Preskočiť na obsah

Wolfgang Kempelen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:05, 11. august 2017, ktorú vytvoril Stanislav Seman-Tkac (diskusia | príspevky) (→Referencie: upravená poznámka k referencii č.2 podla rodnej matriky)
Wolfgang Kempelen
Wolfgang Kempelen
Narodenie23. január 1734
Bratislava Slovensko
Úmrtie26. marec 1804 (70 rokov)
Alservorstadt, Rakúsko
SúrodenciJán Ondrej Krištof Kempelen (brat)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Wolfgang Kempelen
Medirytina šachového automatu z knihy Josepha Friedricha zu Racknitz Ueber den Schachspieler des Herrn von Kempelen (1789)

Wolfgang Kempelen[1] (Johann Wolfgang von Kempelen, maď. Kempelen Farkas; * 23. január 1734, Bratislava[2] – † 26. marec 1804, Alservorstadt, Rakúsko[3]) bol uhorský polytechnik a vynálezca pochádzajúci z nemecky hovoriacej rodiny.[4]

Životopis

Narodil sa v Bratislave na rohu ulíc Dunajská a Klemensova[5], v rodine radcu Dvornej komory Engelbrechta von Kempelen a Anny Terézie Spindlerovej, dcéry bývalého richtára Bratislavy [6] Christofa Spindlera, ako najmladší z troch bratov. Jeho starší bratia boli Andreas Johann Christoph von Kempelen († 1753) a Johann Nepomuk Freiherr von Kempelen Barón de Pázmánd (28.11.1725-31.3.1801).[6]

Študoval filozofiu a právo v Bratislave, Győri, vo Viedni a v Ríme. Osobnostné kvality a znalosť šiestich rečí (nemčina, maďarčina, latinčina, francúzština, angličtina a taliančina) ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Preložil Codex Theresianus Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, čím na seba upozornil a cisárovná si ho nechala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore. Bol tajomníkom, neskôr radcom Dvornej komory.[7]

Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní.[7]

V roku 1770 bol povýšený na Rytiera rádu Sv. Štefana a 9. decembra 1775 sa stal barónom s právom užívať prídomok de Pázmánd. Podľa niektorých zdrojov[6][8] však bol na rytiera de Pázmánd povýšený jeho brat Johannes Nepomuk, s ktorým sa často zamieňa.

Vrcholom jeho úradníckej kariéry bolo menovanie za dvorného radcu Zjednotenej uhorsko-sedmohradskej dvornej kancelárie (nem. Vereinigte Ungarisch-Siebenbürgische Hofkanzlei) v rokoch 1786 - 1798.

V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám a dohliadal na doosídľovanie tohto územia. Neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína (1777) a v 80-tych rokoch vykonával dozor nad rekonštrukciou Budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.[7]

Kempelen sa vyznamenal aj ako priekopník nových myšlienok: počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre Bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.[7]

V roku 1789 sa stal členom viedenskej Akadémie výtvarných umení. Bol aj nadaným maliarom a rytcom, niekoľko jeho kresieb uhlíkom je uložených v Múzeu krásnych umení v Budapešti.

V staršom veku sa usadil v kúrii v Hubiciach, ktorú dal postaviť jeho otec Engelbert. Zomrel vo viedenskom predmestí Alservorstadt, kde žil od roku 1801 a pochovali ho na cintoríne na predmestí Währing. Cintorín bol v polovici 19. storočia zrušený a niektoré hroby boli prenesené na nový viedenský Ústredný cintorín. Nie však Kempelenov, ktorý už v čase zrušenia cintorína neexistoval. Na mieste cintorína bol v roku 1925 zriadený Schubertov park. Jeho manželka, deti a vnúčatá sú pochovaní na starom cintoríne v Hubiciach.

Dielo

Turek

Bližšie informácie v hlavnom článku: Turek (stroj)

Najväčšiu slávu priniesli J. W. Kempelenovi mechanizmy a zariadenia. So svojím šachovým automatom (Turkom) precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov.[7] Stroj porazil v Berlíne Fridricha II. a v roku 1808 aj Napoleona. „Automat“ fungoval s použitím magnetov a inteligenciu mu dodával vstavaný živý šachista.

Hovoriaci stroj

Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou.[7]

Ďalšie vynálezy

V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.[7]

Publikácie

Kempelenove diela

  • Mechanismus der menschlichen Sprache nebst der Beschreibung einer sprechenden Maschine (slov.: Mechanizmus ľudskej reči popri popise hovoriaceho mechanizmu). Wien : J. V. Degen, 1791. [Reprint nemeckého vydania s úvodom od Herberta E. Brekla a Wolfganga Wildgrena: Stuttgart : Frommann-Holzboog, 1970. Slovenský preklad: KEMPELEN, Johann Wolfgang: Mechanizmus ľudskej reči (ed. ONDREJOVIČ, Slávo). Bratislava : Tatran, 1990. 242 s.; Az emberi beszéd mechanizmusa, valamint a szerző beszélőgépének leírása (XXVII metszeti rajzzal). Budapest. 1989 (ide o maďarský preklad diela Mechanizmus ľudskej reči spolu s opisom hovoriaceho stroja, kniha obsahuje 27 medirytín).]
  • Androméda a Perzeus (nem. Andromeda und Perseus), divadelná hra s hudbou. Wien 1780

