Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní

	Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní
	stredoázijský vedec, matematik, geograf, historik a astronóm
Narodenie	15. september 973; Chórezm
Úmrtie	13. december 1048 (75 rokov); Gazna
Odkazy
Commons	Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní
	Biografický portál

Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní (iné verzie mena pozri nižšie; * 15. september 973, Chórezm – † 13. december 1048, Gazna) bol všestranný stredoázijský vedec, matematik, geograf, historik a jeden z najlepších astronómov stredovekej arabskej vedy.

Meno

Meno sa vyskytuje (resp. prepisuje) vo viacerých podobách, najmä:^[1]^[2]

Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní (Ch[a]wárizmí) (resp. podľa modernej perzskej výslovnosti Abú Rajhán Mohammad ibn Ahmad Bírúní (Ch[a]várizmí))
Abú ar-Rajhán Muhammad ibn Ahmad al-Bírúní (al-Ch[a]wárizmí) (resp. podľa modernej perzskej výslovnosti: Abú ar-Rajhán Mohammad ibn Ahmad al-Bírúní (al-Ch[a]várizmí))
Abú Rajhán (al-)Bírúní
Al-Bírúní
Bírúní
Abú Ríhán al-Berúní

Namiesto tvaru Abú ar-Rajhán sa vždy môže alternatívne použiť prepis Abu 'r-Rajhán alebo Abu-r-Rajhán alebo Abú al-Rajhán alebo Abul-Rajhán a podobne (porovnaj abú (meno)).

Arabská veda

V 7. storočí začali Arabi preberať od Sýrčanov a byzantských Grékov dedičstvo antickej vedy, ktorú dokázali zdokonaliť a rozvinúť, takže od polovice 8. do polovice 13. storočia tzv. arabská veda značne prevyšovala európsku. Rovnako ako neskôr európskych učencov aj Arabov tak oslnila dokonalosť antických teórií, že sa na nich len zriedka odvážili niečo meniť. Napriek tomu Bírúní ako prvý zapochyboval o správnosti Ptolemaiovho modelu. Al-Bírúní bol Peržan. Dokázal využiť myšlienkové bohatstvo gréckej, perzskej, arabskej aj indickej civilizácie.

Život

Bírúní sa narodil v meste Chórezm pri Aralskom jazere 15. septembra 973 a začal žiť v starodávnej Buchare, v tom istom čase, keď v nej pôsobil aj jeho slávny súčasník a priateľ Avicenna. Neskôr ho získal pre svoj dvor sultán Mahmúd z Gazny. Zúčastnil sa s ním na dobyvateľských výpravách, na ktorých mohol dôkladne poznávať miestnu vedu a filozofiu. Zomrel 13. decembra 1048 v Gazne.

Dielo

V spise Pamätníky dávnych pokolení systematicky porovnal kalendáre rôznych ázijských národov, čím umožnil prepočítavanie dátumov z jedného kalendára do druhého. V tomto spise sa zmienil aj o pohybe Zeme. Je možné, že ho inšpirovali poznatky získané v Indii. Pochyboval o správnosti zložitého Ptolemaiovho modelu. Uvažoval o tom, prečo by sa mal celý vesmír otáčať okolo Zeme, keď sa pohyb Slnka a hviezd dá omnoho ľahšie vysvetliť dennou rotáciou Zeme okolo svojej osi. Bírúní predpokladal aj ďalší obežný pohyb Zeme a zrejme sa priblížil k vytvoreniu heliocentrického systému. Jeho Kniha perál obsahuje najdokonalejší prehľad stredovekej mineralógie. Pomocou Archimedovej hydrostatickej metódy veľmi presne určil mernú hmotnosť deviatich rôznych kovov. Podľa jeho poznámok sa predpokladá, že napísal asi 113 diel, z ktorých sa však zachovali len zlomky.