Budiná

Budiná
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Lučenec
Región	Novohrad
Nadmorská výška	629 m n. m.
Súradnice	48°27′23″S 19°28′42″V
Rozloha	17,3 km² (1 730 ha)
Obyvateľstvo	196 (31. 12. 2023)
Hustota	11,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1393
Starosta	Marian Čerpák (SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA)
PSČ	985 12 (pošta Tuhár)
ŠÚJ	511277
EČV (do r. 2022)	LC
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Budiná 96 985 12  Tuhár
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	439 73 35
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Budiná
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Budiná je obec na Slovensku v okrese Lučenec.

Polohopis

Obec sa nachádza v horskom krajinnom celku Ostrôžky . Správne patrí do Lučenského okresu. Katastrálne susedí s obcami Ábelová, Detva, Podkriváň, Píla, Divín a Tuhár. Pri pohľade z juhu dominuje nad obcou majestátny vrch (tzv. rázsocha) Jasenie (771 m n. m.). Pri pohľade od severu je v pozadí rozložitý vrch Sedem chotárov. Popri Budinej preteká sprava Tuhársky potok (napája vodnú nádrž Ľadovo pri Lučenci) a zľava Budinský potok (ten napája Ružinskú priehradu). Oba potoky pramenia na Budinských lazoch, kde pramení aj Krivánsky potok. Nad Budinskými lazmi sa vypína najvyšší vrch Ostrôžok na území Novohradu Javor (821 m n. m.), dlhoročný cieľ tzv. Novoročných výstupov na Javor. Vrch Javor dal názov Mikroregiónu Javor.

Snáď najnavštevovanejším prírodným výtvorom v katastrálnom území obce sú čadičové vyvreliny (vulkanické brekcie – pyroklastiká) na Budinských lazoch, tzv. Kamenné vráta, s výhľadom na Bralce, Javorie, Ostrôžku, Javor a Poľanu. Pozoruhodná je aj maloplošná chránená oblasť Budinská skala (765 m n. m.), kde sa nachádza aj 5 m dlhý jaskynný útvar Jánošíkova izba. Za dobrých poveternostných podmienok je možné z vrcholu Jasenia vidieť Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Západné Tatry s dominantou Kriváňa (2 495 m n. m.). Výhľad na juh lemuje pohorie Cerovej vrchoviny s dominantou Karanča (729 m n. m.) a východný okraj pohoria Matra s jeho najvyšším vrchom Kékes (1 014 m n. m.).

Dejiny

Podľa tradície založili obec korytári z Budína, pričom toto remeslo v obci pretrvalo až do polovice 20. storočia. Prvá písomná zmienka z roku 1393 uvádza názov Brtolehutaya . V neskorších prameňoch sa uvádza názov Budalehota (1467) či Budaszállás. Názov Budiná sa začínal používať koncom 18. storočia.

Osada najprv patrila pod Divínske hradné panstvo, od roku 1554 do 1595 pod Sečiansky sandžak. V rokoch 1585 – 1586 bol vlastníkom Budinej Mohamad bin Ali. Po vyhnaní Turkov sa Budiná znovu ocitla v majetku Divínskeho hradu.

Za vlády Balaššovcov prijalo obyvateľstvo Budinej podľa vzoru „Cuius regio, eius religio“ reformáciu. Obec patrila pod matkocirkev Polichno. V roku 1686 sa novými pánmi divínskeho panstva stali Zichyovci, ktorí sa začali snažiť o rekatolizáciu poddanských obcí. Evanjelické učenie však medzičasom na Budinej silno zakorenilo. Podobrotky sa Budinú rekatolizovať nedarilo, a tak boli všetci dospelí muži v roku 1717 uväznení v Haliči, kde ich donútili platiť dávky (štólu) divínskemu plebánovi. Táto situácia podnietila Jána Madácha k osobnej audiencii u Márie Terézie.

Ekonomický tlak mal svoje ovocie, nakoľko v období zavedenia tolerančného patentu už bola Budiná znovu spolovice katolícka. Samostatný ev. a.v. zbor vnikol na Budinej až v roku 1856, dovtedy bol zbor administrovaný z Polichna. Katolícki veriaci patria stále pod divínsku farnosť.

V roku 1890 vyvolala pozornosť vzbura roľníkov, ktorú podnietilo nespravodlivé rozdelenie pozemkov. V roku 1895 postihol Budinú veľký požiar, ďalší vypukol 18. októbra 1935. Iba krátku históriu mala ťažba kremeňa (albitu a chloritov) v lome pod Javorom, v súčasnosti je toto ťažobné miesto zatopené.

Počas Slovenského národného povstania bolo do povstaleckej armády zmobilizovaných 127 mužov, ďalší odišli k partizánom. Po porážke povstania boli mnohí Budinci internovaní v nemeckých pracovných táboroch. V decembri 1944 a januári 1945 podnikli nemecké jednotky trestné výpravy do okolia Budinej, podnietené zavraždením a olúpením dvoch nemeckých vojakov. Zajali trinásť partizánov a šesť obyvateľov Budinských lazov. Odvliekli ich do Piešťa, kde ich mučili a 24. januára 1945 bosých hnali nazad na Budinské lazy. Tam ich pri osade Vyletelovci na výstrahu obesili. Poprave sa museli prizerať občania Budinej, ktorých tam nahnali Nemci. Na pamiatku popravených bolo toto miesto vyhlásené za Pamätný les pri Budinej.

V roku 1955 sa komunisti pokúsili zabrať časť farskej záhrady na stavbu obchodného domu, čo viedlo k občianskym nepokojom a zatýkaniu .

Na vŕšku nad Budinou v 60. rokoch 20. storočia postavili obeseným pamätník, ktorý sa stal za socializmu najexponovanejším miestom pre náučné antifašistické výlety a slávnosti v Lučenskom okrese. Ďalší pamätník odhalili priamo na mieste popravy v roku 2007.

Budiná sa pripomenula svetu v roku 2001, kedy víchrica a mráz polámali stromy a obec sa ocitla na dlhý čas bez elektrického prúdu. 15. augusta 2010 sa krajom obce prehnalo tornádo, ktoré lámalo stromy a zhodilo strechu hospodárskej budovy.

Obyvateľstvo

Budiná patrila v minulých storočiach medzi najpočetnejšie osídlené dediny Novohradu (7. najväčšie sídlo v roku 1910) . Národnosť pôvodných osídlovateľov nie je známa, no už na konci 18. storočia Budinú obývali prakticky výlučne Slováci. Tento stav pretrval dokonca i v období maďarizácie, kedy sa v roku 1910 z 1478 obyvateľov hlásilo k slovenskej národnosti až 1462 ľudí.

Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, čoho zrejmým dôkazom je úplne vyklčovaní povrch rázsochy Jasenia, kde sú ešte stále viditeľné do svahu zarovnané pásy polí (tzv. prielohe). O značnej chudobe obyvateľstva svedčí nízky pomer množstva pôdy na domácnosť (do 5 bratislavských meríc).

Napriek potenciálu „povstaleckej“ obce nastalo po II. svetovej vojne masívne vyľudňovanie. Mnoho Budincov sa odsťahovalo najmä do Lučenca, Tomášoviec (svedectvom je tamojšia Budinská ulica, jediná na svete) a Haliče.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, klasicistická jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z roku 1809. Stavba bola upravovaná v roku 1909. Evanjelická fara pochádza z roku 1900.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Veža evanjelického kostola

• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, jednoloďová neoklasicistcká stavba s polruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou s barokizujúcou helmicou z roku 1906.

• 
  Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
• 
• 

• Pamätník obeseným partizánom a obyvateľom obce počas Slovenského národného povstania, dielo Karola Dúbravského z roku 1961.

• 
  Pomník popravených partizánov a obyvateľov obce

Nárečie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nárečie na Budinej Na Budinej sa hovorí novohradským typom stredoslovenského nárečia. Novohradské nárečia sa delia na štyri podskupiny: ipeľské, lučenské, vrchárske a modrokamenské . Aj keď sa Budiná nachádza na vrchoch, jej nárečie je lučenské. Jóna na Budinej v medzivojnovom období zaznamenal niektoré prvky vrchárskeho nárečia (napr. kody – tody, kod), no súčasní hovorcovia zrejme vplyvom spisovnej slovenčiny využívajú skôr spisovnejšie tvary (kedy-tedy, ked).

Osobnosti

Z prostredia Budinej čerpala Božena Slančíková-Timrava námety pre svoju najrozsiahlejšiu novelu „Veľké šťastie“, ktorej dramatizáciu v úprave Petra Pavlaca uviedlo v roku 2003 Slovenské národné divadlo. O jej diváckom úspechu svedčí aj to, že sa na doskách SND udržala 5 rokov – derniéru mala 26. februára 2008. Timrava mala možnosť spoznať Budinú a jej obyvateľov pri návštevách Oľgy Petényiovej, dcéry miestneho evanjelického farára Juraja Petényiho - Petiana. Juraj Petényi bol aj krstným otcom Slančíkove detí. Timravina sestra Mária spomínala takto:

"Spomínam si, ako sme netrpezlive každý rok očakávali 24. apríla, kedy mal náš krstný otec na Budinej mena a celá rodina sme mu šli vinšovať. Boženka zakaždým zložila gratulačnú básničku, ktorú krstnému otcovi predniesla. Na jednu z nich sa pamätám dodnes:

Keď sa hora začne pukať, keď kukučka začne kukať, pôjdeme my na Budinú, tam robia veľkú hostinu.

Tam si vínko popíjajú a vivat Ďurko volajú. My si síce neštrngáme, bo my vínko nepíjame, lež i naša túžba je tá nech žije náš krstný apa!"

Budiná je v niektorých internetových zdrojoch zamieňaná s Bacúrovom, kvôli nápadníkovi B. S. Timravy Jozefovi Čipkayovi („Bacúrikovi“), ktorý učil najskôr v Bacúrove pri Dobrej Nive (odtiaľ prezývka) a neskôr na Budinej.

Koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa ešte na Budinej hrávalo ochotnícke divadlo.

Na Budinej sa narodil literárny vedec, prekladateľ z bulharčiny a básnik Ján Koška, dlhoročný riaditeľ Literárnovedného ústavu svetovej literatúry SAV.

Z Budinej pochádzal Ján Ušiak, veliteľ 1. československej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova, jeden z hlavných predstaviteľov protifašistického boja na Morave.

Obec Budiná je zaujímavá jedinečným folklórom, ktorý je zmesou podpolianskych, maďarských a gemerských vplyvov. V obci je ešte i dnes spomínaná Anna Káková-Benceľka, ktorá zbierala ľudové piesne (spieva sa o nej v piesni ĽH Ďatelinka Keď som išiou z Piešťa).

Najznámejším spevákom ľudových piesní je bývalý starosta obce Milan Gábor, ktorý začal účinkovať na šiestom albume ĽH Ďatelinka a v roku 2006 s ňou nahral aj profilové CD Hore na Budinej. Milan Gábor má zásluhu na pravidelnom organizovaní okresného kola súťaže heligónkarov v Budinskom kultúrnom dome.

V 80-tych rokoch 20. storočia pôsobila vo folklórnom súbore Mostár z Brezna rodáčka z Budinej Eva Barcajová-Švajdová, ktorá naspievala niektoré Budinské piesne v Slovenskom rozhlase („Tie Budinskie šťiri zvoňi“, „V našon dvore vyriastla jedlička“). Eva Švajdová v súčasnosti pracuje ako etnografka v Horehronskom múzeu v Brezne.

Na Budinej učil (a robil primáša vo vtedajšej miestnej ĽH) známy propagátor gemerských ľudových piesní Janko Jasenka.

Z Budinej pochádzajú starí rodičia opernej speváčky Adriany Kučerovej .

Zaujímavosti

Budinec sa dá najlepšie spoznať podľa častej frekvencie nadávky „Boha bohovho“.

Budinci boli kedysi známi nezákonnými praktikami (ozveny toho nachádzame aj v Timravinej novele Veľké šťastie).

Budiná je v okolí asi najznámejšia ražným destilátom „Budinská rožovka“.

Budiná je aj názov vrchu pri obci Trnavá Hora.

Obec Bodiná v okrese Považská Bystrica mala v roku 1500 názov Budynalehota.

Novodobou raritou je evanjelická kaplnka (sic) so sochou Krista v osade Paľagovci na lazoch.

Galéria

• 
  Dom smútku
• 
  Pohľad od pomníka
• 
  Na lazoch
• 
  Drevený kríž - Vyletelovci
• 
• 
  Skaly pod Jasením
• 
  Kamenné vráta
• 
  Budinská skala

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budiná

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Neoficiálna stránka obce
• Podcast o Budinej
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Štatistické údaje^{[nefunkčný odkaz]}