s. Dostupné online. S. 80.
  85. Jan Swatopluk PRESL. Ssawectwo. Rukowět saustawná k poučenj wlastnjmu. [s.l.] : Kněhkupectwj Kronbergra a Webra, 1834. 410 s. S. 250.
  86. klokan. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 270.
  87. klok. In: Vokabulář webový [online]. vokabular.ujc.cas.cz, [cit. 2022-02-02]. Dostupné online.
  88. [16]
  89. klok. In: Příruční slovník jazyka českého [17]