Preskočiť na obsah

Bratislavská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prešporská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Sídlo župy Prešporok
Rozloha 4 370 km²
Obyvateľstvo 389 750 (1910) [1]
 -   314 173 (1880) [2]
Hustota 89,1 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3] 		Slováci 42,6 %
Maďari 41,9 %
Nemci 13,8 %
Národnostné
zloženie (1880)[2] 		Maďari 34,67 %
Nemci 17,31 %
Slováci 42,52 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,66 %
Ostatní 0,57 %
Náboženské
zloženie (1910)[4] 		Rímskokatolícke 85 %
Evanjelické a. v. 6,8 %
Reformovaná k. c. 2,3 %
Židovské 5,8 %
Wikimedia Commons: Pozsony County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bratislavská župa/stolica resp. Bratislavský komitát, alebo Prešporská župa/stolica resp. Prešporský komitát (staršie aj Prešpurská župa a podobne; iný názov: Prešporok[5], Bratislava[5], pre začiatky komitátu aj: Preslava[5]; lat. comitatus Posoniensis, nem. Komitat Preßburg, maď. Pozsony vármegye) bola jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavská/Prešporská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko, a uhorskými župami Nitra, Komárno, Ráb a Mošon. Župa bola na západe ohraničená Moravou, z východu Váhom, na juhu jej hranica prechádzala južne od Dunaja. Rozloha župy v r. 1910 bola 4370 km². V súčasnosti je územie župy takmer celé na Slovensku, malé časti sú v Maďarsku a Rakúsku. Názov župy sa nepoužíva ani pre názov príslušného regiónu, pre ktorý sa skôr používajú pomenovania Bratislava a okolie, Podunajsko, Trnava a okolie a Záhorie.

Na Slovensku je územie bývalej župy takmer totožné s okresmi Bratislava I – V, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Pezinok, Senec a Trnava, malé časti zasahujú aj do okresov Šaľa a Senica.

Bratislavská župa na juhozápade Slovenska

Centrum

[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnym centrom stolice do 17. storočia bol Bratislavský hrad a Šamorín. V 18. storočí sa centrom stolice stala Bratislava.[6]

Župani Bratislavskej stolice v rokoch 1526 - 1918

[upraviť | upraviť zdroj]

Dedičnými županmi Bratislavskej stolice boli od roku 1580 Pálfiovci (historicky: Pálffyovci).

  • 1526 – 1527 František Baťáň (historicky: Batthyány)
  • 1527 – 1545 Ján Salai (historicky: Szalay)
  • 1545 – 1551 Mikuláš Salm
  • 1551 – 1555 župa bez župana
  • 1555 – 1574 Ecchius Salm
  • 1574 – 1580 Mikuláš Salm mladší
  • 1580 – 1600 Mikuláš Pálfi (historicky: Pálffy)
  • 1600 – 1640 Štefan Pálfi
  • 1641 – 1653 Pavol Pálfi
  • 1653 – 1679 Mikuláš Pálfi
  • 1679 – 1694 Ján Anton Pálfi
  • 1694 – 1732 Mikuláš Pálfi
  • 1732 – 1751 Ján Pálfi
  • 1752 – 1774 Karol Pavol Engelbert Pálfi
  • 1775 – 1791 Ján Leopold Pálfi
  • 1792 – 1805 Karol Hieronym Pálfi
  • 1808 - 1809 Jozef knieža Pálfi
  • 1816 – 1825 Leopold Pálfi (vo funkcii administrátora už od roku 1810)
  • 1825 – 1827 Jozef knieža Pálfi
  • 1827 – 1833 Fidel Pálfi
  • 1834 – 1835 Ferdinand Pálfi
  • 1835 – 1847 Ferdinand Leopold Pálfi–Daun
  • 1847 – 1848 Móric Pálfi
  • 1867 - 1869 Jozef Pálfi
  • 1871 - 1874 Ján Pálfi
  • 1875 - 1888 Štefan (Alojz Ladislav Ján Nepomucký Michal Anton František) Esterházy
  • 1889 - 1893 Jozef (František Serafínsky Mária) Zichy
  • 1893 - 1898 Július (Rudolf) Szalavszky
  • 1898 - 1902 Dionýz (Eugen Alojz) Vay
  • 1903 - 1917 Aurel (Juraj Alexander) Bartal
  • 1917 - 5. 11. 1918 Juraj Smrečáni (Szmrecsányi)
  • 1918 - 1918 Zoltán (Ľudovít) Jankó

[7]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Určitý druh územnej jednotky podobný ako Bratislavský komitát existoval ešte v 9. storočí v časoch Veľkej Moravy.

