Kaplnka Nanebovstúpenia Pána (Jeruzalem)
| Kaplnka Nanebovstúpenia Pána | |
| kaplnka | |
 | |
| Patrocínium: Nanebovstúpenie Pána | |
| Štát |  Izrael
|
|---|---|
| Mesto | Jeruzalem |
| Náboženstvo | Kresťanstvo, Islam |
| Súradnice | 31°46′44″S 35°14′42″V / 31,778952°S 35,245067°V |
| Štýl | Románsky |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 1150 |
  Izrael s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Chapel of the Ascension | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kaplnka Nanebovstúpenia Pána (hebr. קפלת העלייה, arab. كنيسة الصعود) je kaplnka a svätyňa nachádzajúca sa na Olivovom vrchu v jeruzalemskej štvrti at-Tur. Je súčasťou väčšieho komplexu pozostávajúceho z kresťanského kostola a kláštora, ako aj moslimskej mešity. Kaplnka sa nachádza na mieste, kde mal Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní vystúpiť na nebesia. Na mieste sa nachádza kamenná doska, o ktorej sa predpokladá, že na nej sú jeho stopy.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer tristo rokov po Ježišovom ukrižovaní sa prví kresťania začali tajne zhromažďovať v malej jaskyni na Olivovom vrchu.[2] Vydanie milánskeho ediktu rímskymi cisármi Konštantínom I. a Liciniom v roku 313 umožnilo kresťanom vykonávať bohoslužby bez prenasledovania.[2]
V čase cesty pútničky Egerie do Jeruzalema v roku 384 bolo miesto uctievania presunuté na súčasné miesto, takže Egeria bola svedkom oslavy Nanebovstúpenia Pána na „otvorenom návrší“. Samotná jaskyňa bola začlenená do Eleonskej baziliky.[3]
4. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý kostol na tomto mieste postavila Poimenia, bohatá a zbožná aristokratická žena z cisárskej rodiny v rokoch 384 – 390. Kostol bol postavený v byzantskom štýle.[4] Tento kostol bol bol známy ako „Imbomon“, čo po grécky znamená „na kopci“. Bola to rotunda, ktorá bola obklopená kruhovými portikmi.[4]
Imbomon, ako aj neďaleká Eleonská bazilika a ďalšie kláštory a kostoly na Olivovej hore zničené armádami perzského kráľa Husrava II. počas záverečnej fázy byzantsko-sasánovských vojen v roku 614.[5]
Neskoršia tradícia však pripisuje prvú stavbu na tomto mieste svätej Helene, matke rímskeho cisára Konštantína I. s tvrdením, že počas svojej púte do Svätej zeme v rokoch 326 až 328 identifikovala dve miesta na Olivovej hore, ktoré boli spojené s Ježišovým životom – miesto jeho Nanebovstúpenia a jaskyňu spojenú s jeho učením modlitby Otčenáš. Po svojom návrate do Ríma nariadila na týchto dvoch miestach postaviť dve svätyne.[4]
7. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol bol prestavaný koncom 7. storočia. Franský biskup a pútnik Arculf opísal tento kostol ako „okrúhlu budovu s troma portikmi, ktoré boli orientované na juh. V oknách, ktoré boli smerom k Jeruzalemu v noci jasne svietilo 8 lámp. Vnútri bola centrálna kaplnka, v ktorej boli Kristove stopy.“[2]
12. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]Zrekonštruovaný kostol bol nakoniec zničený a v 12. storočí ho križiaci znovu vystavali. Saladinova armáda neskôr kostol zdecimovala a nechali neporušenú osemhrannú kaplnku, ktorá má priemer 6,6 m.[1] Táto stavba stojí dodnes, aj keď bola čiastočne zmenená v čase po dobytí Jeruzalema Saladinom v roku 1187.[1]
Moslimovia
[upraviť | upraviť zdroj]Kresťania po páde Jeruzalema v roku 1187 opustili zničený kostol a kláštor a presídlili sa do Akka. Počas tejto doby bola Olivová hora ako vakf zverená dvom šejkom, as-Sálihovi Valímu ad-Dínovi a Abú Hasanovi al-Hakarímu.[6] Kaplnka bola premenená na mešitu a bol v nej umiestnený mihráb. Pretože väčšina pútnikov, ktorí smerovali na toto miesto boli kresťania, Saladin ako gesto dobrej vôle nariadil postaviť v jej blízkosti druhú mešitu pre moslimské bohoslužby, zatiaľ čo kresťania pokračovali v návšteve hlavnej kaplnky.[7]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Kaplnka doteraz patrí moslimom. V súčasnosti je pod správou Jeruzalemského islamského vakfu a je otvorená pre návštevníkov všetkých vyznaní za symbolický poplatok.