Odborná literatúra o Kempelenovi

  • DUDLEY, Homer - TARNÓCZY, T.: The speaking machine of Wolfgang von Kempelen. In: Journal of the Acoustical Society of America, r. 22, 1950, č. 2, s. 151 – 166.
  • GÓSY, Mária (ed.): To the memory of Wolfgang von Kempelen : selected papers of a workshop held at Budapest in March 2004 to commemorate the 200th anniversary of Kempelen’s decease. Graz : Institut für Sprachwissenschaft der Universität Graz, 2004, 147 s.
  • GRASSEGGER, Hans: Von Kempelen and the Physiology of Speech Production. In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 37 – 49. (dostupné on-line)
  • IMRE, Angéla: On the personality of Wolfgang von Kempelen. In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 61 – 64. (dostupné on-line)
  • KARÁCSONY, Viliam : Johann Andreas Segner a Johann Wolfgang Kempelen. K výročiu bratislavských rodákov. In: Bratislava, r. 16, 2004, s. 157 - 164.
  • KŐSZEGI, Imre – PAPP, János: Kempelen Farkas. Budapest 1955
  • LEHOTSKÁ, D.: Vývoj manufaktúr v Bratislave v 18. storočí. In: Historické štúdie, r. 1, 1955, s. 33.
  • NIKLÉCZY, Péter – OLASZY, Gábor: Kempelen's speaking machine from 1791 : possibilities and limitations (Recovering a 200 year-old technology). In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 111 – 120. (dostupné on-line)
  • ONDREJOVIČ, Slavo : Wolfgang von Kempelen and His Speaking Machine. In: Human Affairs, r. 2, 1992, č. 2, s. 161 - 172.
  • POMPINO-MARSCHALL, Bernd: Von Kempelen's contribution to the theory of acoustic articulation. In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 137 – 147. (dostupné on-line)
  • REININGER, Alice: Die erstaunliche Karriere der drei Kempelen. Sie waren der Freimaurerei zu Maria Theresias Zeit eng verbunden. In: NIMMERRICHTER, Alfred (ed.): Freimaurer, Gelehrte, Rassisten : Forschungsbeiträge aus den Jahren 2006 – 2007. Wien : Freimaurerische Forschungsgesellschaft Quatuor Coronati, 2007, 168 s.
  • REININGER, Alice: Nezvestné kresby Wolfganga Kempelena. In: Pamiatky a múzeá, 2006, č. 2, s. 32 – 34.
  • REININGER, Alice: Wolfgang von Kempelen und die bevölkerungspolitik unter Maria Theresia und Joseph II. im Banat (1. teil). In: Analele Banatului, SN., Arheologie - Istorie, r. XV. Timişoara 2007, s. 187 – 213. (dostupné on-line)
  • REININGER, Alice: Wolfgang von Kempelen und die bevölkerungspolitik unter Maria Theresia und Joseph II. im Banat (2. teil). In: Analele Banatului, SN., Arheologie - Istorie, r. XVI. Timişoara 2008, s. 223 – 270. (dostupné on-line)
  • REININGER, Alice: Wolfgang von Kempelen. Eine Biographie. Wien : Universität für angewandte Kunst, 2003. 829 s. [ide o dizertačnú prácu]; publikovaná ako: Wolfgang von Kempelen. Eine Biographie. Wien : Praesens Verlag, 2007. 449 s.
  • SZALATNAI, R.: Kempelen, a varázsló. Budapest 1958.

Kempelen v krásnej literatúre

  • LÖHR, Robert: Šachový automat. Bratislava : Ikar, 2006, 328 s. Kniha vyšla aj v českom preklade: Šachový Turek : Největší podvod století na dvoře císařovny Marie Terezie. Praha : Knižní klub 2007. Táto kniha vyšla dokonca v 6-tich zväzkoch aj v Braillovom písme pre nevidiacich (Levoča : Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2007).

Referencie

  1. ↑ KEMPELEN, Wolfgang. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 485 – 486.
  2. ↑ Záznam o krste v matrike farnosti Bratislava - Sv. Martina; pokrstený ako Wolfgangus Franciscus de Paula Joannes de Kempelen
  3. ↑ Záznam o úmrtí a pohrebe v matrike farnosti Viedeň - Alservorstadt; str. 02-Tod_0155
  4. ↑ http://www.worldlibrary.org/articles/wolfgang_von_kempelen
  5. ↑ Denník SME, 22.1.2009: Pred 275 rokmi sa v Bratislave narodil Kempelen
  6. ↑ a b c Biography of Wolfgang von Kempelen
  7. ↑ a b c d e f g Ján Wolfgang Kempelen [online]. mat.savba.sk, [cit. 2010-01-30]. Dostupné online.
  8. ↑ Alice Reininger: Wolfgang von Kempelen – Eine Biografie, Praesens-Verlag, 2007, ISBN 3706904500, 9783706904506; s. 25

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wolfgang_Kempelen&oldid=6536413“