Preskočiť na obsah

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci
Celkový pohľad na kostol so zvonicou
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Obec Plešivec
Náboženstvo kresťanstvo
 - cirkev reformovaná
Súradnice 48°32′44″S 20°24′06″V / 48,545620°S 20,401752°V / 48.545620; 20.401752
Štýl gotika
Výstavba prvá pol. 14. storočia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 536
 - dátum zápisu 6. 5. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Reformed church in Plešivec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi je gotická sakrálna stavba v obci Plešivec v rožňavskom okrese v Košickom kraji. Jednoloďový kostol, pôvodne zasvätený svätému Jurajovi, patriaci dnes miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi sa nachádza v centrálnej polohe uprostred obce.[2] Vďaka zachovanej freskovej výmaľbe výnimočnej kvality patrí medzi významé kultúrne pamiatky.

Mestečko Plešivec bolo rodovým sídlom miestneho rodu Bubekovcov od 13. storočia. Tí získali majetky od kráľa Bela IV. po bitke s Mongolmi v ktorej mu údajne zachránili život. Miestny kostol s pôvodným patrocíniom sv. Juraja bol ich rodovým kostolom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1314. Pôvodný jednoloďový kostol bol Bubekovcami rozšírený na dvojlodie. V tejto etape nechali kostol vymaľovať freskami v interiéri a aj v exteriéri. Neskorogotickú kaplnku, ktorá sa nachádza pri severnej stene hlavnej lodi nechali vybudovať začiatkom 15. storočia. Inšpirovali sa pravdepodobne príkladmi pohrebných kaplniek zo Spiša. V kaplnke je pochovaný len jediný člen rodu, Ladislav Bubek.

Kostol bol zničený po nájazde Turkov, ktorí ho vypálili v roku 1558. Ďalších šesťdesiat rokov ležal ako ruina bez strechy. K jeho obnove došlo už za pôsobenia kalvínskeho cirkevného zboru začiatkom 17. storočia. Vtedy došlo k skráteniu lodi a novému zastrešeniu, strop je odvtedy riešený plocho, nie ako klenba. V tomto období vytvorili aj drevenú emporu.

Prvý výskum kostola sa uskutočnil už v roku 1861. Obnova kostola pokračovala v roku 1938, kedy bol Plešivec súčasťou vojnového Maďarska. Došlo k odkrytiu časti fresiek. Ďalšie reštaurovanie pokračovalo v rokoch 1977 - 1978 (Josefík, Székely, Togner). V súčasnosti je kostol opäť v rukách reštaurátorov.[3]

Architektúra kostola

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sa nachádza uprostred obce. Je to reprezentatívna jednoloďová stavba s polygonálne ukončenou svätyňou a severne orientovanou kaplnkou. Je dokladom vyspelosti gotickej architektúry v prostredí stredovekého Gemera. Z gotického obdobia sa dochovala najmä severná kaplnka s gotickými oknami s kružbou, fragmentmi klenby a sedíliou v tvare oslieho chrbta. V jej interiéri je sekundárne osadený gotický náhrobok Ladislava Bubeka z ružového mramoru. Dochoval sa aj hodnotný gotický portál prepájajúci kaplnku a loďou. Fresky, dodnes odkryté len čiastočne, sa nachádzajú v presbytériu, kde zobrazujú Ukrižovanie a Poslednú večeru. Ďalšie fresky boli nájdené aj na exteriérovej strane presbytéria, zobrazujú sv. Štefana a sv. Ladislava Samostatne stojaca zvonica pochádza z roku 1748.[4] Odborníci usudzujú, že fresky sú dielom skúseného majstra z Talianska a boli vzorom pre ďalšie podobné realizácie v kostoloch v okolí (Štítnik, Ochtiná). Patria k najkvalitnejším freskám na území Slovenska.[3]

Exteriér kostola

[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér kostola

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  3. a b Plešivec, kostol ref. cirkvi [online]. Gotická cesta, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  4. Plešivec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]