Čierny hrad
| Čierny hrad | |
| malá zrúcanina hradu | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Zlaté Moravce |
| Obec | Zlatno |
| Nadmorská výška | 573 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′07.87″S 18°18′04.08″V / 48,4688528°S 18,3011333°V |
| Vznik | 13. – 14. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Zlatno |
   Poloha Čierneho hradu na Slovensku
| |
  Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
| |
| Webová stránka: http://www.ciernyhrad.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Čierny hrad[1] je menšia zrúcanina hradu na Slovensku v pohorí Tribeč, nachádzajúci sa 13 km severne od Zlatých Moraviec nad obcou Zlatno.
Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu.
Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladá osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovaný niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.[2] Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov, ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia.[3] V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa spomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome 14. a 15. storočia. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.[3]
Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).[3] Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený.
Od roku 2006 prebiehajú na hrade popri archeologickom výskume aj konzervačné práce.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.
- ↑ Slivka, M – Barič, J. – Jaššo, F. (2005): Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu v Zlatne na NKP Čierny hrad
- ↑ a b c Bóna, M. – Lukačka, J. (2006): Čiastkový architektonicko-historický a archívny výskum NKP Čierny hrad. Výskumná dokumentácia uložená v archíve KPÚ v Nitre.