Bratislavský komitát existoval ako jeden z prvých už v 10. storočí. Podľa niektorých maďarských historikov existovali od polovice 13. storočia na území Bratislavského komitátu dve stolice: Malá bratislavská stolica (Posonium minus) v západnej časti Žitného ostrova a Veľká bratislavská stolica (Posonium maius), zvyšné územie. Od konca 13. storočia však už určite existovala len jedna Bratislavská stolica. Tento názor je však asi mylný a územie Malej stolice bolo pravdepodobne len na úrovni slúžnovského okresu.

V roku 1385 zálohoval Žigmund Luxemburský Bratislavskú stolicu (podobne ako 13 spišských miest) spolu s Nitrianskou a Trenčianskou stolicou moravským markgrófom, aby získal prostriedky na presadenie svojho nároku na uhorský trón.[6]

Vojčianska stolica predialistov

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobitným územím bolo osem sídiel predialistov ostrihomského arcibiskupa na Žitnom ostrove. Strediskom stolice bola Vojka nad Dunajom, podľa ktorej mala stolica meno (Sedes praedialistarum Vajkensis, Sedes Archiepiscopalis Vajkensis). V prvej polovici sa delila na slúžnovské okresy: Horný (Processus sedis Vajkensis superior) s obcami Báč, Dobrohošť, Kyselica a Vojka a Dolný (Processus sedis Vajkensis inferior) s obcami Dolný Bar, Moravské a Pinkove Kračany a Petrovo.[6]

Bratislavská stolica bola jednou z najbohatších v Uhorsku až do konca 18. storočia.

Bratislava a Trnava

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava a Trnava patrili medzi najvýznamejšie mestá stolice, boli medzi poprednými strediskami kultúrneho života v Uhorsku. V Bratislave bola r. 1467 založená Academia Istropolitana, r. 1606 evanjelická škola, predchodkyňa lýcea, ktoré zohralo významnú úlohu v slovenskom národnom obrodení.[6]

Trnava bola centrom rekatolizácie a univerzitným mestom. Univerzita, založená roku 1635 arcibiskupom Petrom Pazmáňom (Pázmánym), ktorá mala najmä náboženské poslanie, vyučovala právnikov a od roku 1769 ako prvá v Uhorsku aj lekárov.[6]

1918 – súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V r. 1918 sa Bratislavská župa stala súčasťou Česko-Slovenska, malé časti za Dunajom Maďarska a Rakúska (potvrdené r. 1920 Trianonskou zmluvou). Bratislavská župa existovala do konca roku 1927, kedy bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

V Maďarsku sa časti bratislavskej župy stali v medzivojnovom období súčasťou župy Gyõr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava).

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola Bratislavská župa obnovená, no jej južná časť sa podľa Viedenskej arbitráže stala súčasťou Maďarska a spolu s malou okupovanou časťou bývalej Nitrianskej župy sa stala súčasťou novovytvorenej župy Nitra-Bratislava (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch.

Po 2. svetovej vojne boli okupované časti opäť pripojené k Česko-Slovensku. V súčasnosti je územie Bratislavskej župy rozdelené medzi Bratislavský kraj a Trnavský kraj.

Národnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostný ráz stolice bol dosť zmiešaný. Slováci obývali prevažne sever a západ stolice, Maďari žili na juhu, Nemci v Bratislave a iných mestách a Chorváti, ktorí sem utiekli z Dolnej zeme pred tureckým útlakom.

Okresy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa Bratislavská stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (Processus primus, secundus, tertius a quartus). Roku 1806 sa počet slúžnovských okresov zvýšil na šesť: Záhorský, Bratislavský, Trnavský, Vonkajší, Hornoostrovský a Dolnoostrovský.[6]

V roku 1910 bolo územie Bratislavskej župy rozdelené na tieto slúžnovské okresy:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. ↑ a b c Ottov historický atlas Slovensko. 2009. S. 86-87
  6. ↑ a b c d e f ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 35–46.
  7. ↑ FALLENBÜCHL, Zoltán: Magyarország főispánjai - Die Obergespane Ungarns, 1526 - 1848. Budapest : Argumentum Kiadó, 1994, s. 92 - 93., BOROVSZKY Samu: Magyarország vármegyéi és városai - Pozsony vármegye. Budapest, s. 575, Esterházy a Bartal Archivované 2014-02-02 na Wayback Machine a spresnenia Szalavszky Archivované 2014-02-04 na Wayback Machine a Zichy

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavská_župa_(Uhorsko)&oldid=7693487“