Popis kaplnky
[upraviť | upraviť zdroj]Kaplnka
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešná kaplnka pochádza ešte z obdobia križiakov. Má kamennú kupolu a osemhranný tambur, na ktorom kupola stojí. Kupola aj tambur sú moslimské doplnky. Vonkajšie steny sú zdobené oblúkmi a mramorovými stĺpmi. Vchod je orientovaný na západ a južnú stenu tvorí mihráb, ktorý pre moslimských veriacich označuje smer Mekky.[7]
Skala Nanebovstúpenia
[upraviť | upraviť zdroj]V kaplnke sa nachádza kamenná doska nazývaná „Skala Nanebovstúpenia“. Hovorí sa, že na nej je otlačená pravá Kristova stopa, zatiaľ čo časť s ľavou nohou bola premiestnená do mešity al-Aksá v stredoveku. Veriaci veria, že odtlačok vznikol, keď Ježiš vystúpil do neba a skala je uctievaná ako posledný bod na zemi, ktorého sa Ježiš Kristus dotkol.[2]
Hrob
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa kresťanskej tradície je v blízkosti kaplnky pochovaná legendárna kresťanská pustovníčka a kajúcnica svätá Pelagia z Antiochie, ktorá žila v 4. alebo 5. storočí.[8] Uvádza sa, že žila na Olivovej hore preoblečená za mnícha. Podľa tradície bola svätá Pelagia pochovaná v hrobke pri mešite a juhozápadne od bývalého kostola Nanebovstúpenia Pána.[9]
Väčšina západných kresťanských pútnikov v 14. storočí však považovala ten hrob za miesto odpočinku svätej Márie Egyptskej.[8]
Podľa židovskej tradície, ktorá ten hrob pripisovala prorokyni Chulde.[8] Tosefta z 2. storočia umiestňuje Chuldin hrob pod jeruzalemské mestské hroby.[8]
Moslimská tradícia zase tvrdí, že pri kaplnke je pochovaná Rabia z Basry, ktorá zomrela okolo rokov 781/82.[10] Historici al-Harawí a Jákút lokalizovali hrob Rabie v jej rodnom meste Basra a hrobku na Olivovej hore pripisujú inej žene.[10] Iná moslimská tradícia pripisuje hrob Rahibe bint Hasn, o ktorej nič nie je známe.[10]
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Cez ulicu od kaplnky je grécky ortodoxný Kláštor Nanebovstúpenia Pána s malým kostolom postaveným v rokoch 1987 až 1992.[11]
Južne od kaplnky Nanebovstúpenia Pána sa nachádzajú pozostatky Eleonskej baziliky a kostol Pater Noster z 19. storočia.
Ruský pravoslávny kostol a kláštor Nanebovstúpenia Pána, postavený v roku 1870, sa nachádza asi 200 metrov severovýchodne od kaplnky. V súčasnosti tam žije asi 40 mníšok. Na druhej strane ulice stojí moslimská nemocnica Makassed.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Minaret pri kaplnke Nanebovstúpenia Pána. -
Kaplnka (vpravo) a osemhranná stena zničeného križiackeho kostola. -
Skala Nanebovstúpenia. -
Detailný záber na Skalu Nanebovstúpenia. -
Kupola kaplnky z vnútra.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c GAVENDA, Marián. Zem, po ktorej kráčal Boh: Pútnicky sprievodca po Svätej Zemi. 1. vyd. [s.l.] : PERFEKT a.s., 2023. ISBN 978-80-8226-101-4. S. 328.
- ↑ a b c d Chapel of the Ascension [online]. [Cit. 2024-11-24]. Dostupné online.
- ↑ MURPHY-O'CONNOR, Jerome. The Holy Land: An Oxford Archaelogical Guide from Earliest Times to 1700. Oxford : Oxford University Press, 2008. ISBN 978-0-19-152867-5.
- ↑ a b c KIRK, Martha Ann. Women of Bible Lands: A Pilgrimage to Compassion and Wisdom. [s.l.] : Liturgical Press, 2004. ISBN 978-0-8146-5156-8.
- ↑ FRENDO, David. Byzantine-Iranian Relations before and after the Death of Khusrau II: A Critical Examination of the Evidence. Bulletin of the Asia Institute, s. 27-45. ISSN 0890-4464.
- ↑ PRINGLE, Denys. The Churches of the Crusader Kingdom of Jerusalem. 3. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. ISBN 978-0-521-39038-5. S. 74-76.
- ↑ a b Pringle 1993, s. 79 - 82
- ↑ a b c d Pringle 1993, s. 344
- ↑ Chapel of the Ascension Complex (Jerusalem) [online]. [Cit. 2024-11-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c A Shrine of the Three Religions no the Mount of Olives: Tomb of Hulda the Prophetess, Grotto of Saint Pelagia, Tomb of Rabia of Basra. Atiqout, 2000, s. 226-231. ISSN 0792-8424.
- ↑ Holy Monastery of the Ascension [online]. [Cit. 2024-11-17]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaplnka Nanebovstúpenia Pána (Jeruzalem)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Chapel of the Ascension, Jerusalem na anglickej Wikipédii a Kaple Nanebevstoupení Páně (Jeruzalém) na českej Wikipédii.