Christian Michelsen
| Christian Michelsen | ||||||||
 | ||||||||
| 1. predseda vlády Nórska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 11. marec 1905 – 23. október 1907 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 15. marec 1857 Bergen, Nórsko | |||||||
| Úmrtie | 29. jún 1925 (68 rokov) Fana, Nórsko | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Christian Michelsen (multimediálne súbory) | |||||||
Peter Christian Hersleb Kjerschow Michelsen (* 15. marec 1857, Bergen, Nórsko – † 29. jún 1925, Fana) bol nórsky politik, prvý premiér nezávislého nórskeho štátu (1905 – 1907), kľúčová postava rozdelenia Švédsko-nórskej únie roku 1905.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z obchodníckej rodiny. Vyštudoval právo na univerzite v Osle a stal sa právnikom. Neskôr si založil lodiarskou firmu Chr. Michelsen & Co, ktorá sa rýchlo stala jednou z najväčších v krajine.
Členom Stortingu, teda nórskeho parlamentu, bol prvýkrát zvolený v roku 1891, na kandidátke najstaršej nórskej strany, liberálnej Venstre. V rokoch 1892 – 1893 a 1895 – 1898 bol v jej farbách starostom Osla. Členom Venstre bol až do roku 1903, kedy založil vlastnú stranu Samlingspartiet (Koaličná strana), ktorá zozbierala odpadlíkov ako od liberálov, tak od konzervatívcov (Høyre). Spájala ich základná idea: odchod Nórska z Švédsko-nórskej únie. Koaličná strana zostavila v roku 1903 vládu, pod vedením Francisa Hagerupa. Michelsen v nej získal post ministra financií.
V roku 1905 Hagerupa vystriedal v kresle ministerského predsedu a začal v otázke rozdelenia „tlačiť na pílu“. Kľúčovým momentom bolo, keď kráľ Oskar II. odmietol podpísať zákon, ktorý by umožňoval nórskej časti federácie zakladať vlastné konzuláty v zahraničí a viesť de facto vlastnú zahraničnú politiku. Celá Michelsenova vláda na protest podala demisiu. Tým prekvapila ako kráľa, tak Švédov. Kráľ sa rozhodol, že neurobí nič, pretože považoval krok Michelsena za demonštratívny. Toho však Michelsen, snažiaci sa, aby jeho kroky k nezávislosti mali akýsi ústavný základ, využil a presadil v nórskom parlamente historické uznesenie konštatujúce, že tým, že kráľ nemenoval novú nórsku vládu, spreneveril sa svojej základnej úlohe a nemá už právo naďalej v Nórsku vládnuť.
Vzápätí vyhlásil referendum o odchode Nórska z únie, v ktorom priaznivci o zotrvaní vo federácii odovzdali len 184 hlasov v celom Nórsku. Potom však musel ešte vyriešiť otázku štátoprávneho usporiadania. Sám hlboko veril v to, že by Nórsko malo byť republikou, ale vedel, že monarchia je u ľudí veľmi populárna. Nechcel republikánsku formu pretlačiť „revolučne“ a nechal rozhodnutie znovu na Nóroch v referende – tí sa 79 percentami hlasov rozhodli pre demokratickú monarchiu. Dánsky princ Karol sa vzápätí ujal úradu ako Haakon VII.
Roku 1906 zvíťazil Michelsen vo voľbách a zostavil novú vládu, za účasti všetkých významných strán. Široká koalícia sa však rýchlo rozhádala a Michelsen v roku 1907 rezignoval. Ešte predtým, v roku 1906, však presadil zákon o nezamestnaneckých fondoch, ktorý položil základy nórskeho sociálneho systému. Vládne usporiadanie definitívne krachlo roku 1908. Michelsen, hrubo nespokojný s vývojom vo vlastnej strane, založil roku 1909 novú stranu slobodomyseľných liberálov (Frisinnede Venstre). Už ju však neviedol, vedenie prenechal Abrahamovi Bergemu a sám sa stiahol do úzadia. V 20. rokoch so znepokojením sledoval vzmach marxistickej ľavice a roku 1925 spoluzaložil pravicové antikomunistické hnutie Vlastenecká liga (Fedrelandslaget). V rovnakom roku však zomrel. Hnutie neskôr neuspelo, keď sa pokúsilo v 30. rokoch transformovať v politickú stranu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christian Michelsen
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Christian Michelsen na českej Wikipédii.