Lúčanská Fatra
| Lúčanská Fatra | |
| pohorie geomorfologický podcelok | |
 Masív Kľaku v južnej časti pohoria
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Martin, Žilina, Prievidza, Turčianske Teplice |
| Nadradená jednotka |
Malá Fatra |
| Susedné jednotky |
Krivánska Fatra Varínske podolie Žilinská pahorkatina Rajecká kotlina Zliechovská hornatina Prievidzská kotlina Vyšehrad Valčianska pahorkatina Turčianske nivy |
| Podradené jednotky |
Lúčanské Veterné hole Kýčery Kľak Vrícka kotlina Martinské predhorie |
| Rieky | Váh, Rajčianka, Turiec, Nitra |
| Súradnice | 49°5′S 18°49′V / 49,083°S 18,817°V |
| Najvyšší bod | Veľká lúka |
| - výška | 1 475,5 m n. m. |
| Geologické zloženie | vápenec |
   Poloha pohoria v rámci Slovenska
| |
  Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Lúčanská Fatra | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lúčanská Fatra alebo Lúčanská Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorý zaberá južnú časť pohoria.[1] Od severnej, Krivánskej Fatry je oddelená prielomom rieky Váh.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Lúčanská Malá Fatra je na rozdiel od Krivánskej časti nižšia a má odlišný tvar. V centrálnej časti má široký plochý chrbát s lúčnatými porastami, vertikálne málo členitý. Južnejšia časť je zalesnená, nižšia a vertikálne členitejšia. Údolia vyúsťujúce do Turčianskej kotliny sú kratšie ako na opačnú stranu - do Rajeckej doliny. Potoky, ktoré z Lúčanskej Malej Fatry stekajú, sa vlievajú do riek Turiec, Rajčianka a Váh. Na južnom úpätí Reváňa vyviera rieka Nitra.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Na severe Lúčanskú Fatru vymedzuje Varínske podolie a Žilinská pahorkatina, severozápadným smerom leží Rajecká kotlina, všetko podcelky Žilinskej kotliny. Západne susedí Zliechovská hornatina (podcelok Strážovských vrchov), južne Prievidzská kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny) a juhovýchodným smerom nadväzujú podcelky pohoria Žiar, Vyšehrad a Sokol. Juhovýchodný okraj ostro vymedzuje Turčianska kotlina s podcelkom Valčianska pahorkatina a na krátkom úseku v údolí Váhu i podcelkom Turčianske nivy a na severovýchode pokračuje pohorie Krivánskou Fatrou.[1]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Letné turistické cesty vedú dlhými dolinami, ktoré spočiatku mierne a na záver strmo stúpajú na hlavný hrebeň. Veľmi dobré terény na zimnú turistiku a lyžovanie majú Martinské hole a okolie Fačkovského sedla.[2] K ďalším lyžiarskym strediskám patrí Holý diel vo Višňovom, Valčianska dolina pri obci Valča, Košariská v Rajeckolesnianskej doline a Piatrová pri Vrútkach. V Lúčanskej Fatre je celoročne prevádzkovaná iba Chata na Martinských holiach.
Oblasť Lúčanskej Malej Fatry je podstatne menej navštevovaná, ako severná Krivánska Malá Fatra, čo ponúka ideálne možnosti „trampskej“ turistiky. Tento fakt je podporený aj tým, že Lúčanská Malá Fatra nie je zaradená medzi Národné parky či Chránené krajinné oblasti.
K zaujímavostiam regiónu patria napríklad Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, maľované domy v obci Čičmany a Malofatranské múzeum v Stráňavách.
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je Reváň (1 204,6 m), cez ktorý vedie chodník na charakteristický skalnatý Kľak (1 351,6 m) s výborným výhľadom. Pod ním (po 
značke) sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1 220 m), Vrícke sedlo na skalnatý vrchol Skalky (1 190,7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1 163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplazu (1 085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás.[3]
Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1 217,6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Majbíková (990 m), Kopu (1 232 m), Hornú lúku (1 299 m) na Veterné (1 442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1 475,5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1 456,7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1 394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1 363,9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Nasleduje Malý Minčol (1 330 m n. m.) a Úplaz (1 301 m), odkiaľ sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.[2][4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na Lúčanskú Malú Fatru z Kľaku -
Hrebeň medzi Minčolom a Úplazom -
Fačkovské sedlo -
Vrchol Ostrej skaly a časť pohoria k Martinským holiam -
Domašínsky meander v najsevernejšej časti podcelku
Panoráma
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčanská Fatra
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Rajecká dolina – turistická a cyklistická mapa – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-30]. Dostupné online.