z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Knin (lat. Tinin) je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb - Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora. Leží na rieke Krka, ktorá pramení 3 km východne od mesta.[1] V roku 2001 tu žilo 15 190 obyvateľov.
V 1. storočí pred Kr. sa 18 km od dnešného Kninu nachádzal rímsky vojenský tábor Burnum. Dnešné mesto je spomínané až v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom VII.. V priebehu 11. storočia tu vznikla diecéza, v roku 1080 už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa Zvonimíra. Až do 13. storočia tu bola veľmi významná vojenská pevnosť, o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali Turci, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Roku 1522 mesto dobyli Turci, a Chorváti ho tak opustili. Pod Osmanskou nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala Benátska republika. Chorváti sa vrátili, roku 1709 tu postavili navyše aj kostol a františkánsky kláštor. Ku koncu 18. storočia, roku 1797 sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna, stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu Srbov; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „Republiky Srbská Krajina“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku 1995, počas Operácie Oluja (búrka).
| rok |
spolu |
Srbi |
Chorváti |
Juhoslovania |
ostatní
|
| 1991 |
12,331 |
9,867 (80,01%) |
1,660 (13,46%) |
381 (3,08%) |
423 (3,43%)
|
| 1981 |
10,933 |
6,516 (59,59%) |
1,701 (15,55%) |
2,421 (22,14%) |
295 (2,69%)
|
| 1971 |
7,300 |
4,972 (68,10%) |
1,686 (23,09%) |
343 (4,69%) |
299 (4,09%)
|
- ↑ Jan Doubravnický. Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky [online]. 2007-08-09, [cit. 2012-04-22]. Dostupné online.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knin
|
|---|
| Mestá (Gradovi) | |
|---|
| Obce (Općine) | |
|---|
Chorvátsko
