Babín

Babín
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Námestovo
Vodný tok	Skalnatý potok
Nadmorská výška	680 m n. m.
Súradnice	49°19′56″S 19°22′46″V
Rozloha	17,39 km² (1 739 ha)
Obyvateľstvo	1 444 (31. 12. 2023)
Hustota	83,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1564
Starosta	Martin Matys (nezávislý)
PSČ	029 52 (pošta Hruštín)
ŠÚJ	509558
EČV (do r. 2022)	NO
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Babín 50 029 52  Hruštín
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	55 77 207
Fax	55 77 221
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Babín, Námestovo District
Webová stránka: Babin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Babín je obec na Slovensku v okrese Námestovo. K 31. decembru 2023 v obci žilo 1 444 obyvateľov.

Poloha

Obec leží v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Vonkajších Západných Karpát v Podhôľno–magurskej oblasti. Nachádza sa neďaleko potoka Hruštínka na pravom brehu, obcou preteká Skalnatý potok. Cez obec prechádza štátna cesta I/78.

Rozloha katastrálneho územia obce je 1 739 ha.

Časti obce (názvy): Vyšný Koniec, Ul. Mlynská, Strečok, Bučina, Zasihla, Lazina, Za kostol

Kultúrne pamiatky

• Kostol z r. 1933,
• Klasicistická kaplnka z 1. pol. 19. storočia
• Cintorín s ľudovými kamennými krížmi
• Klasicistická kaplnka z 2. pol. 19. storočia
• Morové kríže z r. 1833 a 1839
• Ľudové drevenice zo začiatku 20. storočia

Dejiny

Podľa zachovanej tradície na dnešné územie obce Babín prišli v roku 1552 valasi Jakub s bratom. Spočiatku dedinu tvorili salaše pastierov a koliby drevorubačov, ktorí vyklčovali územie osady, aby sa mohla zúrodniť zem.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564, kedy po 12-ročnej lehote obrábania zeme platia valasi daň. Vtedy sa píše: “Babynowo s dvoma raľami“. Chotár osady Babynowo vymedzili zámockí páni takto: “Začína na západe od osady Vasiľov, od stodoly šoltýsa Romana, zostupuje nadol po potoku cez akýsi svah a orné zeme až na miesto zvané Kalnitý Grúnik, odtiaľ ide po chodníku až na vrchol zvaný Sviniarka, odtiaľ cez potok zvaný Hruštínsky až k veľkému Lokčianskemu potoku, odtiaľ k tkv. Petrovmu potoku, popri ňom vedie akýsi chodník na juh až na miesto zvané Pod pánsku poľanu, inak zvané Veľký Príslop, odtiaľ na východ cez zem zvanú Javorová až na vrchol hory zvanej Magura, až po Romanov potok zvaný aj Listova, odtiaľ priamo na sever, kde tento potok tečie dolu, až k veľkému Lokčianskému potoku a k miestu zvanému Čierne pleso, od toho potoka cez akýsi vŕšok až k tej istej stodole šoltýsa Romana“. V daňových súpisoch z r. 1564-1565 sa Babynowo spomína s dvoma raľami. Jedna raľa mala výmeru 60 jutár zeme.

V r. 1566-1568 sa spomínajú tri rale, r. 1588 tri porty, jedna porta mala približne štyri rale. V tomto roku sa prvýkrát spomína mlyn, ktorý vlastnia šoltýsi z osady Babynowo. V r. 1593 sú v Babynowe 2,75 porty. R. 1598 sa spomínajú už sedliacke domy, kde ich osada mala 20.

R. 1604 bolo v Babynowe 10 domov a jeden opustený. R. 1608 boli v Babynowe pre neúrodu, hlad a hajdúšske spustošenie nájdené domy vo veľmi úbohom stave a aj opustené, ostali len tri súce na zdanenie. To sa rovnalo trom raliam. V cirkevnej vizitácii superintendanta Eliáša Lányiho sa spomína, že „ v Babíne jest sedláku 9 s rychtárom“.

R. 1615 bola Babincom pridelená hoľa „Paszeky čiže Jaworowá„, na ktorej chovajú 300 oviec.

R. 1619 bolo v Babíne 9,5 ralí šoltýskych a sedliackych. Mlyn mali šoltýsi. Najstaršie názvy ralí sú po rodinných menách najstarších osadníkov: Čech, Olexa, Skyhra, Kraľ, Ľuptovec, Prekop, Kmeť, Prč a Koptej.

R. 1624-1626 bolo ovsenej plochy na 266 lukien zrna /luknomerica-60 litrov/. Okrem toho bolo lúk na 190 vozov sena. Žilo tu 23 rodín, t. j. asi 120 ľudí.

R. 1647 bolo v Babíne 1,75 porty, čo zodpovedalo 7 sedliackym raliam. R. 1665 si kúpili Babínci drevený kostolík z Lokce.

