Chata v Kôprovej doline
| Chata v Kôprovej doline | |
 Útulňa v roku 1905 | |
| 49°11′30″S 20°00′21″V / 49,1916°S 20,005734°VSúradnice: 49°11′30″S 20°00′21″V / 49,1916°S 20,005734°V | |
| Nadmorská výška | 1 400 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Poloha | Kôprová dolina |
  Poloha na Slovensku
| |
Chata v Kôprovej doline, Vatra, (poľ. Watra) bola maličká útulňa na západnom úpätí Kriváňa, v Kôprovej doline neďaleko Vajanského vodopádu vo Vysokých Tatrách. V roku 1924 vyhorela.
Z histórie
[upraviť | upraviť zdroj]Uhorský karpatský spolok sa v 19. storočí, venoval výstavbe mnohých chát vo Vysokých Tatrách. Tichej a Kôprovej doline nevenoval veľa pozornosti. Boli skôr doménou poľských turistov ako návštevníkov z Uhorska. Boli to oni, ktorí cez Hladké sedlo a Závory prechádzali na južnú stranu Tatier a navštevovali Temnosmerečinskú dolinu a záver Kôprovej doliny. Towarzystwo Tatrzańskie bez povolenia úradov a majiteľov tohto územia postavilo v roku 1895 otvorenú drevenú útulňu nad severným brehom Temnosmrečinského potoka, asi 250 metrov nad jeho sútokom s Hlinským potokom. Nazvali ju Watra. Bola malá. Merala 3,5 x 2,5 m. Vstupný otvor bol bez dvier. Okolo ohniska v strede koliby mohlo prenocovať na rohožiach 8 turistov. V roku 1924 zrub zhorel. Hovorí sa, že to bol najlepšie ukrytý prístrešok vo Vysokých Tatrách.[1]
V tejto časti Vysokých Tatier bola ešte jedna, dnes už zaniknutá chata. Rudolfova chata (maď. Rudolf trónőrőkős vadászháza) bola pôvodne poľovnícka chata následníka trónu Rudolfa Habsburga. Stála na Nefcerskej polianke pri ústí Nefcerského potoka. Postavili ju v roku 1880. Bol to prízemný zrub s troma miestnosťami. Keď Rudolf v roku 1889 nečakane zomrel, štátna lesná správa sprístupnila chatu turistom. Výletníci ju mohli využívať aj inokedy pred rokom 1889, ak Habsburgovci neboli na poľovačke. Bola to veľmi primitívna chata, ktorá ponúkala len strechu nad hlavou. Vyhorela v roku 1909. Koliba, ktorá bola k nej predtým pristavaná, vyhorela o šesť rokov neskôr.[2][3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ANDRÁŠI, Július. Kôprová dolina. Tatry, roč. XXXIII., čís. 3, s. 26-27.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ GAŠPAR, Ján. Tatry, staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Región Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 263.