Ceyhan (rieka)
| Ceyhan | |
| tur. Ceyhan starogr. Πύραμος – Pyramos | |
| turecká rieka | |
 | |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Zdrojnica | Aladağ |
| Ústie | Stredozemné more |
| Dĺžka | 475/519 km |
| Povodie | 21 982 km² (2 198 200 ha) |
 | |
| Wikimedia Commons: Ceyhan River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ceyhan [vyslov: džejhan] alebo Ceyhan Nehri (iné názvy pozri nižšie) je najvýchodnejšia rieka v Kilíkii, v južnom Turecku. Ústi do Iskenderunského zálivu vo východnej časti Stredozemného mora.[1][2] Pramení v pohorí Aladağ a je dlhá okolo 475[2]/519[3] kilometrov.
Rozloha povodia Ceyhanu je 21 982 km²,[3]:648 jeho priemerný ročný prietok 230 m³/s.[4]
Rieka je využívaná na zavlažovanie a výrobu elektrickej energie – je na nej vybudovaných viacero priehrad a hydroelektrární. Na rieke leží mesto Ceyhan[4] a historická Mopsuestia[5] (dnes Yakapınar)
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]- starogr. Πύραμος[5] – Pyramos[4]; lat. Pyramus[5]
- podľa stredovekého geografa Štefana z Byzancie bol starším názvom[6] starogr. Λευκοσύρος – Leukosyros[6], po latinsky: Leukosyrus[3]:648
Rieka
[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka pramení v nadmorskej výške 3000 m n. m. a jej hlavný tok vzniká spojením niekoľkých menších vodných tokov z Aladağu, ktoré sa zlievajú v blízkosti mesta Elbistan. Preteká nížinou Çukurova a rozsiahlou deltou, ktorú tvorí spolu s riekou Seyhan, ústi do Iskenderunského zálivu v Stredozemnom mori.[4] Podložie Ceyhanu pozostáva predovšetkým z paleozoického, mezozoického a treťohorského podložia. Rozšírené sú aj krasové karbonátové horniny.[3]:648
V povodí Ceyhanu sa pobrežná nížina a vnútrohorské nížiny premenili na poľnohospodársku pôdu. Pasenie zvierat je rozšírené v horách a vo vnútrozemských stepiach. Horské svahy pokrývajú ihličnaté a listnaté lesy. Vplyv človeka, ktorý sa v historických dobách obmedzoval na odlesňovanie, sa v priebehu minulého storočia zosilnil s výstavbou priehrad a začatím rozsiahlych poľnohospodárskych činností.[3]:654
V dolnom povodí boli rieky Seyhan a Ceyhan kanalizované v rokoch 1948 až 1953 a v 60. rokoch 20. storočia sa začali ďalšie odvodňovacie práce, aby sa zabránilo malárii.[3]:656
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]V rieke bolo zaznamenaných 39 druhov rýb, z toho 35 pôvodných, tri vysadené a dva endemické. Potvrdených bolo osem druhov obojživelníkov, z toho šesť ohrozených. Triturus vittatus cilicensis je endemický.[3]:666
Oblasťami ekologickej ochrany sú lagúna Ağyatan (2 200 ha) a lagúna Yumurtalık (16 430 ha). Pozdĺž pobrežia Stredozemného mora sa nachádza lokalita chránená Ramsarským dohovorom.[3]:668
Ekonomický význam
[upraviť | upraviť zdroj]
Pozdĺž rieky bolo vybudovaných osem veľkých priehrad a mnohé ďalšie sú v štádiu plánovania alebo realizácie. Nádrže sú využívané na rybolov a rafting.[3]:668
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na rieke ležia zvyšky neskorochetitskej pevnosti Azatiwadija (aj Azitavatija), ktorá vznikla v prvom tisícročí pred Kristom (Karatepe).[7]
V staroveku rieka tiekla inou, dnes už neexistujúcou vetvou a jej ústie ležalo na západ od Magarsy, blízko starovekého ústia rieky Seyhan (v staroveku Sarus). Z tohto dôvodu sa obe rieky občas spojili. Dnes sa ústie kvôli aluviálnym nánosom posunulo ďaleko na východ, pričom tento proces spomínajú už staroveké pramene: veštba dokonca hovorila, že rieka jedného dňa dosiahne Cyprus (Strabón 1,3,7; 12,2,4). Rieka bola splavná až po Mallos, kde ju bolo možné prekonať po jednom z dodnes zachovaných rímskych mostov. Ďalší rímsky most v Mopsuestii bol súčasťou pútnickej cesty Itinerarium Burdigalense.[5]
V stredoveku ovládali Kilíkiu, a teda aj povodie, viaceré štáty: Byzantská ríša, Arabský kalifát a Arméni, ktorí v ňom mali spočiatku kniežatstvo a neskôr kráľovstvo.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrad Amouda na rieke Ceyhan, v dedine Gökçedam, Turecko -
pohľad Z hory Düldül na priehradu Aslantaş na rieke Ceyhan, Turecko -
Pohľad na dolný koniec priehrady Berke na rieke Ceyhan z hory Düldül, Turecko -
Pohľad na rieku Ceyhan v Misis, Turecko -
Pohľad na rieku Ceyhan neďaleko dediny Gökçedam, Turecko -
Hrádza priehrady Kilavuzlu, Turecko -
Pohľad na krajinu v Onikişubat, Turecko -
Čiastočný pohľad na priehradu Sır z Başkonuş hory Onikişubat, Kahramanmaraş, Turecko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Iskenderunský záliv. In: Universum: všeobecná encyklopedie. Praha : Odeon, 2000. ISBN 80-207-1072-8. S. 228.
- ↑ a b Ceyhan. In: Malá československá encyklopedie. Sv. 1. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 684.
- ↑ a b c d e f g h i Nuray (Emir) Akbulut et al. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
- ↑ a b c d Ceyhan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bell – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. Dostupné online. ISBN 80-224-0671-6. S. 529.
- ↑ a b c d Pyramus. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 12. Prol – Sar. Leiden, Boston : Brill, 2008. ISBN 978-90-04-14217-6. S. 251 – 252.
- ↑ a b Leukosyros. In: JOHANN, Tischler. Kleinasiatische Hydronomie: Semantische und morphologische Analyse der griechischen Gewässernamen. Wiedesbaden : Ludvig Reichert Verlag, 1977. ISBN 3-88226-001-7. S. 89.
- ↑ Karatepe. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 8. Kalh – Kokp. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-2-0. S. 169.