Preskočiť na obsah

Dračí hrádok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dračí hrádok
zrúcanina
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okres Malacky
Mesto Stupava
Pohorie Malé Karpaty
Nadmorská výška 370 m n. m.
Súradnice 48°15′18″S 17°06′41″V / 48,2550°S 17,1113°V / 48.2550; 17.1113
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Borinka
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Poloha v Bratislavskom kraji
Poloha v Bratislavskom kraji
Poloha v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Dračí hrádok
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Najzachovalejšia časť - bývalá hlavná veža
Hlavná veža pohľad z druhej strany

Dračí hrádok (normovaný názov[1]; (iné názvy: Dračí hrad, Hadí zámok, Hadí hrad) je zrúcanina hrádku na výraznom ostrohu vrchu Úboč nad údolím Stupavského (Borinského) potoka, v nadmorskej výške 370 m n. m., 2 km východne od obce Borinka v najjužnejšej časti pohoria Malé Karpaty.

Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch (Plavecký hrad 10,2x10,2 m, Beckovský hrad 9,5x9,5 m). Michal Slivka a Miroslav Plaček stotožňujú Dračí hrádok s objektom Drach-kugel-schols z Meyerovej rytiny z roku 1563, na ktorej je zachytená korunovácia cisára Maximiliána II. v Bratislave. Rytina sa nachádza v Mestskej galérii v Bratislave. Tento predpoklad však odmieta Andrej Fiala (1972) a tiež Zdeněk Farkaš (1993).

Zaujímavá je tiež podoba názvu objektu: Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska (Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerskych rytierov.

Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na územie dnešného západného Slovenska.

Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny (južne od prvej) širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, oddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a 6 metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.

Súčasný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Viditeľná je len časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov, ktoré sú spomínané v texte v súčasnosti nevidno.

Archeologické výskumy

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941 – 1942 prof. Vojtech Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža Orlie hniezdo. V lete 1993 sa uskutočnil v troch turnusoch archeologický výskum pod vedením Zdeňka Farkaša. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metrov a múry hrubé 90 cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]