R. 1677 bolo 8 sedliackych ralí. Šoltýskych rodín bolo 6, z ktorých „se zanechávají 4 aby dedinu spravovali a dávky aneb censi vybírali„, ostatní platili po 1 toliari za oslobodenie od robôt. Počas kuruckých bojov v r. 1683 obec spustla, obrábali sa len tri rale, ostatné boli opustené.

R. 1690 boli v Babíne obývané len dve rale a polovica šoltýstva. Znovuzaľudnenie dediny išlo veľmi pomaly. Ešte i v r. 1712 boli len dve zaľudnené rale s ovsenou plochou na 40 prešporských meríc zrna a s lúkami na 20 vozov sena.

R. 1715 bola obec plne obsadená, vtedy tu žilo 46 gazdov /t. j. 230 ľudí/. Boli tu dva kotly na pálenku a jeden kožušník. Ale v tomto roku vyhorelo pol dediny.

R. 1716 a nasledujúce boli tzv. “zamrznuté roky„,nebolo úrody, ľudia mreli hladom, dedina sa znova vyprázdňovala, 20 rodín sa odsťahovalo na dolné uhorské zeme. Nové obyvateľstvo, aby prežilo, pokúsilo sa kupčiť s tabakom.

R. 1728 je zaznačené: „viacerí z obyvateľov obchodujú s tabakom, ktorý dovážajú z Banskej Bystrice“. Zavedené bolo aj kŕmenie volov a obchod s dobytkom. R. 1739 v obci zúril čierny mor. “Nassa dedina počas nesstasliweho moru do welikej psoty a bídy upadla“. Mor mal za následok 82 mŕtvych ľudí a 194 nakazených. Tento čierny mor znamenal takmer zánik celej osady.

V r. 1763 nastala v obci doba volenia richtárov. Spravovanie dediny dedičnými šoltýsmi bolo Máriou Teréziou zrušené. R. 1778 bolo v obci 413 ľudí na 10 raliach. Od r. 1787 bol Babín pričlenený k novej farnosti v Hruštíne spolu s Vaňovkou. V r. 1794 Babínci rožšírili svoj drevený kostolík. Na hlavnom stropnom tráme bol nápis: „Tento dom boží bol znovuvystavaný roku Pána 1794“.

R. 1801 tu žilo 842 ľudí.

R. 1828 bolo v Babíne 116 sedliackych domov a 798 ľudí. Babín ostal v poddanskom pomere voči panstvu až do zrušenia poddanstva v r. 1848. Prvé zameranie babínskeho chotára bolo v r. 1850. Výmera obecného chotára bola vtedy 3001 kat. jutár a 908 štvorcových siah. Podľa sčítania ľudu v r. 1870 bolo v dedine 148 domov a 714 ľudí. Definitívna úprava majetkového pomeru medzi hradným panstvom a obyvateľmi Babína ako bývalými urbárnikmi, sa stala na základe súdnej pokonávky dňa 12. septembra 1875.

V r. 1906 odišlo do USA za prácou 84 obyvateľov, z ktorých bolo 62 roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov a 22 nádenníkov, z toho bolo 14 mužov vojnopovinných.

Po skončení I. svetovej vojny v r. 1918 prešla obec Babín z Rakúsko-uhorskej monarchie do Československej republiky. V r. 1923 obec vyhorela, o strechu nad hlavou prišlo 48 gazdovských rodín. Škoda na majetkoch bola 872.200,- Kčs. V r. 1930 Babínci zbúrali drevený kostolík a na jeho mieste začali budovať nový kamenný, zasvätený Zoslaniu Ducha svätého, ktorý dokončili 15. júla 1933. V r. 1934 bol najhorším dňom v histórii obce 23. apríl. Na budove starej drevenej školy vypukol požiar, ktorý mal v priebehu necelých dvoch hodín za následok 104 domov s hospodárskymi budovami, 4 mŕtvych ľudí, 17 kusov rožného statku, 58 oviec, 124 ošípaných, 158 kusov hydiny a 17 klátov včiel. Škoda činila sumu 2.950.045,- Kčs. R. 1940 bolo v dedine 177 domov a 790 ľudí. Počas II. svetovej vojny, dňa 17. 9. 1944 pri Krosne-Ondrejove, padol z obce Babín 22 ročný Ondrej Matigant.

Obec Babín bola oslobodená sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945. V r. 1967 bola postavená budova MNV. V r. 1969-1972 bol v obci v rámci akcie Z vybudovaný vodovod. V r. 1970 bolo v obci 194 domov a žilo tu 966 ľudí. V tomto roku bola dostavaná fara, ktorá po zmene politickej orientácie v r. 1974 prepadla v prospech materskej škôlky. V r. 1972 bola vybudovaná základna škola (ročníky 1. až 4.) v lokalite Lazina, riaditeľom sa stal Pavol Tatár. Dňa 26. 10. 1974 bolo v obci založené JRD. Vtedy prihlášku do JRD podpísalo 127 roľníkov. V r. 1979 sa vykonalo prečíslovanie rodinných domov.

