Krížna (vrch v Západných Tatrách)
| Krížna | |
| vrch | |
 Krížna z Podbanského
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Liptovské kopy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Belá |
| Nadmorská výška | 2 038,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′54″S 19°57′40″V / 49,1816°S 19,961°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Krížna | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krížna[1] zriedkavo Krížne[2] (2 038,7 m n. m.[3][4]; poľ. Krzyżne Liptowskie, nem. Krizne, maď. Krysznó, Kryznó) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží nad Podbanským, približne 22 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[5]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Na jeho vrchole sa schádzajú, križujú tri horské hrebene. Meno Krizno sa v literatúre prvý raz objavuje u Mateja Bela (Notitia, 1735).[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské kopy.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, juhovýchodne sa nachádza Štrbské Pleso a Štrba, južne Východná a Važec a severne mesto Zakopané.[3] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Krížna je druhý najvyšší vrch v masíve Veľkej kopy, tvoriacej samostatnú časť Liptovské kopy. Tie sú na hlavný hrebeň Vysokých Tatier napojené sedlom Závory v masíve Hladkého štítu (2 063 m n. m.). Ohraničuje ich na západe a severe Tichá dolina a na juhu a východe Kôprová dolina, ktorými voda z celej oblasti odteká riekou Belá do Váhu. Severozápadné svahy odvodňuje potok Kôprovnica, juhozápadné Krížny potok, oba do Tichého potoka, z východných a južných odteká do Kôprovského potoka.[3]
Vrch leží v juhozápadnej časti hlavnej osi hrebeňa, medzi Nižným kôprovickým sedlom (Predným Holým vrchom) a Opáleným. Krížna je uzlovým bodom a odtiaľ v pokračovaní hlavnej osi rázsochy leží Opálené a Všiváky, pokým vo vedľajšom ramene medzi Kôprovicou a Krížnou dolinou je Malé Krížne, Koniarčisko (sedlo) a Štíty.[2]
Západným smerom sa nachádza Holý vrch (1 863 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Smrečiny (2 068 m n. m.), severným Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), východným Zadná Garajová kopa (1 949 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.) a Kriváň (2 495 m n. m.) a južným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Grúnik (1 576 m n. m.), Všiváky (1 811 m n. m.) a Štíty (1 448 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Na jeseň v roku 1943 veľký požiar zničil lesné porasty na južných stráňach štítu. V zime po holých stráňach padajú veľké lavíny. V minulosti vypásali chrbty vrchu miestni pastieri z Liptovskej Kokavy a Východnej. Počas Slovenského národného povstania sa tu nachádzal štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky neprístupný skalnato-hôľnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých a Západných Tatier a Nízke Tatry.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný.[5] Prvý zaznamenaný zimný výstup uskutočnili 13. januára 1903 Karol Englisch a Karol Jordán.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Liptovské kopy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách