Preskočiť na obsah

Brno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brno
štatutárne mesto
Pohľad na Brno z hradu Špilberk.
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-mesto (CZ0642)
Historická krajina Morava
Rieky Svitava, Svratka
Nadmorská výška 237 m n. m.
Súradnice 49°12′00″S 16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V / 49.2; 16.61667
Najvyšší bod
 - výška 479 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 190 m n. m.
Rozloha 230,22 km² (23 022 ha)
 - súše 225,73 km² (22 573 ha)
 - vody 4,46 km² (446 ha)
Obyvateľstvo 377 508 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 672,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Markéta Vaňková (ODS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 600 00 - 640 00
Miestne časti 58
Zákl. síd. jednotky 278
Katastrálne územie 48
LAU 2 (obec) CZ0642 582786
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Vila Tugendhat v Brne
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2001 (#25)
Číslo 1052
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Adresa mestského
úradu 		Magistrát města Brna
Dominikánské nám. 1
601 67 Brno
E-mailová adresa [email protected]
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Brno
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.brno.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky[pozn 1]; nem. Brünn) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie mesto Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km². K 1. januáru 2024 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 400 566 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako oficiálny počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu prebehlo v roku 1924) a Českej televízie[10] (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patria hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším dokladom ľudského osídlenia územia Brna je ručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiež človek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídlenia staršej kamennej doby je Stránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiach praveku a celý stredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej časti Bohunice boli v roku 2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady z mladšej kamennej doby staré 6- až 8-tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomky pazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov. Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie zo staršej až neskorej bronzovej doby a halštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z 9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v 12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným Námestím slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri dnešnej Pekařskej ulici v tomto období.

V 2. storočí sa grécky geograf Klaudios Ptolemaios zmieňoval o osade Meliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13] Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z 5. až 7. storočia.[14]

Stredovek

[upraviť | upraviť zdroj]
Rytina Brna v roku 1591

Počas 8. a 9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradisko Staré Zámky pri Líšni (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešného Starého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), možno už v 1. polovici 10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici 11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavená rotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách v 12. (?) a 13. storočí tu založila roku 1324 Alžbeta Rejčka súčasný kostol Nanebovzatia Panny Márie, slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrum přemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku 1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídlili údelné kniežatá.

Z roku 1091 je prvá zaručená písomná zmienka v Kosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařskej ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (dnešné biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku 1200 prišli nemeckí, (rakúski) a valónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov 13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miest Enns a Viedeň.

Roku 1243 Brnu kráľ Václav I. udelil mestské privilégiá.[14] Hrad Špilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočia Přemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamenné hradby. Roku 1292 dostalo mesto právo voliť richtára. V roku 1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] Popri Olomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.

Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch 1428 a 1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter. Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpelo Staré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia. Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.

Novovek

[upraviť | upraviť zdroj]
Socha Louisa Raduita de Souches v kostole svätého Jakuba v Brne

V roku 1641 po dobytí Olomouca švédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestom Moravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnené Zemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku 1782 markgróf a cisár Jozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete 1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskom generála Torstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok na Viedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojsko sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná k Ledniciam. Počas tohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obrany Raduitom de Souches [15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku 1742, bolo Brno bez úspechu obliehané pruskými vojskami. Priemysel sa začal rozvíjať už v roku 1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku 1777 bolo založené brnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.

Dodnes existujúci brniansky železničný viadukt k dnešnému hlavnému nádražiu na trati z Břeclavi (polovica 19. storočia)

V roku 1805 v Brne nocoval Napoleon Bonaparte pred dôležitou bitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku 1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešné Moravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršie múzeum v Česku (po múzeu v Opave). V roku 1839 bolo mesto spojené s Viedňou železnicou.[16] Roku 1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedený telegraf. 6. júla 1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jeho rozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťou Brno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch 1859 - 1864 bolo postupne zbúrané takmer celé mestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanou Měnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa 17. augusta 1869 začala prevádzku Konská železnica.[17] Rok 1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch 1881 a 1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickými žiarovkami T. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založil Jozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku 1899 bolo založené Vysoké učení technické v Brne.

20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 3. mája 1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.

Funkcionalistická vila Tugendhat z roku 1928.
Nemecké nacistické jednotky vstupujúce 15. marca 1939 do Brna. Začiatok okupácie Čiech a Moravy.

Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky bolo 6. novembera 1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už 12. decembera 1918 Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku 1919; 28. januára vznikla Masarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiež Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základe zákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli 16. apríla 1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice a Královo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice, Brněnské Ivanovice, Černovice, Dolní Heršpice, Horní Heršpice, Juliánov, Jundrov, Kamenný Mlýn, Kohoutovice, Komárov, Komín, Lískovec, Maloměřice, Medlánky, Obřany, Přízřenice, Řečkovice, Slatina, Tuřany, Žabovřesky a Židenice), čím vzniklo tzv Veľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr ako Veľká Praha. 26. mája 1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudované Brnianske výstavisko. V roku 1930 bola postavená funkcionalistická Vila Tugendhat a v rokoch 1936 - 1940 brnianska priehrada. 22. januára 1933 uskutočnili členovia Národnej obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.

V noci z 14. na 15. marca 1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti) puč, pri ktorom obsadili ešte pred príchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do 23. marca 1939. 17. novembra 1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku 1944 bolo k Brnu pripojené mestečko Líšeň. V tom istom roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčom spojeneckých náletov.

26. apríla 1945 oslobodila Brno Červená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv. Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo na rakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku 1946, k 1. januáru 1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku 1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.

1. januára 1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasť Brnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcí Bystrc, Kníničky, Rozdrojovice, Moravské Knínice, Chudčice a Veverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km². V roku 1958 bolo vybudované medzinárodné letisko Brno-Tuřany.[14] V nasledujúcom roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianského panelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí. 1. júla 1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc, Holásky, Kníničky, Mokrá Hora a časť katastra Moravian (tzv. Nové Moravany). Roku 1965 bolo vybudované aj nové divadlo, Janáčkova opera. V rokoch 1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma. 26. novembra 1971 boli k Brnu pripojené obce Bosonohy, Dvorska, Chrlice, Ivanovice u Brna, Jehnice, Ořešín, Soběšice a Žebětín. Ako posledný bol k Brnu 1. júla 1980 pripojený Útěchov. V roku 1987 bola vybudovaná pretekárska trať Masarykov okruh.[14]

Po nežnej revolúcii

[upraviť | upraviť zdroj]
Sídlo Ústavného súdu

Po nežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovať samosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku 1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29 samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť 24. novembera 1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako je Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže alebo naposledy úrad verejného ochrancu práv - ombudsmana.

Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalších panelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v mieste Velkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. svetovej vojny) a vybudovaniu obchodného centra. V roku 2002 bola vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rokoch 2006-2007 prebehla často kritizovaná rekonštrukcia Námestia slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnika Jana Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

K 31. decembru 2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k 1. januáru 2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[20] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov 1850 - 1919 (počas priemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku 1940 potom počet obyvateľov stagnoval a od 50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku 1989 kopíruje trend veľkých miest v celom Česku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľov okresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.

Vývoj počtu obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

[19]

S Brnom je popri mnohých významných Čechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríklad Nemci fyzik Ernst Mach, logik Kurt Gödel alebo genetik Gregor Mendel, po ktorom je pomenovaná Mendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo 750 miliónov korún.[21] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadená Hvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady alebo napríklad Zoologická záhrada Brno v Bystrci.

Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajú moravské kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.

Členenie Brna

[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkých miest na území Česka. Počas 20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch 1941 – 1942 a druhá v rokoch 1966 – 1969 . K 1. júlu 1979 bolo ešte zrušené katastrálne územie Lužánky a upravené hranice katastrálnych území Černá Pole, Královo Pole, Ponava, Veveří a Žabovřesky.

Katastrálne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:

  1. Bohunice*
  2. Bosonohy*
  3. Brněnské Ivanovice
  4. Bystrc*
  5. Černá Pole†
  6. Černovice*
  7. Dolní Heršpice
  8. Dvorska
  9. Holásky
  10. Horní Heršpice
  11. Husovice
  12. Chrlice*
  13. Ivanovice*
  14. Jehnice*
  15. Jundrov†
  16. Kníničky*
  17. Kohoutovice
  18. Komárov
  19. Komín*
  20. Královo Pole
  21. Lesná
  22. Líšeň*
  23. Maloměřice†
  24. Medlánky*
 Očíslované katastrálne územia Brna
  1. Město Brno
  2. Mokrá Hora
  3. Nový Lískovec*
  4. Obřany
  5. Ořešín*
  6. Pisárky†
  7. Ponava
  8. Přízřenice
  9. Řečkovice
  10. Sadová
  11. Slatina*
  12. Soběšice
  13. Staré Brno
  14. Starý Lískovec*
  15. Stránice
  16. Štýřice
  17. Trnitá†
  18. Tuřany
  19. Útěchov u Brna*
  20. Veveří
  21. Zábrdovice†
  22. Žabovřesky*
  23. Žebětín*
  24. Židenice†
* Katastrálne územie je totožné s mestskou časťou     † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti

Mestské časti

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí Brna

Od 24. novembera 1990 sa Brno člení na 29 samosprávnych mestských častí so zastupiteľstvom, radou a starostom a tiež vlastnou vlajkou a znakom.

