Chlorid bizmutitý
Chlorid bizmutitý | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | BiCl3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | biely prášok alebo kryštáliky | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 315,3 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 315,339 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 233 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 447 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Kritický bod | 905 °C, 11 970 kPa, 1,21 g/cm³ | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 4,75 g/cm³ | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: hydrolyzuje na oxichlorid bizmutitý v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol roztoky kyselín | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 74,8 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia varu | 233,4 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | −379,4 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 172 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | −313,1 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,346 J K−1 g−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7787-60-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 232-123-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | EB2690000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid bizmutitý (BiCl3) je snehobiela kryštalická látka, ktorá sa na vlhkom vzduchu rozteká. Vodou dochádza totiž k jeho štiepeniu za vzniku oxichloridu bizmutitého BiOCl.
- Bi3+ + Cl- + H2O → BiOCl (s) + 2 H+
S chloridmi alkalických kovov alebo chloridom amónnym NH4Cl tvorí komplexné zlúčeniny chlorobizmutitany, ktoré existujú prevažne v dvoch typoch -tetrachlorobizmutitany [BiCl4]- a pentachlorobizmutitany [BiCl5]2-.
Príprava
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid bizmutitý sa vyrába priamou syntézou z prvkov, keď sa nechá cez rozžeravený bizmut prechádzať suchý chlór:
- 2 Bi + 3 Cl2 → 2 BiCl3
Alternatívnou metódou je rozpúšťanie oxidu bizmutitého v kyseline chlorovodíkovej alebo bizmutu v lúčavke kráľovskej (zmes HCl a HNO3 v pomere 3:1). Prebytočná kvapalina sa oddestiluje bez prístupu vzduchu:
- Bi2O3 + 6 HCl → 2 BiCl3 + 3 H2O
- Bi + 3 HCl + HNO3 → BiCl3 + 2 H2O + NO
Zlúčeninu možno tiež získať rozpustením bizmutu v koncentrovanej kyseline dusičnej HNO3 a následným pridaním pevného chloridu sodného NaCl do roztoku:
- Bi + 6 HNO3 → Bi(NO3)3 + 3 H2O + 3 NO2
- Bi (NO3)3 + 3 NaCl → BiCl3 + 3 NaNO3
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Používa sa k príprave niekoľkých ďalších soli bizmutu a používa sa ako zložka v farbivách a kozmetike.
V organickej syntéze sa používa ako katalyzátor (Michaelova reakcia a pod.). Prídavkom iného kovového jodidu sa zvyšuje jeho katalytická aktivita.
Bezpečnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Smrteľná dávka (LD50) chloridu bizmutitého je 3 334 mg/kg.
Podobné látky
[upraviť | upraviť zdroj]- Fluorid bizmutitý
- Subsalicylát bizmutitý
- Oxid bizmutitý
- Chlorid železitý
- Chlorid mangánatý
- Chlorid kobaltnatý
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid bismutitý na českej Wikipédii.