Ceruza
Ceruza[1] (iné názvy: ceruzka[1], zastarávajúco tužka[2], zastarano plajbas[3]) je ručný písací a kresliaci nástroj, ktorý obsahuje vložku z grafitu (tuha) alebo iného vhodného materiálu, upevnenú v tvrdom valcovitom puzdre (obvykle drevenom). Kreslenie alebo písanie prebieha vďaka otieraniu tuhy o podložku (papier, drevo). S ceruzkou sa nedá kresliť na hladkých a tvrdých materiáloch ako sklo, oceľ a pod. Tuhy do ceruziek sa vyrábajú v rôznych tvrdostiach.
V širšom zmysle sa ako ceruz(k)a či tužka označujú aj podobné tyčkovité nástroje na písanie, napr. (atramentové) pero.[4] Tieto nie sú predmetom tohto článku.
Dejiny ceruzky
[upraviť | upraviť zdroj]
Predchodcom ceruzky bola od staroveku používaná strieborná alebo olovená tyčinka. Leonardo da Vinci, Raffael alebo Albrecht Dürer maľovali (kreslili) v stredoveku striebrom alebo zlatom. Umelec pracujúci s kovovým hrotom (metalpoint alebo silverpoint) používal ostrý, špicatý nástroj (stylus) s kovovým hrotom na kreslenie na papier, pergamen alebo drevo, ktoré bolo špeciálne upravené (potiahnuté). Keď sa stylus pohybuje po tejto mierne drsnej ploche, malé množstvo kovu sa z neho zoškriabe a zostane na povrchu, čím sa vytvorí čiara. Dá sa použiť takmer akýkoľvek kov, aj keď iba olovo, ktoré je mäkšie ako ostatné, sa dá použiť bez špeciálneho podkladu. Pri prvom nakreslení sa všetky čiary s kovovými bodkami a čiarami, vrátane tých, ktoré sú urobené zo zlata, javia ako sivé, čo je optický efekt, ktorý čiastočne pramení z rozkladu kovu na drobné čiastočky.[5] Hoci bol Dürer zručným a talentovaným maliarom a kresličom, za svoju slávu vďačil predovšetkým grafike, v ktorej využíval aj iné špecifické možnosti drevorezu a medirytiny, avšak kresliť začal so silverpointom na špeciálnom ružovom papieri, ktorý bol súčasťou jeho skicára (pozri obrázok vpravo).[6]
Rozmach kreslenia nastal v 16. storočí, keď v Anglicku v oblasti Lake District pri obci Borrowdale objavili bohaté ložisko grafitu. Anglicko vývoz grafitu zakázalo, preto malo na výrobu ceruziek monopol. V iných krajinách sa tiež objavili ložiská grafitu, lenže nie také kvalitné, aby anglickú ceruzku ohrozili. Prelom nastal v 19. storočí, keď čistý grafit nahradila zmes rozomletého grafitu a ílu(hliny) vypálenej v peci. To umožnilo vyrábať ceruzky (tuhy) rôznej tvrdosti.
Ceruzku v dnešnej podobe vynašli na konci 18. storočia nezávisle od seba Rakúšan Josef Hardtmuth a Francúz Nicolas-Jacques Conté (v roku 1794).[7] V 19. storočí došlo k všeobecnému rozšíreniu ceruziek, vyrábaných aj v Hardtmuthovej továrni Koh-i-noor (v roku 1790 položil základy svojho podnikania), ktorú jeho syn Carl v roku 1848 presunul z Viedne do Českých Budějovíc.[8]
Ďalším známym európskym výrobcom je firma Faber Castel, ktorá vyrába ročne viac ako dve miliardy ceruziek. V roku 1839 Lothar von Faber dokázal výrazne zlepšiť proces miešania grafitu a ílu a tým tiež prispel k európskej stupnici tvrdosti, ktorá platí dodnes (pozri nižšie). Ich zelená ceruzka CASTELL 9000 je od roku 1905 jednou z najviac vyrábaných.[7][9]
Tvrdosť ceruziek
[upraviť | upraviť zdroj]
Európsky systém
[upraviť | upraviť zdroj]Európsky systém používa kombinácie písmen H (hard – tvrdý), F (firm – pevný) a B (black – čierny). Tento štandard označovania gradáciou systémom číslic a písmenami H a B a prípadne F, má pôvod vo firme Koh-i-noor Hardtmuth pri označení ceruzky s číslom 1500. „H“ značí HARDTMUTH, „B“ Budejovice a špeciálna stredná gradácia „F“ značí Franz Hardtmuth, čo bol vnuk zakladateľa a autor tejto škály.[8][10][11]
| 9H | 8H | 7H | 6H | 5H | 4H | 3H | 2H | H | F | HB | B | 2B | 3B | 4B | 5B | 6B | 7B | 8B | 9B |
| najtvrdšia | stredná | najmäkšia | |||||||||||||||||
Americký systém
[upraviť | upraviť zdroj]Americký systém značenia používa len čísla. Približné porovnanie udáva nasledovná tabuľka.
| Farba | USA | Európa | |
| #1 | = | B | |
| #2 | = | HB | |
| #2 ½ * | = | F | |
| #3 | = | H | |
| #4 | = | 2H |
* Niekedy sa označujú hodnoty aj 2 4/8, 2.5, 2 5/10, z dôvodu patentovej ochrany označenia.
Špeciálne typy ceruziek
[upraviť | upraviť zdroj]
Na rôzne účely postupom času vznikli špecifické typy ceruziek. Líšia sa veľkosťou, tvrdosťou alebo farebnosťou tuhy, sú určené pre zvláštne povrchy a pod.
Príklady:
- pastelka
- atramentová ceruzka
- tesárska ceruzka
- murárska ceruzka
- termotransferová ceruzka
- verzatilka
- mikroceruzka („pentelka“)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b ceruza, ceruzka. In: Krátky slovník slovenského jazyka 4 [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 2003, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.
- ↑ tužka. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020, S. 773
- ↑ ceruza. In: Synonymický slovník slovenčiny. 2004
- ↑ ceruza; tužka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Drawing in Silver and Gold: Leonardo to Jasper Johns [online]. www.nga.gov, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online.
- ↑ drawing [online]. The British Museum, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Geschichtlicher Überblick [online]. web.archive.org, 2010-09-06, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online. Archivované 2010-09-06 z originálu.
- ↑ a b O nás [online]. www.koh-i-noor.cz, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ An exciting family history [online]. FC-ECom, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online. (en-Glob)
- ↑ Tipy pro kresbu tužkou [online]. www.koh-i-noor.cz, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KOH-I-NOOR [online]. Czech Innovation Expo, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jak se co dělá: Tužky – krátky dokument Discovery Channel o priemyselnej výrobe ceruziek