  1. Brno-Bohunice
  2. Brno-Bosonohy
  3. Brno-Bystrc
  4. Brno-Černovice
  5. Brno-Chrlice
  6. Brno-Ivanovice
  7. Brno-Jehnice
  8. Brno-jih
  9. Brno-Jundrov
  10. Brno-Kníničky
  11. Brno-Kohoutovice
  12. Brno-Komín
  13. Brno-Královo Pole
  14. Brno-Líšeň
  15. Brno-Maloměřice a Obřany
 Mestské časti Brna
  1. Brno-Medlánky
  2. Brno-Nový Lískovec
  3. Brno-Ořešín
  4. Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
  5. Brno-sever
  6. Brno-Slatina
  7. Brno-Starý Lískovec
  8. Brno-střed
  9. Brno-Tuřany
  10. Brno-Útěchov
  11. Brno-Vinohrady
  12. Brno-Žabovřesky
  13. Brno-Žebětín
  14. Brno-Židenice

K 1. septembru 1995 došlo k úprave hraníc mestských častí Brno-Jundrov a Brno-Kohoutovice, 1. mája 1998 ešte k úprave hraníc mestských častí Brno-sever a Brno-střed.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Brno je dôležitou križovatkou cestnej i železničnej dopravy. Dňa 7. júla 1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno - Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medzi Viedňou, Prahou a Bratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku 1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky 12. júla 1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku 1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dve diaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu a diaľnica D2 do Bratislavy), rýchlostná cesta (R52 smerom na Viedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodné letisko Tuřany.

Mestská hromadná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská hromadná doprava (prevádzkovaná Dopravným podnikom mesta Brna) je súčasťou Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.

Električková doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Brne
Parná električka z prelomu 19. a 20. storočia

História električkovej dopravy siaha až do 2. polovice 19. storočia, keď bola v roku 1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linka konskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku 1884 začala prevádzku parná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku 1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky za prvej Československej republiky. V 70. a 80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkým trate rýchlodrážneho charakteru do veľkých sídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku 2008 predĺženie trate v samosprávnej mestskej časti Královo Pole na konečnú Technologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia na Morave a druhá v celom Česku. K 1. septembru 2023 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-12).

Trolejbusová doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku 1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V 60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V 90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[22] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).

Autobusová doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Historický autobus Praga RND v Brně

Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku 1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Za socializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.

Lodná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na hornú palubu lode Veveří pod rovnomenným hradom

Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku 1946 po celej dĺžke Brnianskej priehrady elektrickú lodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obce Veverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra).

Podpovrchová doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Brněnský tramvajový diametr

V budúcnosti sa plánuje výstavba tzv. Severojužného električkového diametru, čiže koľajovej rýchlodráhy, ktorá spojí sever a juh Brna. Počíta sa s výstavbou v centre podpovrchových, plytko založených tratí so stanicami s bočnými nástupišťami, na okrajových úsekoch majú viesť trate oddelene od ostatnej dopravy a na povrchu.

Letecká doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko Brno-Tuřany je vzdialené približne 7 km juhovýchodne od centra. Z letiska sú prevádzkované pravidelné linky do Londýna, Prahy, Eindhovenu, Maastrichtu-Aachenu, Mníchova a ďalej charterové lety do turistických destinácií predovšetkým do Stredomoria.

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]
Traktor Zetor 25

Medzi najznámejšie podniky brnianskej histórie patria strojárne Zetor, Zbrojovka Brno, Královopolská, 1. Brněnská strojírna a ďalšie. Po nežnej revolúcii mnoho tradičných firiem skrachovalo, niektoré však boli reštrukturalizované. Brno sa preorientovalo na ľahký priemysel, logistiku a služby, v súčasnosti v týchto odvetviach zažíva nebývalý rozvoj. Výrobné závody sa sústreďujú predovšetkým do nových priemyselných zón v Brne a okolí.

Spoločnosť Veletrhy Brno (predtým Brněnské veletrhy a výstavy) vlastní známe Brnianske výstavisko, na ktorom sa každoročne usporadúva rad výstav a veľtrhov s medzinárodnou účasťou. K ďalším významným projektom patrí Český technologický park, spoločný projekt britskej firmy B&O a mesta.

Predovšetkým pozdĺž ulíc Heršpická a Vídeňská na juhu Brna rastie mnoho veľkých administratívnych centier. Po roku 2000 v Brne otvorili svoje pracoviská zahraničné technologické firmy ako IBM, Honeywell alebo Cisco Systems.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Na katastri Brna sa čiastočne nachádza Masarykov okruh, kde je každoročne usporiadaná Veľká cena Českej republiky v rámci Majstrovstiev sveta cestných motocyklov (od roku 1965) a ďalšie veľké motoristické preteky.