R. 1980 mala obec Babín 281 domov a žilo tu 1 131 obyvateľov. V r. 1986 sa dokončil obchod s potravinami a mäsom (JEDNOTA). V r. 1989 po prevrate v obci vzniká politické hnutie KDH. V r. 1991 bolo v obci 1 234 obyvateľov bývajúcich v 298 domoch. Dňa 30. 6. 1994 bol slávnostne otvorený nový kultúrny dom. 1. 7. 1995 bola v obci zriadená fara, ku ktorej bola ako filiálka pričlenená obec Vasiľov. Prvým farárom sa stal vdp. Pavol Garaj.

Obyvateľstvo

Pôvodné obyvateľstvo tvorili drevorubači a pastieri oviec. Po postupnom osídľovaní a prispôsobovaní sa prostrediu, sa z drevorubačov a pastierov stáva obyvateľstvo Babína roľníkmi. Ešte v 18. storočí sa v obci spomínajú dva salaše. Do polovice 20. storočia sa obyvateľstvo v obci živilo roľníctvom. Po vzniku fabrík na Orave (Oravské ferozliatinárske závody v Širokej a Istebnom, televízna fabrika v Nižnej, ZVT Vavrečka, Strojárne Námestovo, ZVL Mokraď) obyvateľstvo postupne opúšťalo pôvodný život roľníka a prešlo na každodenný život robotníka.

Vývoj obyvateľstva v obci

• 1552 - príchod valachov na územie obce Babín
• 1564 - osadené 2 porty (8 ralí)
• 1598 - prvýkrát sa spomína počet domov, ktorých bolo 20
• 1600 - obývaných 20 sedliackých domov
• 1604 - počet klesá na 10 sedliackych domov
• 1605 - 3 obývané domy, ostatné zničené hajdúšskym pustošením
• 1615 - 9 obývaných domov, pridelená hoľa Paseky a Javorová, kde sú 2 salaše a 300 oviec
• 1625 - 7 a 1/2 obývaných ralí, približne 120 ľudí
• 1677 - 9 ralí, 46 sedliackych domov, cca 180 ľudí
• 1686 - zníženie počtu obyvateľstva a ralí pustošením labancov a kurucov na 2 rale, približne 50 ľudí
• 1715 - 3 obývané rale, 40 sedliackých domov, 8 cudzincov, približne 200 obyvateľov
• 1726 - 20 rodín z obce odchádza na dolné zeme (Slavónia, Chorvátsko,...)
• 1739 - 82 ľudí zomiera na čierny mor a 194 ľudí je nakazených, takmer zánik celej obce
• 1774 - 99 gazdovských domov, 413 obyvateľov, 10 ralí
• 1801 - obec má už 842 obyvateľov
• 1828 - pri sčítaní má obec 116 sedliackych domov, v ktorých žije 798 obyvateľov
• 1831 - na choleru v obci zomiera 18 ľudí
• 1870 - v obci je 148 domov a 714 obyvateľov
• 1873 - na epidémiu cholery v obci zomiera 79 obyvateľov
• 1930 - obec má 162 domov, 765 obyvateľov
• 1940 - 177 domov, 790 obyvateľov
• 1960 - 179 domov, 871 obyvateľov
• 1970 - 194 domov, 966 obyvateľov
• 1980 - 281 rodinných domov, 1 131 obyvateľov
• 1990 - 298 rodinných domov, 1 220 obyvateľov
• 2000 - 327 rodinných domov, 1 376 obyvateľov
• 2005 - 340 rodinných domov, 1 410 obyvateľov

Štruktúra obyvateľstva (k 31. 12. 2005)

Domy, byty

• Rodinné domy spolu: 340
  • z toho trvalo obývané: 323
  • neobývané: 17
• Byty: nie

Pohlavná štruktúra

• Počet mužov: 700
• Počet žien: 710

Prirodzený prírastok obyvateľstva

• Prírastok obyvateľstva: 24
• Sobáše: 6
• Rozvody: nie

Veková štruktúra obyvateľstva

• do 6 r.: 74
• 7 - 18 r.: 280
• 19 - 30 r.: 451
• 31 - 60 r.: 374
• nad 60 r.: 321

Národnostná štruktúra

• národnosť slovenská: 1 388
• národnosť maďarská: 1
• národnosť poľská: 6

Religiózna štruktúra

• rímskokatolícke: 1 389
• gréckokatolícke: 4
• evanjelické a. v.: 2
• adventisti siedmeho dňa: 1
• nezistené: 14

Zamestnanosť

• Počet nezamestnaných: 69

Štatistické údaje obyvateľstva (k 31. 12. 2006)

• Počet narodených detí: 19
• Počet zomretých občanov: 13

• Počet prihlásených obyvateľov: 8
• Počet odhlásených obyvateľov: 18

• Celkový počet obyvateľov obce: 1 409

Kultúra a zaujímavosti

• Folklórna skupina z Babína - Vznikla v roku 1977.

V roku 1906 sa tu narodil insitný rezbár Štefan Siváň. Zomrel v roku 1995.

Pozri aj

• Miestne referendum

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babín

Externé odkazy

• Oficiálny web