V Brne je niekoľko športových klubov, ktoré hrajú najvyššiu ligu daného športu. Medzi ostatnými to je futbalový klub FC Zbrojovka Brno hrajúci na Mestskom futbalovom štadióne Srbská, klub ľadového hokeja HC Kometa Brno hrajúci v DRFG arene, ženské basketbalové kluby BK Handicap Brno (hrajúci v hale Rosnička v Žabovřeskách) a KP Brno, štyri bejzbalové kluby - AVG draci Brno, Hrochy Brno, VSK Technika Brno a MZLU Express Brno; ďalej klub amerického futbalu Brno Alligators, dva ragbyovej kluby RC Dragon Brno a RC Bystrc, volejbalové kluby mužov (Volejbal Brno) a žien (VK KP Brno), florbalový klub Bulldogs Brno, klub národnej hádzanej 1. NH Brno, lakrosový klub Brno Ravens LC , atlétky AK Olymp Brno a ďalšie.

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školy:

Štátne vysoké školy Súkromné vysoké školy
  • Akademie STING
  • Brno International Business School
  • NEWTON College
  • Rašínova vysoká škola
  • Vysoká škola Karla Engliše v Brně

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

[23]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Podľa PSP sa do roku 1991 písalo brnenský, od roku 1991 brniansky.[2][3]. Oba tvary, teda brniansky aj brnenský, boli naopak uvedené v Príručke slovenského pravopisu pre školy v 80. rokoch[4] a v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka v 60. rokoch[5][6].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. ISBN 80-224-0080-7. S. 148.
  3. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 11. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1971. S. 128.
  4. ↑ ORAVEC, Ján; LACA, Vincent. Príručka slovenského pravopisu pre školy. 9. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. S. 187.
  5. ↑ DVONČ, Ladislav. Deriváty českých miestnych mien na -eň. Slovenská reč, 1972, roč. 37, čís. 3, s. 160-161. Dostupné online [cit. 2016-11-07].
  6. ↑ KAČALA, Ján. Jazykoveda v minulých desaťročiach. Kultúra slova, 1991, roč. 26, čís. 1, s. 8-9. Dostupné online [cit. 2016-11-07]. ISSN 0023-5202.
  7. ↑ Český statistický úřad. Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2024 [online]. csu.gov.cz, [cit. 2024-08-26]. Dostupné online.
  8. ↑ Population by citizenship and country of birth - functional urban areas. ec.europa.eu (Eurostat), 23.8.2019. Dostupné online [cit. 2019-08-30].
  9. ↑ Zákon 484/1991 Sb. o Českém rozhlasu – Informace o ČRo
  10. ↑ Statut ČT — Vše o ČT — Česká televize
  11. ↑ Vila Tugendhat památkou světového kulturního dědictví [online]. . Dostupné online.
  12. ↑ Nejstarší kamenný nástroj [online]. Encyklopedie dějin města Brna, rev. 2007-12-13, [cit. 2011-02-19]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ Ottův slovník naučný
  14. ↑ a b c d e Historie v datech [online]. Statutární město Brno, [cit. 2010-04-19]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ a b Englund, P.nepokojná leta. Nakladatelství Lidové noviny. Praha 2000
  16. ↑ Magistrát města Brna. Z historie [online]. KPMB ® MMB, 2007-05-03, rev. 2010-03-24, [cit. 2010-03-29]. Dostupné online. (po česky)
  17. ↑ a b c ČT24. Brno vyzkoušelo koňskou, parní i elektrickou tramvaj [online]. www.ct24.cz, 2009-08-17, [cit. 2010-03-29]. Dostupné online. Archivované 2009-08-26 z originálu. (po česky)
  18. ↑ SEDLÁK, Jan. Historie Mahenova divadla - Budova a její umělecká výzdoba [online]. Národní divadlo Brno, [cit. 2010-03-31]. Dostupné online. (po česky)
  19. ↑ a b Časové řady vybraných ukazatelů - Brno-město [online]. Český statistický úřad, rev. 2010-03-15, [cit. 2010-04-02]. Dostupné online. Archivované 2012-10-28 z originálu. (po česky)
  20. ↑ Informativní počty obyvatel v obcích [online]. MVČR, [cit. 2019-08-19]. Dostupné online. (po česky)
  21. ↑ Schválený rozpočet provozních a kapitálových výdajů – Rekapitulace dle oddílů a paragrafů [online]. unesco.org, [cit. 2017-07-24]. Dostupné online.
  22. ↑ KOLÍNKOVÁ, Eliška. Nejdelší trolejbusovou trať v republice má Brno, „trajfy“ zde jezdí od roku 1949 [online]. MF DNES, 30.7.2009, [cit. 2010-04-03]. Dostupné online. (po česky)
  23. ↑ Mezinárodní vztahy/Partnerská města [online]. Statutární město Brno:Odbor zahraničních vztahů, rev. 2011-03-01, [cit. 2011-10-31]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Brno
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brno

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brno na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brno&oldid=7904422“